DanielBrstak
přečtené 38
Tajemství strašidelného zámku
1993,
Robert Arthur jr.
Klasika môjho destva s úžasnou atmosférou a nečakaným finálnym rozuzlením , ktorá stojí za to aj dnes . Ešte aj teraz si pamätám, ako som sa kedysi bál , keď sa Bob a Peter stratili v úplnej tme v zámku a v pozadí hral Modrý prízrak a keď potom Peter s Jupiterom kráčali tmavou chodbou v Hmle strachu za zvuku strašidelnej hudby démonického organistu, tak som sa triasol tak, že som knihu musel prestať čítať, aby som sa upokojil...dnes už kniha nemá taký účinok, ale stále je to to najlepšie z celej série. Po mnohých rokoch od môjho prvého stretnutia s Tromi pátračmi si už tak nejak uvedomujem , že knihy pre mládež by nemali byť len zábavou, ale mali by medzi riadkami obsahovať nejaké morálne posolstvo( ako napr. Anna zo Zeleného domu), tiež si myslím, že dialógy sú občas až príliš jednoduché , a je to aj trošku pritiahnuté za vlasy , ale prižmúrim nad tým oči a dávam plný počet za tie nezabudnuteľné chvíle strachu, ktoré vo mne kedysi Robert Arthur vyvolal. 100 % .... celý text
Angličtina pro jazykové školy, I. díl
1997,
Jaroslav Peprník
Jedným z dôvodov, prečo som si vybral práve túto knihu je jeden z autorov, prof. Peprník ,ktorý je autoritou v anglistike,tiež fakt, že napísal dvoudielnu učebnicu Angličtina pro pokročilé, ktorá priamo nadväzuje na túto sériu. Další dôvod uvádzam v bode č. 6. Knihu som používal paralelne so sériou New Headway. To, čo mi vyhovovalo alebo sa mi naopak, nepozdávalo, uvádzam v bodoch dole. 1.Väzba knihy Je to síce technická vec, ale predsa si myslím ,že brožovaná väzba formátu A5 o rozsahu 300 strán pre jazykovú učebnicu nie je najštastnejšia myšlienka. Skúste takú knihu otvoriť a položiť na stôl,aby sa sama nezavrela. :) Pomôže len použiť tažítko :) Taká väzba je vhodná tak pre brakové rodokapsy do vlaku , ktoré prečítam za hodinu ,ale nie pre pre učebnicu, u ktorej sa predpokladá že bude dlho ležať otvorená na stole. Každý si určite všimol,že prakticky všetky jazykové učebnice používajú omnoho praktickejší väčší a tenší formát. Na druhej strane, oceňujem fakt, že výklad aj cvičenia sú v jednej knihe a riešenia v druhej. U moderných učebníc treba "workbook" aj "student's book" nonstop otvárať vzadu, keď si chcem zkontrolovať správnosť cvičení, čo je fakt otrava. 2.Slovná zásoba. Aj keď je slovná zásoba primerane veľká rozsahu, predsa len sa mi zdalo , že niektoré vety sa hlavne v cvičeniach opakovali do zblbnutia. 3.Gramatika je vysvetlená dôkladne, dokonca mám pocit, že občas aj hlbšie než v New Headway alebo Solutions, ale je to ten klasický tabuľkový spôsob. Zdá sa mi že moderné učebnice gramatiku ilustrujú na vhodných a dobre zapamätateľných vzorových vetách či frázach , ktoré fungujú podvedome , akoby "mnemotechnicky", tak aby študujúci videl v mysli vzory, do ktorých transformuje to čo chce vyjadriť. Aspoň u mňa to tak funguje. 4. Hlasové nahrávky Majú dokopy len necelú hodinu a sú jednohlasné a s konštantnou intonáciou. Pre začiatočníka je určite lepšie, ak počuje angličtinu rôznych anglofónnych zemí( USA,Austrália ) alebo aj od ľudí, pre ktorých nie je rodným jazykom a tiež rôzne rýchlou výslovnosťou, čo moderné učebnice splňajú. 5.Rozsah cvičení. Toto je individuálne, ale osobne si myslím, že je nepostačujúci. V New Headway je rozsah cvičení najmenej dvojnásobný. Ale je možné, že to súvisí sa faktom, že je to určené pre jazykové školy, teda ľuďom jazykovo nadaným. 6. Za najväčšiu prednosť pre ktorú som túto učebnicu používal ako doplnok pre New Headway , považujem cvičenia na presný preklad do AJ. Jednojazyčné učebnice majú jeden nedostatok: omnoho viac precvičujú schopnosť rozumieť jazyku než ho používať. Zvlášť samoukom sa často stáva, že skĺznú do pasívnej angličtiny.V tomto je hlavná výhoda dvojjazyčných učebníc. 7. Jednou z požiadaviek, ktorú by mala učebnica splnať je to, že vás musí baviť. Predsa s ňou strávite kopu času a niet nič horšie ako sa nasilu nútiť do nudnej knihy. Áno, lekcie sú síce vždy o inom, ale stále sa to točí okolo superdokonalej rodiny Prokopovcov, ktorý žijú v nejakom socialistickom Beverly Hills . 1000x sa básnilo o úžasne múdrom synovi Michalovi, o dokonale krásnej Zuzane, o kuchárskych schopnostiach ich mamy atď...uf...občas som knihu aj nasilu odložiť, no premohol som sa. V moderných učebniciach sa neustále strieda tematika lekcii, aby udržali pozornosť čitateľa.Tu snáď nie je ani jeden pôvodný anglický text,ak nepočítam tie piesne na konci lekcií. Chápem, že pred 40 rokmi nič lepšie k dispozícií nebolo, ale neviem si predstaviť, koho to môže baviť dnes, zvlášť keď sú dostupné mraky kvalitných učebníc. Reálie anglofónnych zemí na konci lekcií sú o omnoho zaujímavejšie než hlavné texty lekcií. Záver: Ak ste ten typ samouka,ktorý rieši veci drilom,tak vám kniha môže byť stále veľmi užitočná, ale ak máte k dispozícií lektora, tak máte na výber lepšie učebnice. Len tak pre pobavenie, táto učebnica je kritizovaná pre genderové stereotypy,nepoužívanie rodovo neutrálnych oslovení , prílišne zdôrazňovanie úlohy muža v spoločnosti atď...dokonca je o tom napísaná jedna celá bakalárska práca ! Žasnem nad tým, čo všetko dnes musí spĺnať učebnica angličtiny. A to som sa kedysi smial komunistom,ktorý sa snažili do každej knihy prepašovať zmienku o zápase pokroku proti silám reakcie...... celý text
Záhada vreštiacich hodín
1994,
Robert Arthur jr.
