Fantasysvet přečtené 241

Posledné želanie 2015, Andrzej Sapkowski

Už na prvý pohľad zaujme každého veľmi vydarená obálka, za ktorú vydavateľstvu skutočne tlieskam, pretože vidno, že si na nej dalo záležať. Poteší nielen kvalitná tvrdá väzba, ale aj reliéfne prevedenie názvu knihy a celková farebná kompozícia. Po jej otvorení hneď udrie do očí krásny snehobiely papier, nešetrilo sa tu teda na ničom. Keď som sa však začítala do textu, musím priznať, že mi trochu vadilo uvádzanie priamej reči cez pomlčky. Ale aj na to sa dalo zvyknúť. Vydavateľstvo by si však malo dávať pozor na preklepy, ktoré sa v knihe vyskytli viackrát a trochu rušili celkový dojem. Čo sa však týka samotnej knihy, Geralt je naozaj vynikajúci hlavný hrdina, ktorého som si obľúbila už na prvých stránkach. Je múdry, mocný, prezieravý a odvážny, ale zároveň to nie je žiadny nezničiteľný superhrdina. Snáď z každého boja si odnáša nejaké zranenie, či už fyzické alebo také, ktoré poznačí jeho dušu. Ako každý iný robí chyby a zlé rozhodnutia, dokáže ich však následne vďaka svojmu odhodlaniu napraviť. A ten úžasný sarkazmus, ktorým ho autor obdaroval, je jednoducho nezameniteľný. Čitateľ by sa mohol zľaknúť toho, že sa jedná len o zbierku poviedok, no nie je potrebné robiť si z toho ťažkú hlavu, pretože jednotlivé príbehy na seba logicky nadväzujú, rozprávač ich prepája a vysvetľuje, spomína si na ne vždy v pravej chvíli, takže v konečnom dôsledku vyznieva zbierka ako normálna kniha a popravde, ani by som nevedela, že sa jedná len o akýsi bonus k sérii vysvetľujúci, ako celý Geraltov príbeh začal, keby som si to niekde neprečítala.... celý text

Jackaby 2015, William Ritter

V knize se setkáváme s poměrně dobře použitými nápady z oblasti mytologie i vtipnými momenty, které vznikají při konfrontacích mezi jednotlivými rozdílnými charaktery. Co mi však vadilo byla jistá chaotičnost jak během scén, tak v dialozích, které autor viditelně ještě nezvládá na lepší úrovni. Občasné zbytečné vysvětlování na místech, kde vůbec nemusí být a absence téhož ve chvílích, kdy by to dokázalo prohloubit příběh, je rovněž chybou spíše pro starší a náročnější čtenáře. Často se setkáváme s opakováním zřejmého a nimráním se v Abigailině minulosti a jejích vztazích k rodičům, které přece jen mohlo být trochu lépe rozvedeno a popsáno jiným způsobem. Avšak většina nešvarů se zde objevuje spíše po stránce stylistické než příběhové. Vzhledem k tomu, že jde o prvotinu, doufám, že se autor v dalších dílech více vypíše a tyto nedostatky se odstraní. Napětí a akce je zde také pomálu, přesto nebo právě proto je čtení Jackaby velmi příjemnou odpočinkovou záležitostí. Myslím, že cílová skupina, tedy mladiství, zde budou spokojeni. Hlavně v případě, že hledají dobrodružnou a detektivně laděnou oddechovku s příběhem, do něhož se dá rychle a snadno začíst, a nevadí jim ženská hrdinka v hlavní roli. Rozhodně jde o velmi zajímavý titul s krásnou obálkou a pěkným zpracováním.... celý text

Strom duchů 2015, Ray Bradbury (p)

