Venezia komentáře u knih

Román v ich-forme o tom, ako nechala 1440 kráľovná Alžbeta Luxemburská ukradnúť svätoštefanskú korunu, aby mohla dať korunovať svojho syna Ladislava Pohrobka, aj napriek intrigám vierolomných uhorských pánov. Kniha je aj vtipná a človek sa niekedy čuduje, že sa tá koruna tým "amatérom" aj podarila ukradnúť. Kam sa hrabú traja mušketieri s kráľovninym náhrdelníkom, u nás sa kradla kráľovská koruna!

Viete, ako krásne o mne hovorí? Vraj do môjho príchodu bola Viedeň úplne bez slnka, vraj som mesto rozsvietila až ja, vraj sa mi ani jedna Viedenčanka nemôže rovnať, lebo mám hlavu ako najpôvabnejšia pražská krásavica, hrdlo a chrbát ušľachtilé ako z Brabantu, hruď ako švábsky chrám, prsníky ako dve slnká nad Alpami, ruky kolínske, nohy rýnske, stehná poľské a – hihihi – rajský hájik ako najkrajšie bavorské zákutie. Nešťastnica, kde videl tvoje stehná a ten...? Predsa v kúpeli. Ty si s ním bola už aj v kúpeli? Prečo nie, veď to nebolo prvý raz a vždy tam boli aj iní páni a dámy a ja som bola naozaj najkrajšia...

Ako veľmi sa autor odchýlil od historickej udalosti, sa dozviete z knihy Spomienky Heleny Kottanerovej.

18.07.2014

Prvé ženské memoáre v nemeckej literatúre.

Milan Ferko vychádzal z týchto pamätí pri písaní románu Krádež svätoštefanskej koruny /zápisky komornej/.

Román v ich-forme nielen o Julie de Lespinasse (1732-1776), „múze encyklopedistov“, ktorá „zomrela na lásku“ ale aj o Paríži 18. storočia, kde mala salón. Sú tu historky o Voltairovi, Rousseuaovi, d´Alembertovi i Ľudovítovi XV., mihnú sa tu napr. Walpole, Hume, Poniatowski, Mozart, La Condamine alebo Olavide, Julie sviežim štýlom komentuje hašterivých filozofov a spoločnosť, kde najdôležitejší bol pôvod, kde vládne pretvárka, povery a nielen náboženská intolerancia, ale i nové myšlienky.

V českom vydaní je na konci zoznam historických osôb, bibliografia – a obsah s názvami kapitol, ktoré ale nie sú uvedené pri kapitolách. V slovenčine vyšla kniha ako zošity, bez zoznamu a bibliografie, ale zato s názvami kapitol.

Na http://gutenberg.spiegel.de/ je v nemčine Juliených vyše 200 ľúbostných listov, v knihe je len pár. Napr.
V každej sekunde môjho života.
Trpím, ľúbim Vás, čakám Vás.

2 15.07.2014

Hortense je tentoraz vo Viedni a s priateľkou a bonapartistami sa snažia dosadiť na trón Napoleonovho syna.

12.07.2014

Krásna Hortense je tentoraz v Paríži vo víre júlovej revolúcie 1830 a opäť často omdlieva. Stretáva dávnu priateľku i vraha svojich rodičov. Zoznámi sa s vojvodkyňou Dino, (bývalým) policajtom Vidocqom a maliarom Delacroixom.

A opäť musím skritizovať prácu prekladateľa. V knihe vystupuje postava menom Dauphine a prekladateľ meno nenechal v pôvodnom znení, ani ho nepreložil ako Delfína, ale preložil ho ako následníčka trónu (dauphine bol titul následníčky fr. trónu), čo ma najprv zmiatlo a keď mi to došlo, aj trochu nahnevalo - veď mi to pokazilo dojem z čítania.
To je tak, keď každý diel prekladá niekto iný a nečíta tie ostatné.

1 12.07.2014

Romantika ako sa patrí: Krásna Hortense po smrti rodičov žije u strýka, navždy sa zamiluje, vydá sa, ovdovie i dieťa bude mať, zistí, že strýko je naozaj diabolský a má s jej majetkom a životom svoje plány.

