Muhibbis přečtené 104

Kadin, sultánova žena 2005, Bertrice Small

Moja prvá a myslím že aj posledná Smallovej knižka. Nechcela som to čítať, fakt nie, napokon, je to harlekýnka, ale predsa len... Je to o háreme a na tento motív v literatúre mám zvláštny fetiš, zvlášť ak sa tam objaví moja drahá Roxolana (a potom sa zase štvem, akú sviňu mi z nej spravili). 1. Téma: Fakticky dobrá, len trochu obohraná. 2. Príbeh: Neznášam autorku za to, ako mi poondila moje obľúbené historické postavy, ako aj za to, že z Yavuz Selima spravila fajn chlapa. Sorry, ale od tej histórie sa jednoducho odosobniť neviem. 3. Štýl: Harlekýnkovský, a teda mi na ňom kopec vecí vadilo. Ako, opisy boli spočiatku fajn, skvele sa tam hodili a tak... Ale čítať ixtý opis toho, čo má hrdinka na sebe a do akej izby ju presťahovali ma nakoniec predsa len začalo vytáčať. Nehovoriac o tom, že keby sa autorka viac sústredila na psychológiu... Ale je to harlekýnka, no. 4. Reálie a vierohodnosť: Spočiatku som bola rada za pomerne realistický opis háremu v Topkapi, dokonca som bola ochotná preniesť sa cez fakt, že z krymskej princeznej urobila autorka škótsku šľachtičnú, ale keď Selima, tyrana a uzurpátora, vykresila ako milého mladíka, ktorého na konci len trochu pokazila rakovina žalúdka... To ma dostalo. Keď si autorka navyše vycucala z prsta Süleymanových súrodencov, spravila z Roxelany najväčšiu sviňu a úplne skomolila historické udalosti a chronológiu... Nie, ja už nemôžem, jediné, čo ešte vládzem, je poslať autorke poriadnu osmanskú facku. 5. Celkový dojem: Ale čo som dočerta čakala?! Je to Beatrice Smallová! Pochoiteľne, že spisovateľka kníh z názvami ako Otrokyňa lásky, Divoká Jasmína alebo Zbožňujem darebákov nebude písať historické romány na úrovni Zweiga alebo Galvéza...... celý text

Padesát odstínů šedi 2012, E. L. James (p)