Dobrodružný príbeh 8 chlapcov je vraj určený pre nebojácnych hrdinov od 15 rokov. Záľubu si v ňom však môžu nájsť aj tí mladší a aj tí starší krotitelia duchov. Nakoniec, atmosféra celého dobrodružstva má nádych nefalšovanej Burtonovky a ukryté reálie navôkol Noci všetkých svätých robia z bežného čítania obyčajného fantastického príbehu čosi nadčasové a iné. Ray Bradbury je jednoducho známy ako autor vysokého poetického štýlu a bizarnej fantazmagórie, ktorá vám nie vždy sadne. V tomto prípade oba prvky fungujú harmonicky, krásne stupňujú napätie, príjemne dotvárajú charakter hlavných hrdinov a samotného čitateľa prirodzene pripravia na konfrontáciu s realitou, v ktorej primárnu úlohu hrá smrť. Bradburyho Strom duchů metaforicky zhmotňuje večnú otázku života a smrti. V príbehu, ktorý vám tak trošku pripomína Orfeov vzostup do podsvetia či Danteho Božskú komédiu (alebo akúkoľvek inú im podobnú fikciu, kedy v duchu cnostnej myšlienky hlavný hrdina niekam a predovšetkým s niekým putuje), otvára problematiku úpadku kultúry a jej tradícii v priebehu vekov. Kritizuje intoleranciu masovej spoločnosti a ľudskú nevedomosť. Vyzdvihuje detskú zvedavosť, symboliku rôznych zvykov i obradov, ktoré so sebou jednotlivé folklórne slávnosti od nepamäti prinášajú a zároveň oboznamuje čitateľa s vlastnými ideálmi. Nevtieravým náučným štýlom nám Bradbury pripomína, aký je pravý význam oslavy dňa všetkých svätých a aj to, ako na tieto slávnosti nahliadajú rôzne krajiny. Ponúka nám vlastne cestu v čase s osobným sprievodcom – prievozníkom a množstvom pravej strašidelnej zábavy. Bradburyho Strom duchů má síce svoje chybičky, ale aj tak vás dokáže naplniť príjemným čitateľským zážitkom. Je surreálny, exotický, tajomný a hlavne hravý. Prináša vám nadčasovú tému a, čo je najdôležitejšie, nechá vás ohmatať si drakov z cirkusového papiera, dovolí vám vyskúšať si zalietať na zlatistých listoch z opadaných stromov a rozveseliť kamenné chrliče prilepené na Notre-Dame. Budete sa s ním báť, smiať i kričať podobne tak, ako to urobilo 8 odvážnych chlapcov v jedno zvláštne Halloweenske popoludnie.... celý text

451 stupňů Fahrenheita 2015, Ray Bradbury (p)

V tomto prípade je bezpredmetné, ako budete k Bradburyho knihe pristupovať. Ak patríte k fanúšikom vedeckej fantastiky, a nielen tej populárnej, odhalíte autorov zámer poľahky. Ak ste len labužníckym čitateľom, ktorý má rád výzvy, chvíľu vám potrvá, kým si jednotlivé vôdzky pospájate dokopy a vytvoríte si konečný obraz Bradburyho fiktívnej skazy. Nič to však nemení na tom, že predkladaná antiutopická vízia vzdialenej budúcnosti, ktorá je ešte aj dnes vyzdvihovaná a chválená, vám neprinesie nič, čo ste nemali možnosť už niekde čítať (výnimku, bohužiaľ, netvorí ani YA literatúra). Mení sa len prístup autora k spracovaniu témy, voľby typu rozprávača aj výberu prostriedkov umeleckého štýlu a jeho štýlotvorných činiteľov. Bradburyho román 451 stupňov Fahrenheita sa radí ku klasickej vedeckej fantastike, preto je, pochopiteľne, náročný. V duchu iných velikánov vedeckej fantastiky sa snaží čitateľovi odovzdať hodnotný odkaz. Dvíha varovne prst nad tým, kam dnešná spoločnosť smeruje, prehovára čitateľovi do svedomia, a tak trochu si dovolí aj predpovedať, čo nám vzdialená budúcnosť prinesie. Svojou schémou však vôbec nevybočuje zo žánrovej roviny. Sem-tam vás dokonca zbytočne rozčúli naivným vnímaním kultúrno-spoločenských vzťahov, alebo odmietaním opustenia územia USA – územia veľmoci, ktorá práve v tejto fiktívnej realite vládne zvyšku svetu. Talent Raya Bradburyho nespochybňujeme. Aj reedícia vydavateľstva Plus (Albatros) sa až na doslov Františka Novotného naozaj vydarila. Dvakrát si však dobre premyslite, či vám 451 stupňov Fahrenheita naozaj stojí za to, aby ste potom neľutovali, že ste svoj voľný čas mohli stráviť aj o trošku lepšie. Napríklad v spoločnosti Asimovho Azazela či Čapkovej Heleny Gloryovej.... celý text