- [...] A dovolím si dodať, že oplývate riadnou dávkou bezočivosti a nevídaným sklonom miešať sa do vecí, ktoré sa vás netýkajú!
- O tom, čo sa ma týka a čo nie, rozhodujem ja. [...]

1 12.07.2014

Čudujem sa, že som túto knihu našla v oddelení beletrie, lebo román to nie je. Kniha je samá bitka, otrok, o živote Barbarossu sa dozvieme sem-tam v pár riadkoch. Autor sa moc negatívne vyjadruje o Roxelane a moc pozitívne o Ibrahimovi. V podstate som sa dosť nudila, ale páčili sa mi Předmluva a ilustrácie.

10.07.2014

Zhrnutie: Spomalte, pomalšie jedzte, pracujte, sexujte, čítajte... inak nemáte zo života nič a vyhoríte / skolabujete / umriete.

Drabertová ma plnou tašku dopisů od vděčných matek: "Snažím se rodičům ukázat, že nemusí obstarávat zábavu a aktivity na každý okamžik dne, že každý může odpočívat a že je to dobře," říká. "I život dětí musí být někdy pomalý, nebo dokonce nudný."

Páčil sa mi slogan vyvesený v konferenčnej sále v Spolku pro zpomalení času: Začátek bude, až bude zprávný čas.

1 10.07.2014

Opäť originálna kniha o hľadaní pokladu, tentoraz v podobe skrinky s otočnými mechanizmami a kopec informácií o starovekom Egypte: Níl, miesta, obelisky, pyramídy, sochy, múmie, papyrus, hieroglyfy, faraóni či bohovia. Nádhera. PS: vtipný koniec.

1 06.07.2014

to mirrab: až na ktoré nemecké mená je kniha perfektná? Myslíš Gwendolin Shephard, Gideon de Villiers, Lucy Montrose, profesor Whitman, Saint Germain, Xemerius, madam Rossini, Leslie, Grace, Maddy, Nick, Gordon, Glenda, Arista alebo James August Peregrin Pimplebottom?
Autorka sa kvôli tvojej xenofóbii nenechá určite premenovať.

1 29.06.2014

Táto kniha mi zmenila život.
Nepamätám sa, kedy som ju čítala ani kto mi ju dal ruky, ale pri tejto knihe som si uvedomila, že toto chcem čítať: historické romány a životopisy. Pamätám si len na krásne časy, ktoré prišli po nej, na časy so Scarlett, Désirée, Ambrou, grófkou Coselovou, Sinuhetom, Jügenom Lykke, bratmi de Charny, Edmundom Dantesom, Človekom, ktorý sa smeje, Liečiteľom, či Casanovom.

Kniha má dve časti, v prvej knihe autor filozofuje o tom, ako písal túto knihu, o jej zmysle, názve, forme, o jazyku, téme, žánri, štýle, stavbe knihy, o talente, práci, pravde, odvahe, pochybnosti, v druhej knihe zas o otcovi a matke, ohni a vode, o dome, človeku, národe, slove, piesni a knihe. Človek sa dozvie aj všeličo Dagestane, napr. že leží na Kaukaze v horách a pri mori alebo že žije v ňom osem hlavných národov (mne sú známi len Avari),
A ako sa tak nad všetkým zamýšľa, spomenie si na rôzne príbehy, podobenstvá, spomienky, básne. V knihe je aj slávna báseň ŽERIAVY, ktorá je mnohokrát naspievaná.
Vtipné sú napr. Deň, strávený s Abutalibom na str. 112 alebo Čiu fotografiu uverejniť? na str. 147 alebo Ako redaktora vyhodili cez okno na str. 186.

Prikladám pár myšlienok z knihy:

Abutalib povedal: Klobúk si kúpil, má ho ako Lev Tolstoj, ale kde kúpi takú hlavu?

Po vodku treba posielať niekoho, kto si aj sám rád vypije, potom to nebude tak dlho trvať.

Vrchárov sa opýtali: Prečo budujete auly tak ďaleko, v ťažko prístupných vrchoch? Dostať sa k vám je takmer nemožné a nebezpečné: chodníky nad priepasťami, horské sutiny, kamenné lavíny. Vrchári odpovedali: Dobrí priatelia sa dostanú aj po zlých cestách, nedbajú na nebezpečenstvá, a zlých priateľov nepotrebujeme.

