Marek.Sc
přečtené 400
Útek
2016,
Marek Vadas
Ako som sa naučil utekať. To je názov prvého príbehu detskej knižky od Mareka Vadasa a Daniely Olejníkovej. Titul som zadovážil omnoho skôr a myslel som pri tom na budúcnosť. V čase kúpy, keby som ju prečítal môjmu malému synovi, nepochopil by ju. Teraz je však školák a objavuje okolitý svet tak, ako sme ho v detstve našimi zvedavými očami a ušami objavovali aj my. Kniha sa vypredala a musela byť urobená dotlač. A aj tá dotlač zmizla z pultov kníhkupectiev. Teraz som však po rokoch tento malý klenot vytiahol z mojej knižnice a podujal som sa knižný príbeh po večeroch prečítať môjmu dieťaťu. Útek však nie je len útekom. Je to aj beh, zmiznutie, zdupkanie, vyhnutie sa zlým situáciám, ukrytie sa pred nebezpečenstvom. Je to ja o postavení sa strachu, o hľadaní milovaného človeka, putovaní, súdržnosti, priateľstve, otcovskej láske a nádeji. A nádej je to čo poháňa hlavného hrdinu dopredu. Od začiatku až do konca mu držíme palce, či to dobre dopadne. Na knihe sa mi veľmi páči to, že osloví aj dospelého čitateľa a aj dieťa. A to hneď dvoma smermi. Už po prvých troch príbehoch je zrejmé, že dej osloví dospelého svojou osobitou atmosférou. Takou, že nechce hneď povedať dieťaťu prečo je to vo svete tak, ako to naozaj je. Dospelý čitateľ je konfrontovaný denne so skutočnými udalosťami vo svete, ktorý nie je úplne ružový. Dieťa má však svoju líniu príbehu a nenadarmo z neho vyplývajú otázky, na ktoré musí dospelák reagovať a odpovedať. A v tom vidím veľký klad tejto knihy. A aj u mňa vyvolala emóciu. Aj radosť, či smútok a zovretie na hrudi, čo podtrhla aj posledná ilustrácia pri strome. Je úžasné ako sa dá len niekoľkými farbami a kresbou vyvolať silný dojem z príbehu. Symbióza príbehu a ilustrácie je môj dôvod pomyselnej poklony Daniele Olejníkovej, za jej originálne kresby ku knihe. Myslím si, že kniha má u mňa miesto a nebudem sa otáľať po nej siahnuť aj v budúcnosti.... celý text
Švéd
2014,
Robert Karjel
Keď bývalý šéf tajnej švédskej služby vyšle svojho ex-zamestnanca ako poradcu do Spojených štátov, neveští to nič dobré. Ernst Grip má zistiť totožnosť väzňa, ktorého držia v cele na malom ostrove v Indickom oceáne. Naozaj, ako súvisí krádež umeleckých diel, nešťastie, čo spoji preživších po thajskej vlne cunami a brutálna streľba v jednom americkom meste? Všetky udalosti sa nakoniec spoja do jedného prekvapujúceho záveru. A naozaj , rozuzlenie, ktoré už čakáte na posledných stranách nepríde. Príde naozaj až v poslednom odstavci, po ktorom čitateľ spätne pochopí sled udalosti a vzťahy jednotlivých postáv. Kniha sa na môj vkus rozbiehala trochu pomalšie, ale po jednej tretine naberie výborný spád. Nedá sa v knihe so všetkým súhlasiť, ale morálne otázky sú stále vystupujúce a ťarcha zodpovednosti za činy hlavného hrdinu, je prítomná v celom deji. Či sa stotožníte s jeho rozporuplnou postavou, je len na vás. Zápletka je naozaj originálna, aj keď miestami som mal pocit, že už niečo podobné tu bolo. Napriek tomu, kniha sľubuje výborný a napínavý čitateľský zážitok.... celý text
Mengeleho děvče
2017,
Viola Stern Fischerová