Jak lvové 2015, Petr Schink

Petr, který sám o sobě říká, „že má steampunk rád, ale tamní komunitou nijak ovlivněn není“ dává svému tvrzení o Ostravě za pravdu. Protože Fastyngerův svět je právě tak šedivý a špinavý, jak jen si lze industriální svět představit. Lughos a jeho okolí jsou zamořené zplodinami z chemických laboratoří, v moři se hemží zmutované potvory a všude se vznáší popílek z vysokých pecí. O skládky nebezpečného odpadu a hromady strusky není nouze. A i když by snad někdo mohl autorovi vyčítat, že příběh o hledání ztraceného dítěte je stokrát omletý, já ho stejně tak, jako připomenutí takových myšlenek, že revoluce požírá své děti a cesta do pekla je dlážděna dobrými úmysly, považuji za přidanou hodnotu. Románem Jak lvové se čtenáři dostává do rukou svěží, originální, akční dobrodružný příběh vonící párou, jenž nepostrádá morální přesah a který rozhodně stojí za přečtení. A protože Petr nechal svému hrdinovi v závěru knihy otevřená krásná velká vrata do nového příběhu, můžeme se těšit na to, že se s Fastyngerem van Hautenem za pár let znovu setkáme.... celý text

Nesmrtelný příběh 2013, Catherynne M. Valente

Nesmrtelný příběh sa nečíta ľahko, je zložitý a plný skrytých významov. Popri rozprávkových motívoch autorka predsa len opisuje vojnu, blokádu Leningradu, nekonečné boje a hlad. Druhú svetovú vojnu navyše akoby kopíruje vojna medzi Cárom života a Cárom smrti v rozprávkovej ríši, kde postavy až desivo rýchlo preberajú metódy sovietskeho zväzu. A predsa knihu nemôžete len tak ľahko pustiť z rúk, pretože baví, desí, láska a mrazí. Čakáte, či Kostěj predsa len odhalí Máši svoju smrť, a či Maria Morevna tentokrát naozaj zje Ivanovo srdce predtým, ako sa do neho stihne zamilovať. Dúfate, že tento krát to Máši a Kostějovi vyjde, i keď už miliónkrát predtým to nevyšlo. No i tak veríte v šťastný koniec, ktorý raz možno naozaj príde. Catheryne M. Valenteová vytvorila naozaj pozoruhodný literárny palimpset, v ktorom sa prelínajú historické udalosti s magickým realizmom starých ruských rozprávok. Rovnako ako jeho hrdinovia, ani Nesmrtelný příběh nie je dokonalý ako vajíčko a hoci sa oň svet pokúša znovu a znovu, ktovie či vôbec môže dopadnúť inak. Zatiaľ ostáva knihou, ku ktorej je hodno sa vrátiť a ktorá zaujala svojou netradičnosťou, poetikou a prepracovanosťou. Catheryne M. Valenteová, tlieskam a dúfam, že to nie je posledná kniha, v ktorej môžem stretnúť domovojov, víly či škriatkov...... celý text

Železonoc a jiné podivnosti 2013, Petra Slováková

Všetky poviedky hýria farbistými opismi prostredia, ktoré poľahky prenesú čitateľa do zobrazovaných svetov bez toho, aby sa musel nejako výrazne snažiť, a pripravili ho na búrku emócií: strach, smútok, lásku, nenávisť, napätie, hrôzu, obavy, šťastie, zvedavosť, dychtivé očakávanie či trpké sklamanie – čitateľ ich prežíva spolu s postavami, ktoré sa navzájom ani trochu nepodobajú a ponúkajú viac ako len pohľad na nimi prežívanú realitu. Ani jednu z poviedok nemožno nazvať „ľahším čítaním na večer“. Autorka núti čitateľa zamyslieť sa nad hlbším zmyslom svojich textov, hľadať skryté významy a súvislosti. Miestami s radosťou zavádza (alebo len šikovne odvádza pozornosť iným smerom), aby v tej pravej chvíli ukázala, že nakoniec je všetko úplne inak, a ani vtedy si čitateľ nemôže byť istý, či sa predsa len nemýli. Práve táto nejednoznačnosť je pre Petrine texty typická, čo nemusí vyhovovať každému. Ponúkaný poviedkový kokteil skôr ulahodí literárnym fajnšmekrom, a to nielen tým, ktorí prahnú po originálnom príbehu, ale aj tým, ktorí dokážu obdivovať krásu jazykového výrazu. A presne to ponúka Železonoc... Kto sa rád nadchýna výberom jazykových prostriedkov či svojráznou štylistikou, si zaručene príde v zbierke na svoje. Autorka veľmi zručne narába s jazykovým materiálom, mazná sa s ním, hrá sa, zaujímavo kombinuje a pri tom vytvára veľmi živé a farbisté obrazy. Bez výčitiek svedomia sa dá tvrdiť, že viac ako na príbehu sú autorkine texty založené na myšlienke a obraze dotvárajúcom svojráznu atmosféru, ešte viac umocnenú ilustráciami z výtvarných dielní rôznych autorov, medzi nimi aj samotnej Petry Slovákovej. Kniha je opatrená predhovorom od Františky Vrbenskej, známej českej fantasy autorky, a doslovom od českého editora, publicistu a redaktora časopisu Pevnost Martina Šusta. Obe tieto osobnosti nielen českej fantastickej scény Petrine texty vnímajú rôzne, avšak oceňujú ich kvality a začínajúcej autorke predpovedajú nádejnú spisovateľskú budúcnosť. Petra Slováková má čitateľskej i kritickej obci rozhodne čo ponúknuť. Jej tvorba hýri originálnymi nápadmi, je príjemne živelná, temná i nežná zároveň a je len na čitateľovi, či sa ňou nechá strhnúť, alebo radšej siahne po niečom jednoznačnejšom a myšlienkovo jednoduchšom.... celý text

