ravenrain
přečtené 367
Andrej Tarkovskij: Skutečnost a sny o domově
2018,
Viktor Filimonov
...Nemôžem sa zmieriť s tým, že moja matka zomrie... Budem proti tomu protestovať a dokazovať, že matka je nesmrteľná. A. Tarkovskij, apríl 1968
Malina
2017,
Ingeborg Bachmann
Začať písať úvahu o rozčítanej knihe nemusí byť nevyhnutne nevhodné. Možno práve v prípade tejto knihy je to celkom na mieste. O každej knihe predsa uvažujeme skôr, než ju môžeme uchopiť, či skôr posudzovať ako celok. Vždy som mal predsudky voči ľuďom, ktorí čítajú knihu príliš dlho. Prečítajú si niekoľko riadkov, potom ju odložia nabok, lebo sú z čítania unavení, rozptyľujú sa inými myšlienkami alebo zaspia bez toho, aby sa nad prečítaným hlbšie zamysleli. Pre mňa to nie sú skutoční čitatelia. Obávam sa, že o čítaní nič nevedia. Teraz však ja sám čítam Bachmannovú príliš dlho (asi päť týždňov, hoci pravdivejšie tvrdenie by bolo, že ju mám rozčítanú príliš dlho). Pamätám sa, ako som bol od začiatku zasiahnutý Bachmannovej písaním a keď som prestával čítať, bolo to preto, aby som mohol v sebe nechávať doznieť dlhšie čo som si práve prečítal (možno tu niekde sa zjednocuje, či splýva čítanie s písaním, ale nechcite odo mňa, aby som to vysvetľoval - súvisí to s aktívnou účasťou, ktorá prichádza mimovoľne, pretože nejde o to, čo Bachmannová píše, ale ako píše). Jedna z prvých myšlienok o Bachmannovej románe Malina, ktorú som si musel zapísať, bola o slobode písať o všetkom a o ničom. Tá myšlienka bola o slobode byť tvorivý a nebolo v nej nič zlomyseľné. Zapísal som si ju priamo do knihy. Možno som mal potrebu zanechať v nej práve takúto stopu pre niekoho, kto ju raz bude čítať po mne. Myslím, že to bolo v Murakamiho eseji o behaní, kde zaznela myšlienka o tom, že písanie je ako jed, ktorý vám preniká do žíl. Dovolím si jeho myšlienku parafrázovať dosadením čítania za písanie, hoci to môže byť viac o mne, než o Bachmannovej, či čítaní všeobecne. Nakoniec aj Murakamiho myšlienka o písaní sa týka viac jeho, než písania vo všeobecnosti. Čítanie Bachmannovej vo mne od začiatku podnecovalo potrebu písať. Po niekoľkých prečítaných riadkoch sa mi v hlave zakaždým rodili myšlienky, ktoré som si musel zapisovať. Aj v tom pre mňa spočíva hodnota Bachmannovej románu. Keď som dnes ráno v chvate čítal Malinu, možno v rovnakom chvate, v akom bola kniha napísaná (tak sa mi aspoň javí vo výsledku, hoci to celkom ľahko môže byť projekcia môjho čítania do Bachamnnovej písania), uvedomil som si, ako veľa pozornosti sa venuje písaniu a ako málo čítaniu.... celý text
Proust a znaky
2016,
Gilles Deleuze
Deleuze vytvára nový filozofický systém, aby popísal ten Proustov, ku ktorému tiež pristupuje ako k filozofickému. Je možné, že ide o systém, ktorý existoval predtým a na Prousta je "iba" aplikovaný, čím však nechcem povedať, že by to nejako znižovalo kvalitu Deleuzovho diela. Deleuzov text je dôkazom jeho až neuveriteľnej vnímavosti a pozornosti k najnepatrnejším detailom Proustovho Hľadania a v konečnom dôsledku do neho preniká aj niečo zo samotného Prousta. Knihu odporúčam hlavne tým, ktorí sa nevenujú štúdiu filozofie, ale chcú sa, podobne ako ja, k Proustovmu Hľadaniu naďalej vracať. Aj keď nemusí byť hneď vnímaná ako sprievodca komplikovaným proustovským svetom alebo ako jediný spôsob čítania Prousta, či návod na jeho čítanie, predsa len osvetľuje mnoho súvislostí, ktoré môžu čitateľovi pri prvom čítaní uniknúť.... celý text
