bondula
přečtené 410
1Q84: Kniha 1 a 2
2012,
Haruki Murakami
Príjemné čítanie, Murakami krásne píše o jednoduchých, bežných veciach. Tie divnosti čo sa tam diali a hýbali dejom, sa na mňa v istom momente sypali tak, že mi šla hlava vybuchnúť a nevedel som sa dočkať nejakej kľudnejšej pasáže v štýle Tengo varí. Ako bola celá kniha pútavá a epická, tak bol záver poetický a zahraný do stratena. Podľa mňa na škodu. Nič to, je tu ešte jeden diel. Som zvedavý, čo z tohto rozsiahleho suši – eposu nakoniec vylezie.... celý text
Vlčice zo Sernovodska: Zápisky z rusko-čečenskej vojny
2016,
Irena Brežná
Vlčice zo Sernovodska akosi vytŕčajú z rady reportážnych kníh, ktoré som od Absynthu doteraz mal tú česť čítať a nie práve tak, že by všetky prevyšovali. Verím, že je to len výnimka, nie trend (ako som už v minulosti zažil na istom nemenovanom festivale dokumentárnych filmov). Nechcem sa naháňať po nejakej snahe o objektivitu, nechcem spochybňovať ani relativizovať všetky tie svinstvá, čo sa v Čečensku diali. Nechcem teda tvrdiť, že Vlčice zo Sernovodska boli knihou zaujatou – toto si skutočne netrúfam posúdiť. Na dobrú reportáž však bola táto kniha príliš angažovaná. Chýbal mi tam akýsi odstup, na ktorý som pri reportážnej literatúre zvyknutý. Zrejme ide o autorský zámer. Mnohé pasáže idú viac na srdiečko, ako do faktov. V poriadku, mne však takýto štýl vyslovene nevyhovuje. Autorka – žena, píše knihu o ženských hrdinkách vojny. Je mi trochu hlúpe zvýrazňovať zrovna tento aspekt, no pre mňa bol pre čítaní ďalšou z prekážok nad moje sily. Nerozumiem svetu Čečenov a nerozumiem svetu žien, v knihe som sa pre to citil dvojnásobne stratený. Tento feminizujúci postoj (neviem, ako presne to nazvať) viedol k paradoxom typu - volanie po zastavení kultúrnej genocídy Čečenov a snahe o zachovanie ich dávnych tradícií versus kritika postavenia žien v tradičnej čečenskej spoločnosti. V skratke: rozumiem autorkinej motivácií, z veľkej časti sa stotožňujem s jej názormi. No na vyjadrenie tohto postoja mi nepripadá reportáž ako zrovna najvhodnejší formát.... celý text
Vrah z mesta marhúľ
2017,
Witold Szabłowski
Zbierka reportáží, ktoré čitateľa prevedú širokým spektrom problémov, s ktorými sa borí dnešné Turecko. Páči sa mi rôznorodosť tém, aj široký geografický rozsah, ktorý ukazuje krajinu v celej jej pestrosti. Navyše Witold Szabłowski píše veľmi pútavo. Proste poľská reportážna škola, ako ju mám rád. Autor dlhodobo žil v Turecku a v jeho textoch vidno, že sa mu podarilo preniknúť krajine pod kožu. Avšak, a to je asi jediný malý mínus, stále ostáva liberálnym Európanom. Hugo-Bader na zadnej strane prebalu hodnotí knihu ako „vzrušujúci príbeh o živote medzi dvoma nekompatibilnými svetmi“. A práve túto „nekompatibilitu“ sa snaží Szabłowski miestami vyvracať či obrusovať. Môže byť, že práve o to mu išlo, mne by stačil Vrah z mesta marhúľ aj bez tohto posolstva. Ide totiž o veľmi aktuálnu, užitočnú a navyše zaujímavú knižku.... celý text
Blběnka
2010,
Světlana Vasilenko
Toto som už niekde čítal. Hanna by mohla byť (schválne neprezradím ktorou) postavou v rozvetveného klanu Buendíovcov. Juhoamerickú džungľu tu nahrádza suchá ruská step, miesto magického Maconda tu máme rovnako neuchopiteľný Kapustin Jar. Rovnako zmena tradičnej spoločnosti na modernú, so všetkými vymoženosťami, ktoré prináša divoký americký kapitalizmus, prichádza do sveta Blběnky v podobe výdobytkov a radostí sovietskeho komunizmu. Proste magický realizmus s kosákom a kladivom. Moderný a veľmi, veľmi smutný. Ak by bolo zo sveta fantázie, napísal by som, že to bolo príjemné čítanie...... celý text