Triumf noci 2013, Edith Wharton

O výber poviedok do Triumfu noci sa postaral „výbor ze strašidelných povídek“, ktorý vsadil na Whartonovej tematickú rozmanitosť a typologickú pestrosť, takže každý jeden príbeh, ktorý sa vám do rúk dostane, tvorí samostatný uzavretý unikátny celok plný všelijakých fantastických mrazivých príhod vo farbistom prostredí s nádychom zašlej viktoriánskej éry. Statické prostredie, ktoré rozprávanie vsádza do ťaživej gotickej atmosféry pánskych honosných sídiel, Whartonová odľahčuje na prvý pohľad úplne stereotypným vzťahom medzi hlavnými aktérmi. Obyčajne ide o postavy vzdialených príbuzných, služobníctva, roztopašných pánov a dám z vysokej spoločnosti, ktorých ťaží vlastné imanie či stratené roky mladosti, ale aj o tuctových podomových obchodníkov, ktorí sa akýmsi nedopatrením ocitli vo víre neuveriteľných situácií, či o manželské dvojice bažiace po vlastnom duchovi. Avšak postupne, tak ako si príbeh sám plynie, odhaľuje Whartonová pravý zámer svojej strašidelnej historky. Takže to, čo sa nám na prvý pohľad zdalo byť niečím jednoduchým, priamočiarym a predvídateľným, naberá kontúry premyslene zosnovanej zápletky, ktorá si ani zďaleka nebude pokojne plávať v oceáne ľudského strachu. Edith Whartonová vás citlivo a nebadane lapí do vlastnej pavučiny snov. A tie vás nielen slušne vystrašia, ale aj prinútia dumať nad tým, či aj vy ste len tak náhodou toho svojho ducha už raz nestretli.... celý text

Ztracený svět 2012, Arthur Conan Doyle

A napriek tomu, že sa historka o veľkých jašteroch a malých ľuďoch neodohráva v sychravom a hmlou opradenom Londýne, tak, ako sme navyknutí pri iných Doylových knihách, získa si vaše sympatie práve tým, čím je sám Doyle známy – svojou sviežosťou, vtipnosťou, pasívnou akciou i aktívnou pasivitou, detektívnou zápletkou a fantastickým rozuzlením, ktoré si neužije ani svojich povestných 5 minút slávy, pretože skončí úplne všedne. Ak teda máte radi tvorbu sira Arthura Conana Doyla, vedzte, že túto magickú expedíciu si nemôžete nechať ujsť. A to aj práve z toho dôvodu, že je prinášaná z pohľadu novinára Edwarda D. Malona, formou krátkych reportáží, neskôr zápiskov v denníkovej podobe či šťavnatých anekdot, ktoré vás nenudia zbytočne málo dôležitými faktami. Dej preto rezko plynie, prirodzene sa stupňuje a ešte prirodzenejšie vrcholí. Napriek tomu, že sa toto dobrodružstvo odohralo v roku 1912, teda v dobe, kedy veda začala pomaly naberať na objeme a technika rásť z plienok, takže o modernom spôsobe lovu prehistorických tvorov nemohla byť reč, Doylov "Stratený svet" vás o nič neukráti. Ba čo viac, dovolí vám snívať o tom, že si možno raz naň nájde čas aj sám Steven Moffat, aby práve jeho pričinením ožil Stratený svet priamo pred vašimi oknami!... celý text

