DanielBrstak
přečtené 38
Tretie oko boha Šivu
1983,
Jeremej Ijudovič Parnov
Tak toto bola jedna z najväčších sprostostí aké som kedy čítal :-)
Tajomstvo ostrova kostier
1994,
Robert Arthur jr.
Aj keď je nostalgia silná, proste tomuto prípadu nemôžem dať najvyššie hodnotenie. Ak začnem pozitívami, určite pomohla zmena prostredia, pirátsky ostrov sa k pátračom skvelé hodí, opäť tu máme obidva klasické prvky ako strašidlo a poklad a dostaneme sa aj hlbín Atlantiku. Problém je v tom, že to nejako nemá grády, strašidlo je tu len akoby, poklad tu reprezentuje zopár mincí z morského dna, ale čo je najhoršie, toto vôbec nie je detektívka, v podstate sa tu nič nevyšetruje a všetko závisí na náhode. Áno, prvok náhody je prítomný v každom prípade, ale tu toho bolo fakt priveľa, celé pátranie je o tom, že pátrači sa počas príbehu stretnú akurát so správnymi ľuďmi, ktorý im, akoby medzi rečou, prezradia práve tú časť skladačky, ktorú potrebujú a Jupiter to len dá dokopy. Záverečná akcia ujde, nočné vylodenie na ostrove je napínavé, ale pátrači sa príliš nepredviedli, jediné čo zvládli, bolo nakráčať do pasce. Sklamali aj zločinci, nemajú charizmu prefíkaných gaunerov ako v predchádzajúcich prípadoch, pôsobia skôr ako miestni vidláci a čo je najhoršie, porušuje sa jedno zo základných nepísaných pravidiel, že detektív a zločinec musia mať pred finálnym rozuzlením aspoň jeden spoločný rozhovor. Hodnotil by som na 50%, ale predsa len nemôžem nespomenúť najväčšie pozitívum a tým je samozrejme uväznenie Petra, Boba a Chrisa v podmorskej jaskyni,v ktorej stúpa voda. Bezpochyby tá najnebezpečnejšia situácia, v akej sa kedy pátrači ocitli, dojem z nej u mňa umocnený faktom, že keď som to čítal po prvý raz, mal som asi 9 rokov, nevedel som plávať a hlboká voda ma desila. Arthur z toho urobil až klaustrofobický zážitok a ja, kedže som to čítal po Záhade miznúceho pokladu, kde padne veta, že pátrači skončia na dne mora u Davyho Jonesa, som sa ozaj bál, že z tejto pasce sa živí nedostanú. Jupiterov nápad s kotvou a záchrana na poslednú chvíľu ma určite zachránili od zlých snov.... celý text
Záhada miznúceho pokladu
1977,
Robert Arthur jr.
Podobne ako na Tajomstvo strašidelného zámku, tak aj na Záhadu miznúceho pokladu spomínam kvôli úžasnej atmosfére, ktorá by sa dala krájať. Akoby to bolo včera, kedy som v napãtí zadržal dych pri rozprávaní pani Agawamovej o tom, ako ju zlovestný škriatok uprostred noci zamkol v pivnici. Krásny nevinný detský svet, kde sa nikomu nič zlé nestane, pokiaľ teda nepočítame, že Pátrači takmer skončili na dne oceánu. Ale vážne, príbeh tu sype od prvej strany, zase sa rieši dvojprípad, ale už to nie je len o nájdení kocúra či papagája, sú to dva plnohodnotné prípady a vyriešenie oboch ich privedie do poriadne nebezpečných situácií. Krádež v múzeu, zbesilý beh ako o život v starom divadle, vykrádanie banky, napínavá naháňačka po pobreži Pacifiku a skvelé záverečné dejstvo, kde sa znovu hrá na mačku a myš, ale herci z podzemia ponurého divadla tentokrát hlavnú rolu nehrajú. Akčná časť je super, ale Robert Arthur sa skvele pohral aj s uvedením škriatkov, ktorý nie sú žiadni panáci do počtu, ale sú desivými, všetkými masťami mazanými protivníkmi, ktorý majú navrch až do záverečného zúčtovania.(Škoda, že Arthur neuviedol , z ktorej stredoeurópskej krajiny pochádzajú. ) Jediné, čo môžem príbehu vytknúť je presne to,čo som napísal k Záhade šepkajúcej múmie, a síce , že sa Arthur snažil vojsť do štandardného rozsahu. Viem si predstaviť, že ak by kniha mala o 20 strán viac, tak by sa zápletka dala napísať ešte o čosi rafinovanejšie. Kto má rád Troch pátračov , tak toto je povinnosť. 90 %... celý text
Záhada ohnivého oka
1995,
Robert Arthur jr.