Největší ponorka na světě
2012,
André-Marcel Adamek
No toto! Autor vymyslel bandu čudákov, žijúcich v páchnucom meste, kam by nikto ani nepáchol keby... Ale keďže v Největší ponorce na světe sa to „keby“ naozaj aj prihodilo, životy tejto prazvláštnej partičky dostali neočakávanú dynamiku a pohli sa prekvapujúcim smerom. Čudný komentár, je viem, ale táto knižka zrovna tiež nie je obyčajná. Prečítajte si ju, budete dvíhať obočie od prekvapenia tak, ako ja. Pre mňa zrovna toto bolo prekvapenie veľmi príjemné.... celý text
Rodná Európa
2012,
Czesław Miłosz
Pre mňa dosť zásadná knižka. Robila mi spoločnosť na ceste Poľskom, vďaka nej som prenikol do histórie krajiny očami (skoro) miestneho spisovateľa. Je to kniha, ktorá ukazuje obraz Poľska u jeho susedov, a obraz poľských susedov v očiach samotných Poliakov. (Nie, o nás to nie je, my sme príliš malá krajina na hry, v ktorých Poľsko vystupuje.) Milosz krásne popisuje postavenie Poľska medzi Európou a Neeurópou. V jeho myšlienkach je možno odsledovať, kde sú korene toho povestného „poľského inštalatéra“, ktorým pohŕda západná časť kontinentu. Pretože aj keď Európa tvrdí, že tam nepatrí, on Európanom je. A to i napriek úplne odlišnej (presnejšie povedané krutejšej) dejinnej skúsenosti. Stále má bližšie k Parížu, ako k New Yorku. Rodná Európa je i akousi Miloszovou autobiografiou, jeho pohnutý osud je veľmi úzko spojený s osudom jeho krajiny. Zaslúži si rešpekt za to, čo dokázal. Zaslúži si pochopenie, prečo je, kým je. A zaslúži si odpustenie, za to, čo možno malo byť urobené inak, no nebolo. Zaslúži si to, Milosz aj Poľsko. Tu by sa patrilo dať nejaký citát, neplácať dve na tri, ale nechať pár riadkov aj slovám Majstra, no nedám. Hlbokých úvah je v Rodnej Európe neúrekom, nedokážem z nich vybrať. Bude pre mňa látkou na rozmýšľanie na ešte veľmi dlhú dobu. Navyše Milosz nie je Coelho, jeho myšlieky sú komplexné a preto rozsiahle, ťažko ich skrátiť na úderne znejúcu, všetko vysvetľujúcu vetu bez toho, aby sa vytrhli z kontextu. Prečítajte si to. Nie je to ľahhé čítanie, ale radosť z prelúskania a (dúfam) pochopenia, takéhoto intelektuálneho textu bude ďalším z potešení, ktoré Rodná Európa svojmu čitateľovi vie poskytnúť.... celý text
Cizinec v manželství
2016,
Emir Kusturica
Ktovie, ako by sa knižka čítala niekomu, kto nikdy nevidel žiaden Kuturicov film (ak vôbec niekto taký existuje)... Niektoré scény z poviedok akoby naozaj boli vystrihnuté z jeho filmov (malý chlapec vlečie na chrbte chorú matku do nemocnice, zatiaľ čo strýko tlčie taxikára a podobne). Absurdná irónia, pečená pod horúsim balkánskym slnkom, spomienkový optimizmus na vlastnú mladosť a Titovu Juhosláviu, to sú hlavné ingrediencie Cizinca v manželství. To som čakal a rozhodne nie som sklamaný. Z rámca všetkých textov sa vymyká poviedka V hadím objetí. Téma síce áno, no štýl tu nie je typicky kusturicovský. Možno práve preto z celej zbierky akosi vytŕča. Robí zbierku menej jednoliatou, no takéto drobné ozvláštnenie myslím nie je na škodu. V každom prípade, ide o príjemné čítanie na sparné letné večery.... celý text