Příběhy sběratele starožitností 2013, Montague Rhodes James

Ak si porovnáme zbierky strašidelných príbehov od Henryho Jamesa a Edith Whartonovej, ktoré zostavil „výbor ze strašidelných povídek“ nakladateľstva Plus (Albatros Media a.s.) v minulých rokoch, s prvým zväzkom Příběhů sběratele starožitností od M. R. Jamesa, môžeme si všimnúť, že zatiaľ čo sú predchádzajúce dva tituly chudobnejšie (nie však v tom negatívnom zmysle slova) o spracovania tém obsahovo rozmanitejších, nechýba v nich napätie. A práve o to sú strašidelné príbehy M. R. Jamesa ochudobnené. Napriek snahe autora vyvolať v čitateľovi stiesnený či podozrievavý pocit vyúsťujúci do prirodzeného strachu z neznáma, ktoré so sebou rozprávanie prináša, ostáva čitateľ i naďalej pasívnym účastníkom nečakaného zvratu. A to, bohužiaľ, aj v momente, kedy rozprávanie prechádza z reálnej roviny do roviny fiktívnej a do príbehu neočakávane vstupuje nadprirodzený prvok. Vzhľadom na vysokú koncentráciu popisných pasáží obzvlášť rôznych dobových rekvizít, ktoré sú napr. súčasťou kultúrneho dedičstva a v M. R. Jamesových strašidelných prózach tvoria ústrednú ideu príbehu, a to kvôli svojej bizarnej minulosti, potláča sa do ústrania nielen budovanie pochmúrneho, desivého až zlovestného koloritu tzv. ghost stories, ale aj ich prozaická atmosféra hrôzy. Čitateľ, ktorý rád siahne aj po historických románoch či náučnej cestopisnej próze písanej formou denníka alebo krátkych reportáží s odtienkom fantastickosti, privíta túto M. R. Jamesovu črtu s neskrývanou radosťou. Nakoniec, M. R. James je nepopierateľne majstrom písaného slova svojej doby. Avšak čitateľ, ktorý tzv. ghost stories zasvätil svoj život, pomaly s nimi rastie a dozrieva, bude ochudobnený minimálne o moment prekvapenia, ktorý so sebou tento typ krátkych próz prináša.... celý text

Darwinský výtah 2014, Jason Hough

Darwinský výtah sa zasekol niekde na polceste medzi brilantným sci-fi a prečítam-zabudnem knihou. Spočiatku sa Houghove vízie prenášajú na papier kostrbato, no postupne prechádzajú plynulým a elegantným štýlom v príjemnú hru so slovami a vetami, a tak vám chvíľu potrvá, kým sa začítate a dlhšiu chvíľu, kým sa neskôr odtrhnete od čítania. Nedostatky v charakteristike postáv a v usporiadaní sveta bohato vynahrádza akčnosťou a premyslenými zvratmi v deji a záverečný cliffhanger je naozaj vydarený a dokonale navnadí na ďalší diel. Verím tomu, že keď sa Hough trochu vypíše, bude z neho jeden zo známych moderných scifistov, ktorých knihy čítať je ako nazrieť hmlami času do budúcnosti...... celý text

Výstrahy zvědavcům (25 povídek) 2014, Montague Rhodes James

M. R. James je jednoducho zberateľ. Zberateľ pomerne náruživý a vypočítavý. Zberateľ, ktorý zbiera všetko. Nevídané dobrodružstvá, tajomné príbehy a legendy, rozprávania o nevysvetliteľných úkazoch, predmety a aj lokality, ktoré posadol duch. Či už ide o smutné príhody a udalosti, alebo iba o rad nešťastných náhod, môžete si byť stopercentne istí tým, že na ne v zápiskoch M. R. Jamesa natrafíte a skôr či neskôr im aj uveríte. Nečudo, ide predsa o zberateľa starých spisov (a to doslovne), ktorý má rád ústnu ľudovú slovesnosť a poverčivosť ľudí. Predovšetkým takú, ktorá za chodu snová bláznivé udalosti, ku ktorým došlo napríklad vo vašom dome na druhom poschodí a v tretej izbe zľava v čase, kedy ste sa kochali výhľadom na pustý cintorín (Byl jednou jeden muž, jenž bydlel u hřbitova) a čerstvo vykopaný hrob. Výstrahy zvědavcům vystríhajú pred tým, že ak ich raz začnete čítať, nebudete od nich vedieť odtrhnúť oči ani vtedy, keď nebudete mať práve veľa voľného času a budete sa k nim, bohužiaľ, vracať po etapách. Áno, sú faktografické. A áno, obsahujú veľké množstvo rôznych historických reálií, na ktorých je pointa príbehu, celkom obyčajného, postavená. A pretože v nich hlavnú úlohu nezohráva ani tak fantastické ozvláštnenie ako fakt samotný, môžu sa zdať niekomu málo zaujímavé až tuctové. Ak však máte radi slovné hračky, náročné hlavolamy, vôňu archaizmov, cvengot dobových slov a predovšetkým viktoriánsku ťaživú atmosféru, ktorá prebúdza k životu aj tú najmenej strašidelnú vec, Strašidelné spisy M. R. Jamesa čakajú len a len na vás.... celý text