Predchádzajúci prípad z prostredia ostrova ma príliš neoslnil, tak som rád, že sa Arthur vrátil k osvedčenej schéme. Tajomný prvok tu tentokrát predstavuje vzácny, dlho stratený rubín, na ktorom visí kliatba, zločinci sú zase vynaliezaví a až do samého konca vždy o krok pred pátračmi, sekunduje im tajomný Ind s mečom vždy po ruke a k pokladu vedie, tak ako vždy, dobre vymyslená hádanka. Príbeh nenudí a valí sa rýchlo dopredu, jedinú výčitku mám k linearite deja. Každá detektívka by mala mať aspoň jeden dejový zvrat, tu ale nič také nenájdeme. V podstate už v druhej kapitole, kde sa začne pátranie po rubíne, je možné pesne povedať, ako to skončí. Finále je fajn, hoci nie je tak napínavé ako v predošlých prípadov. 80 %... celý text
Záhada koktavého papouška
1993,
Robert Arthur jr.
Bezpochyby najlepší príbeh Troch pátračov. Na rozdiel od tiež úžasneho prípadu strašidelného zámku, ktorý bol ale na konci trošku pritiahnutý za vlasy, tento príbeh je skvele vystavaný a v podstate nemá slabé miesta, žiadne 3 úvodné kapitoly, ale valí sa doslova od prvej vety, nechýbajú parádne zvraty, protivníci sú rovnako chytrí a stále akoby o krok pred Pátračmi a je skvelé ich všetkých porovnávať, ako rozdielne uvažujú a pristupujú k záhade, aby sa dopátrali rovnakého výsledku. Dokonca ani Skinner Norris už nie je len neškodný, hoci otravný hmyz, ktorý sa podľa Jupitera nanajvýš "zmôže na mŕtveho potkana v krabici", ale Pátračom ozaj zatopí. Samotné finále je lahôdka, akonáhle sa dostaneme na ponurý cintorín, začína veľké dobrodružstvo, hádanka sa začne rozmotávať, atmosféra zhustne a následný zbesilý útek v hustej hmle valiacej sa od Pacifiku prečítate na jeden nádych. Zakončí to veľké odhalenie pokladu na konci a až vtedy oceníte, ako dobre bola hádanka vymyslená, pretože víťaza určí práve ten "nepodstatný" detail, ktorý sa zdal byť nadbytočným. Krásna je posledná veta, kde hlasom Čiernej brady akoby prehovoril duch mŕtveho: "John Silver, dobrá práca", ale nepochybne by krásne pasovala aj na autora knihy. "Robert Arthur, dobrá práca"... celý text
Záhada šepkajúcej múmie
2000,
Robert Arthur jr.