Viola Stern Fisherová. Zomrela. Bohužiaľ. Každý ľudský život sa raz skončí. Niekomu príliš skoro a niekomu až po vyše deväťdesiatich rokoch s odkazom, ktorý vás núti zamyslieť sa nad zlom. Aj jej svedectvo prispieva do mozaiky hrôz vojny. A núti nás zamyslieť na životom, pudom prežitia, ale aj nad láskou a najvyššou obetou. Táto knižka sa mi nečítala ľahko. Dokonca, keď som si ju kúpil odložil som ju. Ale tak aby som ju videl a mal ju na očiach. Nechcelo sa mi do nej pustiť a ležala v mojej knižnici asi tri roky. Asi to bolo to tým, že som bol presýtený touto témou a trendovú vlnu vydávania týchto knižiek som nedokázal postihnúť. Možno to bolo aj osobnými skúsenosťami staršej generácie mojej rodiny s lágrami a nechceli rozprávať o týchto veciach až do svojej smrti, pričom niektoré svedectvá odišli s nimi, lebo neboli nikdy vypovedané. A to ani pred svojou rodinou. Keď som mal nedávno rozhovor s jedným rovesníkom, oponoval mi, že načo učiť deti o vojne a čo sa tam dialo a že to je v dnešnej dobe pre nich iba strata času. Povedal som mu len jedno, že preto je dôležité sa o týchto veciach učiť a prečítať si podobné knihy, aby sa nič viac niečo podobné neopakovalo. V našom rozhovore to vyznelo ako klišé použité v médiách, ale je to tak. A po prečítaní tejto knihy nebudete chcieť, aby sa to zopakovalo. Blízkosť vojnového konfliktu v súčasnosti a neurčitosť krehkého mieru, dáva opäť povstať otázkam, či sa niečo podobné nemôže prihodiť. Či sa znova neotvorí otázka o nadradenosti jedného národa na druhým. Málokto si chce niečo také predstaviť avšak iskra lokálneho konfliktu, či vzostup okrajových politických strán by mohol byť predzvesťou niečoho podobného. Keď som si ako mladý chalan na prelome milénia povedal, že je to len päťdesiatpäť rokov od skončenia vojny, len päťdesiatpäť obehov Zeme okolo Slnka, zdalo sa mi to tak blízko a tak nedávno. Teraz je to o dvadsať rokov viac. Ale vôbec sa mi to nezdá o nič vzdialenejšie ako vtedy. Je to možno aj tým, že zomierajú poslední účastníci tejto vojny a svedkovia holokaustu. Alebo tým, že od konca vojny sa stále dejú lokálne vojny a genocídy. Naprieč celým svetom od Ázie, Afriky jednej aj druhej Ameriky a v neposlednom rade Európy. Knihu odporúčam a aj keď je prečítaná s odstupom času od jej vydania, je pre mňa jedna z mnohých v prvej skupine kníh, ktorá bude mať u mňa miesto.... celý text
Sérotonín
2019,
Michel Houellebecq
Vedel som, čo mám očakávať a niektoré naturalistické výjavy budú opísané tak verným spôsobom. Príliš optimistická nálada sa v knižke neprelína. Nie je to beh s oneskoreným štartom a surovejší tón knihy vás prinúti udržať pozornosť od začiatku aj na ďalších stranách. Hlavný hrdina je rozprávačom svojho života. Spomienkami, sebaľútosťou aj výčitkami a sexuálnymi dobrodružstvami, hodnotí svoj tak trochu spackaný život. Jeho „zmindrákovaný“ svet je nahnutý a hľadať zmysel života na jeho periférii, je už v štádiu rozkladu dosť ťažké a zložité. Odchodom od svojej japonskej priateľky, pre ktorú je aj tak iba obyčajný gajdžin, začína bilancovať svoje bytie na tomto svete. Nájsť sebareflexiu v depresívnych stavoch bez pomoci liekov je takmer neuskutočniteľné. Macho stránka jeho osobnosti zíva prázdnotou a porekadlo „za všetkým hľadaj ženu“, je v prípade tejto knihy presným vyjadrením skutočnosti. Nenaplnené sny o životnom smerovaní a nedosiahnutých métach sú len predzvesťou o výsledku rekapitulácie stavu pána Florent Clauda. Krôčik po krôčiku stúpame po schodoch a čitateľ sa dozvie tušené súvislosti o živote hlavného predstaviteľa. Aj keď sa javí, že titul je skôr „v tmavých farbách“, určite vás špecifickým a trošku provokatívnym štýlom písania presvedčí, že sa knihu oplatí prečítať.... celý text