Bobby Conroy vstává z mrtvých a jiné strašidelné příběhy 2013, Joe Hill (p)

Všetky poviedky z tejto zbierky sú plné fantázie a skvelých nápadov. Joe Hill je tu naozaj zákerný vo svojej rafinovanosti, no kým si poviedky neprečítate, bude to pre vás len prázdna fráza. Kým totiž mnoho súčasných autorov vsádza na jeden osvedčený štýl, Joe ich skúša veľa a zaručene sa aspoň jednou z poviedok trafí do vašich strachov. Už len tým, že nikdy nebudete vedieť, do čoho sa s každou novou poviedkou púšťate. Navyše sa s čitateľom vie pohrať a píše tak, že od prvého okamihu cítite k postavám presne to, čo on chce, aby ste k nim cítili. Joe Hill sa už dávnejšie svojimi románmi zaradil medzi autorov, ktorých knihy musím mať, nezáleží na tom, o čom sú. Do svojich fantastických poviedok vložil toľko realizmu, že sa možno pristihnete pri tom, ako sa v kine pozeráte na vedľajšie sedadlo, či tam nesedí nejaká obdoba Imogene a nechce sa porozprávať o filme, ktorý práve sledujete. Alebo ako po prebudení kontrolujete, či ste ešte stále človek, a nie obrovský cvrček alebo nafukovací chlapec či dievča. Ak si dáte na tvár masku, možno sa nenápadne uisťujete, že sa maska nemení na vašu tvár a nestáva sa vami. A ak vleziete do krabicového bludiska, vždy chodíte len po označených cestách, ktoré sú už bezpečné. Pretože toto Joe Hill dokáže. Vtiahne vás do svojho imaginárneho sveta, aby ste zabudli na ten reálny a mohli sa aspoň na chvíľu celkom obyčajne príjemne báť...... celý text

Veniss Underground 2006, Jeff VanderMeer

Ačkoliv můžou situace či popisy v knize působit nepříjemně a nejedné slabší povaze způsobí mrazení v zádech či špatný pocit v žaludku, jejich přítomnost je neodmyslitelným výrazovým prostředkem, ničím samoúčelným. Funkčnost příběhu je sama o sobě velmi dobrá, ačkoliv na románový rozsah je téma a nosný příběh trochu chudší. Navíc se v něm najde jen málo vedlejších zápletek. Nosná linka je spíše črtou v pozadí, přesto má hloubku. Formální nedostatky děje ještě dál vyrovnává forma. Tato kniha je svým způsobem bezesporu skvělá a geniální. Je zajímavá, neotřelá a plná nezdolné fantazie. Otázkou je: Splňuje to, co očekává běžný čtenář? Pokud očekáváte stokrát převařená klišé, poklidně plynoucí vyprávění, oddychovou literaturu s elfíky a veselými skřítky nebo zlehka podanou kyberpunkovou filozofii či zběsilou jízdu ve stylu Kulhánka… pak je odpověď nasnadě. Ne, Veniss Underground není pro lidi, kteří nechtějí u knihy přemýšlet. Ačkoliv by pro ně mohla být alespoň fascinací a nezmapovaným územím umělecké kreativity, spíše ji ocení zkušenější čtenáři holdující charakteristické patině New Weirdu. Otrlejší nemusí mít strach sestoupit pod povrch Venissu a užít si vše, co tam najdou. Je to kniha, kterou si budete pamatovat. Buď vás pohltí nebo znechutí, ale nezapomenete na ni.... celý text

Aktivní kovy 2014, Štěpán Kopřiva

Jak už u podobných knih bývá zvykem, čtenář dostává do rukou vydatnou porci akční zábavy, černého humoru a zběsilé jízdy ženoucí se stále kupředu. V některých chvílích jde drsný humor až do krajních mezí, ale přesně to se u tohoto žánru očekává (viz rektální krev použitá jako zbraň). Jiné momenty jsou akční až na hranici možností (dřívko od nanuku vražené do oka), v těch dalších se přes olovo v ovzduší nedá pořádně vidět. Ale autor s textem pracovat umí, takže kniha není jen akční, ale také oddychová. Rychlé pasáže se střídají s těmi pomalejšími, akční s mediálními, přestřelky s mluvením. Jediným slovem je kniha vyvážená a dobře napsaná. Za nevýhodu lze brát fakt, že knihu člověk přečte jako večerní jednohubku. Ne, že by to bylo na škodu, ale po měsíci si sotva pamatuje, o co přesně šlo. Na druhou stranu v něm zůstává pocit, že se dobře bavil, což je to nejdůležitější.... celý text