Túto knihu som vlastne ani nečítala celú, spočiatku som si z nej len "povyberala" erotické scény a potom sa nejako namotala aj na dej, navyše ju hodnotím v meradlách romanticko-erotickej literatúry, takže ma berte trochu s rezervou. Túto knihu si pred pár rokmi, keď prišla na trh, kúpila moja mama a neznáša ju. Ja k nej síce taký vyhranený postoj nemám, ale žeby som z nej bola hotová... Takto: ja proti erotike nič nemám, ale zlú erotiku fakt neznášam, problém je ten, že neviem rozoznať jedno od druhého, takže... Proti tejto knihe bolo vznesených niekoľko námietok: po prvé jazyk. Všimla som si kopec vulgarizmov, ktoré tam vôbec nemuseli byť, kým na slovnú zásobu nie som veľmi zaťažená a v tomto ohľade som tak trošičku slepá (ale je pravda, že slová ako supermoderný sa tam vyskytovali dosť často). To nie je hlavná vec, čo proti nej mám - čítala som harlekýnky od Beatrice Small (v počte jedna) a v zásade sa tam tak isto opakujú slovné spojenia, opisuje sa, čo by sa nemalo a neopisuje, čo by sa malo (čiže povaha postáv). Takisto intelektuálne je to na úrovni už spomínaných knižiek, ktoré mi všeobecne pripadajú trápne. Problém mám skôr s dvoma ďalšími dôležitými aspektmi románov všeobecne: s postavami a dejom. Postavy, ééé... Takto. Anastasia je milé a inteligentné dievča, tak trochu asociál, ale to je OK, problém je, že jej sympatickosť, inteligencia a asociálnosť sa v okamihu, keď stretne JEHO, okamžite vytrácajú. ON je pritom taký hnusný, egoistický maniak posadnutý kontrolou, že väčšine rozumných dievčat je jasné, že by sa s ním nezahadzovali ani pod prísľubom väčších nebeských rozkoší než trápne BDSM. Ale keď on je taký strašne sexy... A bohatý... Ó môj bože. Celý ten čas som dúfala, že ho nakoniec nechá a začne žiť s tým Josém, ale figu, aj keď HO na konci opustila, v druhej časti sa k NEMU vrátila. José mi bol dvakrát sympatickejší než idiotský hlavný hrdina, ktorý sa tvári byronovsky zmučene, ale v skutočnosti pri tom vyzerá trochu ufňukane. Chudáčik, mal ťažké detstvo... Cca do siedmich rokov, kým si ho neadoptovali Greyovci, čo je vlastne taká super rodina, až sa čudujem, že ho tá trauma neprešla. Takže romantika? U mňa body dole. Erotika? Fajn, hlavne v prvej knihe mi prišla vzrušujúca, aj keď mi dosť vadilo, že hlavne v jednotke autorka opisovala každý jeden sex a každý jeden orgazmus svojej hrdinky, potom že to opisovala hlúpo a stále tými istými slovami (takže scéna horúceho BDSM či rýchlovky v jeho izbe pôsobila rovnako ako scéna nežného odpanenia), a čo sa týka tých tvrdých BDSM praktík... Nuž, netvrdím, že tam nič nebolo, ale zase že by to bol taký škandál... BTW, orgazmus na prvý šup - že to nie je možné? Preboha, nestrašte ma! Viaceré scény boli rozpačité, ale ich idiocia sa nedá porovnávať s idiociou... Deja. Oni tam vlastne len chodia na večere, bavia sa s kamošmi, občas si zájdu na nesmierne nudné rande, ktoré má potenciál čosi o nich prezradiť, ale stáva sa tak zúfalo zriedka, a hlavne sa pária ako králiky. Ako, nič proti vášnivých vzťahom, ale poznajú sa pár týždňov a už jeden z druhého idú vyoné dušu?! To fakt? Všeobecne je môj dojem taký horší priemer, zase keď to niekoho inšpiruje a oddýchne si pri tom (ja som si oddýchla asi tak, že som sa smiala jednak na ich hravej konverzácií, jednak nad porno frázami počas súlože)ja proti tomu nič nemám, ale moja šálka kávy to fakt nie je. P.S.1: Nedávno som dočítala Kto chytá v žite. Trikrát menšia kniha, dvakrát viac deja. Treba k tomu ešte niečo dodať?! P.S. 2: Medzi nami, tá knižka si označenie mommy porn zaslúži - teda či mommy neviem, ale porn určite. Na druhej strane, ani v tejto oblasti nič svetoborného, pretože Agrippina opisovala sex rovnako podrobne, ale nebolo ho tak veľa a vôbec šlo o celkom iný druh knihy. P.S. 3: A virálny marketing? Na jednej strane nie som nadšená, že oproti môjmu obľúbenému Pamukovi je táto moderná harlekýnka taká preceňovaná, ale... Viete, čo všetko sa vďaka virálnemu marketingu dostalo na výslnie? Gangnam style, napríklad. A kde je teraz PSY? No vidíte...... celý text

Kto chytá v žite 2006, J. D. Salinger (p)

Neviem prečo, ale túto knižku som sa nevedela donútiť dočítať, hoci patrí k tomu zaujímavejšiemu a ľahšiemu, čo som v živote dostala do rúk. Moje pocity sú dosť rozpačité. Na jednej strane nechápem, prečo je to vlastne taká svetová über klasika, na druhej, to nepopieram, sa mi to páčilo. Dala by som tri za príbeh a jazyk, v ktorom sa mnohé úslovia strašne opakovali, ale oboje sa dá odpustiť, hlavne keď už som čítala aj väčšie katastrofy, a príbeh bol navyše oživovaný dojímavými retrospekciami. Okrem toho, štyri si to zaslúži aj preto, že sa mi jednak páčil štýl, a jednak kvôli onomu pocitu, že som si prečítala svetovú klasiku a vlastne som sa ani nezapotila...... celý text

Dobrá znamení 1997, Terry Pratchett

Prattchett je kráľ, teda aspoň humoristickej fantasy, a aj keď nie som fanúšičkou fantastiky, jeho Zemeplochu vždy doslova hltám. Od Gaimana som okrem tohto nič nečítala, snáď sa mi pošťastí dostať sa aspoň k Anansiho chlapcom, ale neviem, no... Celkove je to jedna z najlepších kníh, ktoré som kedy čítala, a zatiaľ čo pri iných sa nečudujem, že nie sú známejšie, pretože rozhodne nie sú pre každého, pri tejto sa čudujem práve preto, že pre každého je. Či už ste fanúšik kreacionizmu, alebo nie, či už ste veriaci, alebo ateista, nech už fantastiku a armageddony milujete, alebo ich neznášate, ak v sebe máte aspoň malý kúsoček humoru, prečítajte si to. Táto kniha má všetko: humor, dobrý príbeh, sympatických hrdinov (jediná postava, s ktorou som sa úplne nestotožnila, bola Anatéma, ale to prežijem) a dokonca aj zaujímavú myšlienku, ktorá chytí za srdce...... celý text