Cesta domov
2020,
Sebastian Fitzek
Pracovník tiesňovej linky, je v súrnom telefonáte konfrontovaný so ženou, ktorú prenasleduje pravdepodobný sériový vrah. Je však na šikovnosti pracovníka ako z tejto situácie vybŕdnuť a dotiahnuť všetko do konca tak, aby sa volajúcej nič nestalo. Telefonický hovor však nie je bežný a na povrch vyplávajú súvislosti vrah a potencionálna obeť. Zápletka sa graduje v kapitole za kapitolou s novými zisteniami obojstranne volajúcich. Na jednej starne zúfalstvo a ochota ukončiť svoj život a na druhej strane pomoc krízovej linky, kde Jules odhaľuje svoje tajomstvá duše. Prekvapení sa zdá je až mnoho a naozaj po polovici knihy je zrejmé, že rozlúsknuť tento oriešok nebude také jednoduché. Aj keď nie som zástanca vygradovaných psychologických thrillerov, tento sa zdá, že splnil svoj účel. Možno sa ku koncu zdá, že je situácia neriešiteľná, vysvetlenie nakoniec prichádza. V spleti dejových udalostí je posledná štvrtina titulu trochu mätúca, ale očakávateľná. Na škodu to ale nie je a čitateľovi ponúkne tak trochu „inú knihu“ , jednoducho Fitzekovskú.... celý text
Hugo a Jozefína
1995,
Maria Gripe
Román napísaný v 60 rokoch zo švédskeho školského prostredia. Nie je však pre dospelých, ale ani pre prvákov základnej školy. Je to niečo medzitým. Vo väčšine krajín, ktoré majú európsky systém vzdelávania, je isté to, že majú zmiešaný kolektív. A v každej triede sa nájde nejaký ten „raubíř“, šplhúň, triedny aktivista či tichá myš. Tu sa formujú kamarátstva, niektoré ostanú a niektoré sa vytratia zo života nastálo. Keď ale ostane z detských čias spolužiak ako priateľ v našom živote, je to vlastne navždy. Možno aj vám sa to stalo a máte niekoho podobného vo svojom okolí. Príbeh malej Jozefíny, je v paralele príbehom aj súčasným. Či sú to deti zo šesťdesiatych rokov, či z nového milénia, stále sú to len deti v triede. Ani dnes sa odlišnosť nenosí a napriek tomu, že sa snažíme vychovať deti na ceste k tomu najlepšiemu, nie to vždy ľahké. Malá a šikovná Jozefína spadá do kategórie tichších myší. Je však iná, pretože býva na fare a to je pre deti z triedy odlišné dosť. Trpí príkoria od zlomyseľnej Gunell, čo sa dá nazvať aj šikanou. Zotrváva na statuse tých „backround“ žiakov a ostala by tam doteraz, keby sa v triede neobjavil Hugo. Tiež pochádza zo samoty a z tvrdého prostredia. Hoci je reč je prostá, jednoduchá s tvrdým lokálnym akcentom, nie je ten, ktorý si dá po hlave skákať. Priamočiaro dá vždy, najavo, čo si myslí a tak aj koná. Jozefínu si okamžite získa a stanú sa z nich priatelia. Tento román by som nenazval dievčenským románom. Klasifikácia v dobe reedície by asi dnes spadala niečo medzi young adult a školopovinnou mládežou na prvom stupni s odkazom, „dospelí prečítajte ma“. Asi pre každého niečo. Áno, kniha rozoberá večné