Na hroby 2014, * antologie

Aj v tomto prípade sa opäť potvrdilo nepísané pravidlo, že české texty svojou výstavbou a jazykovým prejavom prevalcovali tie slovenské, ale okrem dobre zvládnutého rozprávania, zaujímavého vykreslenia postáv (aj keď im v mnohých prípadoch chýba hlbšia psychologizácia) a príjemnej zmesi všetkého možného, iba okrajovo hororového, neponúknu vám ich autori niečo, čo by vás šokovalo svojou inakosťou (hoci poniektoré konce zanevreli na typické šťastné klišé), tobôž témou, ktorú by ste už niekde nevideli či nečítali. A tak sa teda ocitáte vo svete anjelov a démonov, kde sa mení šanca na výhru z minúty na minúty a kde neviete prísť na to, prečo vôbec táto svetská pletka vznikla a prečo prešla hlavná hrdinka radikálnou a umelou zmenou opäť raz kedysi pred koncom a opäť raz za to môže sympatický, príťažlivý a neodolateľný antihrdina. Rovnako tak sa snažíte prísť na to, prečo textom či už s militaristickou tematikou, alebo v duchu známych makabróznych literárnych počinov pána Lovecrafta, chýba nielen logická výstavba, ale aj nevykradnutá myšlienka. Aj keď sa autori snažia pohybovať v temných, mysterióznych a desivých vodách, ktoré by mali vzbudzovať vo vás hrôzu a odpor podobne ako v súčasnosti populárny televízny seriál Ryana Murphyho a Brada Falchuka American Horror Story, nedokážu vo vás vyvolať viac ako sklamanie z nadnesene vyrozprávanej príhody so známou pointou, ktorá sa tiahne od Armageddonu, Hviezdnych vojen, Apolla 13, cez Hry o život, Battle Royale, Hellblazera, Penny Dreadful až po známe duchárske príhody z pera M. R. Jamesa, Edgara Allana Poa, Edith Whartonovej či Susan Hillovej. Antológia Na hroby je svojím spôsobom rozmanitá a nestála. Prináša vám 10 krátkych príbehov na pomedzí života a smrti, v ktorých jednoducho musí niekto umrieť, inak by to nebolo lákavé. Chce šokovať, rada by filozofovala, niekedy sa odváži aj na husársky kúsok, nie je však zostavená umne, a to (opäť) zarmúti. Kvalita textov kolíše, téma sa síce dodržala, o horore sme sa čo-to nové dozvedeli, aj keď väčšinu nám už vypľuje sám pán gúgl, nebyť fascinujúcej fantázie Petry Slovákovej a čarovného doslovu Dušana D. Fabiana, zrejme by časom zapadla prachom.... celý text

Adaptácia 2015, Miroslava Varáčková

Hlavnú hrdinku som si veľmi rýchlo obľúbila a ľahko som sa s ňou dokázala stotožniť. Jej myšlienkové pochody a názory na niektoré veci často odrážali moje vlastné, možno preto to bolo pre mňa také jednoduché. Najviac sa mi na nej páčilo, že síce mala strach, no napriek tomu bola odhodlaná ísť ďalej, bojovať za to, čomu verila a nevzdať sa a hlavne nedať ho najavo. Jediná škoda je, že to autorka nenatiahla aspoň na viac strán, keď už nie na viac kníh, na čo by príbeh určite potenciál mal. Rada by som si toho prečítala viac. Ale rozhodne siahnem aj po iných jej knihách, lebo si ma svojím štýlom jednoducho získala. Na záver snáď len toľko, že Adaptácia by sa kľudne mohla zaradiť medzi známe a obľúbené dystópie, pretože dosahuje ich úroveň a kvalitu. Rozhodne odporúčam všetkým, ktorým sa páčili či už Hry o život, Divergencia, Penryn a koniec sveta alebo Krvavá cesta.... celý text