Agatha Christie by mala určite radosť z tohto prípadu, a aj keď to Robert Arthur nikde neuvádza, myslím že bol mierne ovplyvnený románom Nakoniec príde smrť a týmto prípadom chcel vzdať hold veľkej autorke, pretože príbeh sa nesie presne v jej duchu: máme tu prípad z vyššej spoločnosti, hromadu postáv, z ktorých každý je vykreslený ako možný podozrivý, všetky potrebné indície sú roztrúsené v príbehu, pozornosť čitateľa je neustále rozptyľovaná( dokonca egyptskou kliatbou, sám Howard Carter, objaviteľ Tutanchamóna, je tu spomenutý), nechýba geniálny zloduch, ktorý dôkladne zametá stopy a manipuluje inými, aby realizovali jeho plán. A samozrejme, na konci sa všetci aktéri prípadu(len na úbohú kočičku zabudli) zídu v jednej miestnosti, aby bola odhalená pravda. Priznávam, mne bolo hlavného zloducha na konci ľúto, toľko sa namakal, aby všetko zorganizoval, orientálne jazyky vyštudoval, komparzistov z púšte dovliekol, čarodeja zo seba urobil , ešte aj kočičke labky zafarbil, štvrť storočia sa snažil si splniť svoj americký sen, len aby mu to všetko behom 2 dní skazili akýsi traja sopliaci, ktorý sa mesiac predtým ešte len hrabali na šrotovisku. V podstate jediné, čo mi trochu kazí dojem je to, že príbeh je dosť zrýchlený. Nie som fanušik dnes tak moderného zväčšovania rozsahu, ale tento prípad mohol byť trochu dlhší, privítal by som trochu lepšie vykreslenie charakterov a zdôraznenie atmosféry starého Egypta, ktorá k trom pátračom pasuje ako ihla a niť, a to hlavne v častiach týkajúcich sa "kliatby múmie" , ktoré sú trochu odbyté. Presne to jediné, čo mi tu chýba, je práve tá jedna zásadná kapitola, ktorá má vyvolať zimomriavky a zrýchliť čitateľovi tep , taká kapitola, ako keď pátrači v strašidelnom zámku čelili Hmle strachu a Modrému prízraku alebo úžasné atmosférické finále na ponurom cintoríne zahalenom do hmly v druhom prípade. Škoda. Nepovažujem tento prípad za najlepší, ani nie je môj najobľúbenejší, určite je však najlepšie premyslený. 95 %... celý text
Angličtina pro jazykové školy II.
1999,
Jaroslav Peprník
Pre druhý diel série platia všetky pozitíva aj negatíva, ktoré som napísal v komentári k prvému , takže len popíšem rozdiely. 1. Zväčšil sa (o trochu ) počet cvičení na presný preklad. 2. Slovná zásoba pozostáva len asi z 1000 slov, čo som najprv považoval za nevýhodu, (zvlášť v porovnaní s modernými učebnicami typu New Headway) , lenže menší rozsah slovnej zásoby umožnuje omnoho lepšie precvičenie používania slov vo vetách. Platí to aj pre prvý diel, ale tam som si tento fakt ešte neuvedomil. Napr. v zmieňovanom New Headway, kde je slovná zásoba zhruba dvojnásobná , sa často stáva že niektoré slová sú použité v celej učebnici len raz. 3. Kniha vznikla za socializmu a tak je pochopiteľné, že hlavné texty lekcií sú neaktuálne a majú občas až budovateľský nádych, dosť ma ale iritovalo, že v hromade lekcií sa rozoberá list niekoho niekomu ( List z Washingtonu, zo Škótska, z Londýna, z Arizony..) . Autori robili čo mohli, aby urobili knihu ešte viac nezáživnou ako prvý diel. Dávam 80 % , ale neberte to ako doporučenie. Pri tom výbere čo je dostupný dnes, ťažko niekomu doporučiť práve túto sériu. Jeden z autorov, prof. Peprník povedal, že je jedno, z čoho sa učíte jazyk, dôležité je vytrvať. Kniha už má dnes zmysel len pre vysoko motivovaných jedincov, pre takých, ktorým je úplne jedno, z akej učebnice sa učia, len nech je to anglicky.... celý text
