-Kathus-
přečtené 54
Vagina. Nová perspektiva
2014,
Naomi Wolf
Negatívne komentáre podobného typu /viď. pod mojim/ len poukazujú na nepochopenie knihy, autorského zámeru a vôbec... Autorka píše otvorene, a mimoriadne rodovo citlivo čo pre niekoho môže pôsobiť kontrovérzne... OK. Čo sa týka ženskej problematiky ide podľa mňa o veľmi vydarenú, inšpiratívnu, duchovnú a zároveň vedeckú! /nie pseudovedeckú/ knihu. No myslím, že viac ako o čokoľvek iné, ide Wolffovej práve podnietenie záujmu, vyvolanie diskusie, o ukázanie iného - a tým myslím nielen /ne/stereotypného uhlu pohľadu. Štýl je veľmi čítavý, miestami poetický, čo považujem za plus. Mýtus okolo vagíny, koncept "Bohyne", pohľad do histórie, ženská psychológia, ... Nie, kniha nie je pre každého a dokonca ani nie pre každú. Samozrejme chýba mi širší záber, heterosexuálne "oklieštenie" problematiky je pochopiteľné, avšak na škodu veci a tiež je nutné dodať, že Wolffová vlastnú skúsenosť akoby preniesla na všetky ženy, aspoň pre mňa to z kontextu tak vyznievalo. No jej citlivé a poučené vysvetľovanie o tom, ako a prečo ženy sexuálne reagujú určitým spôsobom s ohľadom na ich odlišnosť považujem za hlavný prínos knihy. Ide o prepojenosť ženskej telesnosti, /i fyziognómie/ s osobným, duševným, duchovným, kreatívnym a profesionálnym životom. No a na záver... jasne ukazuje ako, v čom a prečo je ženská sexualita úplne odlišná od mužskej.... celý text
Tíže a milost
2009,
Simone Weil
Absolútne milujem túto knihu. Ukazuje nekonzervatívnu a zároveň intelektuálnu polohu mysticizmu na hranici medzi svätosťou a heretickosťou. Weillová píše -zvláštne-, paradoxne, jej pohľad je plný protirečení, prísnych a presných formulácií...... celý text
Demian
2008,
Hermann Hesse
Po prečítaní Demiana (okolo obeda) som po zvyšok dňa nebola schopná povedať nič zmysluplné, debata nad knihou počas seminára zo svetovej literatúry sa mi zdala nedostatočná, lebo nebolo možné vyjadriť silu zážitku a podobne na tom boli min. ďalší 3 spolužiaci. Zvlášť vyzdvihujem gradovanie napätia, ktoré malo pre mňa miestami až hororový nádych (nenájdem lepšie slovo na pomenovanie otrasu, hlbokých emócií plus zdesenia) no a samozrejme Hesseho filozofický štýl písania, ktorým nikoho ani neurazí, ani ho nenechá chladným...... celý text
Siddhártha
2003,
Hermann Hesse
Hlboká duchovná, filozoficko-poetická kniha o hľadaní a (ne)nachádzaní, o (ne)zmysle, (ne)bytí, živote, smrti... veľkých témach, ktoré Hesse jednoducho dokáže spracovať bez moralizovania a pátosu.... celý text
Smrt v Benátkách
2003,
Thomas Mann
Výborná kniha reflektujúca vzťah umelca a umenia. Autorský štýl je v presnom zmysle podriadený tomu, čo chce autor povedať, každé slovo tu má svoje miesto. Z prvého zoznámenia sa s textom ide o „kryštalicky čistého“ a dôsledného autora, ktorý si ma hneď získal. Postupné udržiavanie a stupňovanie napätia v priebehu čítania má aj sekundárny význam, ktorý súvisí so žánrovým zaradením textu - a veru je to novela ako sa patrí! Vyzdvihujem formálnu prácu s textom a rytmom reči, celkovo s hudobnosťou, ktorú pravdepodobne zachovali aj prekladatelia - v českom preklade je snovosť miesta zachytená v rytme, kvantite vokálov, repetícii istého slova, hláskoslovnej inštrumentalizácii a na jednom mieste dokonca v asonancii: „A pak mu připadalo, že unikl do země elisejské na sam kraj země, kde lidem je dáno lehce žít, kde není sníh ani zima, kde se nevybýjejí bouřky a necrčí lijáky, ale kde z oceánu vyvstává nepřetržitě mírný, chladivý van a dny plynou v blažené prázdni, snadno, bez zápasů, zasvěceny jen slunci a jeho slavnostem.“ (s. 53). spomenúť aj Aschenbachovo vnímanie Tadziovej reči a samotné vyslovenie jeho mena, ktoré mu znelo ako melodická hudba: „Aschenbach naslouchal trochu zvedavě, ale nepochopil nic, než dvě melodické slabiky jako „adžo“, či ještě častěji „adžu“, s protáhlou hláskou ú na konci. Měl radost z tohto zvuku, připadal mu svou libozvučností přiměřený objektu.“ (s. 41) alebo „ono jméno které ovládalo pláž skoro jako nějaké heslo, s jeho měkkými souhláskami (...) v němž bylo něco sladkého a zároveň divokého“ (s. 42). Záverečná scéna, kde Aschenbach nadvihne ruku a nechá ju znova klesnúť na prsia a Tadziovo zamávanie smerom k moru symbolicky ukazujúc smer, jeho vznášanie sa a Aschenbachova „odpoveď“: „A jako tolikrát, vydal se za ním.“ (s. 93), čiže „ho nasledoval, tiež sa určitým spôsobom povzniesol, vznášal“ (umieral); to všetko pôsobí ako slávnostné zakončenie hudobnej skladby.... celý text