problémy detí, ale ako sa vraví aj deti dokážu byť kruté. Román však nie len o okrajovom dotyku témy, ktorej sa vraví šikana. Je to aj o humore, súdržnosti, priateľstve, prekvapeniach a s prísľubom, že všetko sa v živote dobre skončí. Dá sa povedať , že tento titul je nadčasový a zároveň súčasný. Mal čo povedať pre 50-timi rokmi a určite aj ďalších päťdesiat rokov bude aktuálny. Román sa mi čítal dobre a nebolo to nič zložité na zamýšľanie. Určite ho však o niekoľko rokov ponúknem môjmu synovi, či si by si ho chcel predsa len prečítať.... celý text
Koniec sveta a čo je za ním
2019,
Monika Kompaníková
Na začiatku bolo svetlo. Teda v tomto prípade si treba zobrať baterku a presvietiť prvú dvojstranu za obálkou. Papierový panelák pod žiarou, niečo odhalí. Knižný príbeh však odhaľuje viac. Dvaja súrodenci, žijúci na periférii mesta, konfrontovaní s jeho veľkosťou, anonymitou a podmienenou samotou. Mama, ktorá odchádza deň čo deň za prácou sa vracia skôr nad ránom. Avšak v knihe nie je dôvod hľadať podtón. Súrodenci bez otca sú však v dotyku s realitou potreby zabezpečenia rodiny len obetou svojej matky. A keď je mama v práci, deti robia nezbedníctva. Strojovňa výťahu sa javí ako dobrý nápad na rozloženie hlavnej základne na vykonanie nejakej neplechy. Zistia však, že vo svojom bunkri nebudú sami. A keď sa na scéne objaví tajomný cudzinec, začne by všetko inak. Pred spaním som môjmu synovi prečítal jeden príbeh. Niekedy aj dva, nakoľko zvedavosť zvíťazila a chcel vedieť ako dej pokračuje. benefitom, je to že aj malý čitateľ sa pýta „prečo, ako a začo.“ Hľadať slová na pomenovanie stavu nie je vždy ľahká úloha pre rodiča. Má to však svoje plus a pútavý príbeh len rozvil hlad po odpovediach u dieťaťa. A to nie len zo sveta prírody, ale aj zo sveta dospelých. Ani ja som sa, ako dospelý čitateľ nenudil. Dej ma od začiatku zaujal a s poučnými prvkami mal pridanú hodnotu. A či boli niektoré pasáže akoby „nezakončené“? A možno je to na niečo dobré, že v knihe bolo zopár vecí nezakončených na sto percent. Lebo, čo je na konci sveta a za ním? Úplný koniec a či ešte niečo viac?... celý text
Blanche na útěku
2012,
Barbara Neely
Priestupok, za ktorý nebudú naháňať mladú černošku po celých štátoch je len kvapka, ktorá naplní pohár detektívneho deja. Zo strachu dohnaná k úteku sa uchýli po rúškom trochu zmenenej identity v belošskej rodine ako chyžná. Rodina, ktorá si zakladá na svojom postavení pseudoaristokracie je len potemkinovskou kulisou. Vzťahy sú naštrbené a je len otázkou času kedy sa niečo stane. A začnú umierať ľudia. Jej „sedliackemu“ rozumu a skvelému postrehu neujde nič a vidieť, že skúsenosti nadobudnuté v práci v iných rodinách vie briskne zúročiť. Kruh udalostí sa pomaly uzatvára, s rozuzlením ktoré javí nepravdepodobné. A to nie je na škodu, nakoľko si titul číta ľahko a plynule. Kniha je aj malou sondou do spolunažívania černošskej a belošskej komunity na juhu Ameriky. A taktne naznačuje súvislosti o ktorých sa hovorí šeptom a mali by byť vykorenené. Novela má zaujímavú zápletku aj keď trochu cítiť, že niečo podobné bolo napísané. Napriek tomu si myslím, že sa oplatí siahnuť aj po pokračovaniach s touto postavou amatérskej detektívky.... celý text