Zero: Krize 2014, Aleš Kot

Aleš Kot není žádná nula. A za nulu nelze považovat ani jeho netypickou sérii Zero představující slovy vydavatele „Bonda pro tohle století“. První kniha série, nesoucí název Krize, je zajímavá nejen tím, že je napsána Čechem, ale také tím, že v ní Aleš Kot spojil síly s různými kreslíři. Vznikla tím přitažlivá mozaika různorodých stylů a pojetí. Každý z pěti sešitů, které kniha obsahuje, kreslil někdo jiný, takže je na co koukat. Co se týká grafického zpracování, je různorodé jako kreslíři, kteří na něm pracovali. Některé sešity jsou příjemné, jiné působí až karikaturistickým dojmem. Avšak jako celek vše funguje a vypadá působivě. Někomu možná změna kresby nesedne, ale dá se na ni překvapivě rychle zvyknout. Pro mě osobně graficky nejvíce vyniká hned první kapitola kreslíře Michaela Walshe. Ne, že by zbytek byl špatný, ale zrovna u téhle pasáže mi vyhovuje její hrubý styl podpořený naturalistickými výjevy v akčních scénách. Létající zuby i rozervaná ústa působí na čtenáře silným dojmem. Navíc chválím odvahu zobrazit v komiksu mužské i ženské genitálie bez hloupých předmětů stojících v cestě tak, aby nebylo nic vidět. Co se týká dalších kreslířů, zaslouží si pochvalu též. Jde o pečlivě zvolený mix žánrů a stylů, který jako celek přináší uspokojení. Zero – Krize přináší na českou scénu dlouho očekávaný projekt jejího krajana. Příběh se rozjel správným směrem a nám nezbývá než čekat na pokračování. Pokud si Aleš Kot udrží vysokou laťku, máme zaděláno na jednu z nejlepších sérií poslední doby. Jen tak dál…... celý text

Železný muž 2014, Ted Hughes

Michalovi Menšíkovi to kreslí, a to veľmi dobre. Jeho ilustrácie v podobnom duchu, v akom je Železný muž písaný, dopĺňajú a obohacujú text o snové výjavy a abstraktné preludy detského sveta v podaní Teda Hughesa, čím mu decentne vzdávajú hold. Ich naratívna rovina, síce pomerne často vtlačená do jedného obrázkového poľa, nielenže drží krok s autorovým rozprávaním, ale aj konkrétnu nosnú pasáž príjemne dynamizuje, čím nechá vyniknúť dôležitosť autorovho odkazu, ktorý sa začal písať pred dlhými 46 rokmi. Železného muža si teda neobľúbi iba zvedavý chlapec menom Hogarth, a neskôr i celá jeho domácnosť, vrátane obyvateľov priľahlých miest a fariem, ale aj vzrastom veľký či malý čitateľ. A vek ani v tomto konkrétnom prípade nehrá nijakú dôležitú úlohu. Bez ohľadu na to, čo máte radi, či veríte v duchov alebo drakov, uprednostňujete iný typ literatúry a rozprávky čítate iba sporadicky, nájdete si v tejto útlej knihe kúsok svojho rozprávkového šťastia. A ktovie, možno sa o rok, alebo dva či tri, dočkáme aj prekladu pokračovania Hughesovho železného sveta. The Iron Woman vyšla v roku 1993 a od tohto momentu i ona čaká na to, kedy ju konečne objavíte. Zahoďte teda predsudky, ktoré literatúra pre deti a mládež so sebou v istom veku prináša, a ponorte sa do svojho detstva s príjemnou pomocou rachotiaceho železa, ktoré nerobí nič iné, len oznamuje príchod Železného muža.... celý text

Strašidelné příběhy 2012, Henry James

Ak sa chcete báť, báť ľudsky a intímne, priamo vo vašej hlave, nalaďte sa spolu s Henrym Jamesom na vidiny, preludy aj sny miestami bizarné, inokedy hravé, zakaždým však akési dôverné a úzkostlivé. Na veci skutočné, aj ťažko uveriteľné, stojace tam niekde za hranicou ľudského chápania, pretože Henry James, syn zámožného intelektuála Henryho Jamesa staršieho, veľmi nerád čokoľvek prenecháva náhode a svojím excelentným rozprávačským umením vás nielen máta, ale aj baví. A to rovnako famózne ako majstri toho istého remesla, ktorí neodškriepiteľne začínajú práve pri Edgarovi Allanovi Poovi. Strašidelné příběhy od Henryho Jamesa predstavujú ten pravý (takmer orechový) výber siedmich kratších, krátkych a snáď aj primerane dlhých poviedok, ktoré, podľa slov zostavovateľov tejto knižnej zbierky, ponúkajú různé autorovy přístupy k nelehkému žánru duchařské historky, anglické ghost story. Niet divu, že na ploche ani nie veľkej a ani nie malej dokážu témou úplne jednoduchou, obyčajne dôverne známou, stojacou niekde medzi strašidelnými domami a dvojníkmi, čitateľa pohltiť, rozžuť a vypľuť tak, aby začal pochybovať o tom, či aj on sám nie je náhodou výplodom bujnej fantázie niekoho iného.... celý text