Táto záhada už nemá to tajomno ako v prípade šepkajúcej múmie, ani nepredvídateľnosť prípadu zajakavého papagája, pretože od začiatku je totiž jasné, že sa budú riešiť na prvý pohľad obyčajné hodiny. Čo sa mi najviac páči, je práve snaha byť omnoho viac skutočnou detektívkou než v predchádzajúcich prípadoch. Minulosť záhadného muža, ktorý žil dvojitý život, nám nie je vyjavená naraz ako v minulých prípadoch, ale rozpletáme ju postupne, hádanka sa zdá byť nezdolateľná a pritom netušíme, k čomu vedie, zločinci nielenže sú nebezpečnejší ako kedykoľvek predtým, my ani nevieme, kto sú a čo chcú. Pritom všetky indície sú skryté v príbehu a čitateľ tak má možnosť riešiť prípad sám. Nemôžem nepochváliť, že sa príbeh vôbec nespolieha na náhody, ale každučký detail vyšetrovania je poctivo zdôvodnený, pátrači pôsobia omnoho viac suverénne, zvlášť Jupiter je ako ostrieľaný detektív, hádanka je zase skvele vymyslená a stretneme aj postavu z iného príbehu. Finále považujem za jedno z najlepších vôbec. Nájdenie pokladu je naozajstná dráma a Arthur nás dlho nechá myslieť si, že je situácia beznádejná, aby nám súčasne odhalil dômyselný úkryt aj pravý zmysel vreštiacich hodín. Inakosť tohto príbehu je hlavne v kritizovanej miere násilia. Celkovo zmizla tá detská naivita prvých prípadov, hneď v prvej kapitole narazíme na domnienku, že vreštiace hodiny mohli byť použité pri vražde. Môj názor je ten, že Arthur bol ovplyvnený detektívkami z tzv. "drsnej školy"(Chandler,McBain), ktorá vrcholila v jeho dobe a kde je úplne bežné, že detektív využíva tzv. nevinné lži(ako to urobil Jupiter) a nemá problém sa spojiť so zločincom, ak to pomôže "vyššiemu dobru". Predchádzajúcu Záhadu ohnivého oka Arthur napísal v jeho klasickom štýle a už to nebolo úplne ono, takže som rád, že skúsil zmenu a vytvoril tak prípad, ktorý má v mojom srdci špeciálne miesto.... celý text
Gold River
2002,
Gert Fritz Unger
Tak toto sa Ungerovi vážne podarilo ! Je tu naozaj všetko: hľadanie zlata, rafting divokej rieky ,súboj muža proti mužovi v rieke do posledného dychu, útok grizzliho ,hra na skrývačku v bažinách a k tomu jeden podarený indián čo pozná mapy všetkých zemí sveta a vie vypočítať objem gule ! .Ale hlavne: má to v sebe to kúzlo divokého Západu,ktoré sa z brakových westernov úplne vytratilo. Divoký Západ nemá byť len o revolverových hrdinoch,ktorý strieľajú na všetko čo sa pohne,ale o dobrodruhoch,nových výzvach a o hľadaní nového,lepšieho života a štastia,ktoré si treba tvrdo vybojovať. Gold River totiž rozhodne svoje zlato nevydá zadarmo ! Pochváliť treba aj zopár vtipných okamihov(Hádka o meno rieky, indiáni hrajúci poker) a tiež zloduchov ktorý tú nie sú len na odstrel,ale solídne improvizujú, neustále predvídajú a hlavnej dvojici zatápajú do posledného okamihu. Zamrzí konečné zúčtovanie so zloduchmi,čakal som čosi veľkolepejšie,ale hlavný hrdina nebol pištolník, a to je aj možno fajn že z neho Unger neurobil dalšieho "najrýchlejšieho pištoľníka na Západ od Pecos" . Je to síce brak,ale je to pútavo napísané a nenudil som sa ani sekundu.Zatiaľ to najlepšie čo som od Ungera čítal. Dávam plné hodnotenie,ale berte to z rezervou.... celý text