Aj ľudová múdrosť vraví: ak si pooral jedno malé pole, nech by bolo akokoľvek malé, a chystáš sa orať ďalšie, najprv si poseď na medzi a odpočiň si.

Dagestan má tri poklady: hory, more a všetko ostatné. A vrchár tri piesne. A modliaci sa tri modlitby. A pútnik tri ciele: bohatstvo, slávu a pravdu.

Národ bez knihy je ako človek bez zrkadla: nemá si ako pozrieť do tváre.

Vrchári hovoria: Ak sa chceš dozvedieť, akú má človek naozaj cenu, spýtaj sa siedmich: nešťastia, radosti, ženy, šable, striebra, fľaše a jeho samého.

V Dagestane žije tridsať národností, no niektorí múdri ľudia tvrdia, že v Dagestane žijú iba dvaja ľudia.
– Akože?
– Tak. Jeden dobrý človek a druhý zlý.
– Keď sa na veci takto dívate, - dopĺňajú ďalší, - potom v Dagestane žije iba jeden človek, lebo zlí ľudia nie sú ľudia.

Pokojnú pieseň si človek naozaj ocení, až keď príde vojna.

V troch prípadoch neradno otáľať, hovoria vrchári: keď treba pochovať nebohého, nakŕmiť hosťa a vydať dospelú dcéru. A sú ešte tri veci, ktoré musí vrchár dôsledne dodržiavať: musí vypiť roh do dna, chrániť si dobré meno a nestrácať odvahu v čase skúšok, utrpenia.

Neskrývaj svoje myšlienky. Ak ich ukryješ, neskôr môžeš zabudnúť, kam si ich položil.

Otec vravieval: Píš o tom, čo poznáš, na čo si trúfaš. O tom, čo nevieš, si prečítaj v iných knihách.

Nik nepozná zvyky tvojho koňa tak ako ty.

Nebuď taký suchý, aby si praskol a zlomil sa, ale nebuď ani taký mokrý, aby ťa žmýkali ako handru.

Vyberaj si baranicu podľa hlavy, a nie naopak.

Otcov chodník nechaj otcovi. Hľadaj si iný, vlastný chodník.

Kým človek spí, nedozvieš sa, či čestne alebo falošne si počína.
Kým človek sedí, nedozvieš sa, či kríva a či nekríva.
Kým človek večeria, nedozvieš sa, či je zbabelec a či hrdina.
Kým človek mlčí, nedozvieš sa, reč jeho je, a či nie je pravdivá.

Mojou témou je vlasť. Nemusím ju hľadať a vyberať si ju. Nie my si vyberáme vlasť, ale vlasť si vybrala nás.

Človek, ktorý spáchal hanebný skutok a potom o niekoľko rokov sa zaň začne kajať, podobá sa človeku, ktorý by chcel vyrovnať dlžobu starými, neplatnými bankovkami.

Na Východe sa hovorí: opakovaním sa modlitba nezoderie, opakovaním sa stáva ešte cennejšia.

Vraví sa: Aj jed zmije je užitočný, ak je v správnych rukách. V hlupákových rukách môže byť škodlivý aj včelí med.

4 24.06.2014

Španielska Anna Kareninová.

23.06.2014

Nádherná, výpravná, pekne ilustrovaná kniha o hľadaní pokladu, vo vnútri sú prilepené alebo vložené mapy, listy a všeličo iné potrebné na plnenie úloh a nájdenie pokladu. Kniha je v krabici, akože truhlici kapitána Kidda. Keby som knihu dostala ako dieťa, tak sa asi zbláznim od šťastia.

1 20.06.2014

Keby som o tejto knihe vedela skôr, nemusela som sa kedysi pri čítaní prvých Vondruškových kníh trápiť s pojmami ako purkrabí, šatlava, hampejz atď. :-) Toto vydanie mali predávať aj s lupou!

1 20.06.2014

Milá a vtipná knižka o indiánskom lete malej Rinky. Škoda len, že má tak málo strán. Milé sú ilustrácie v štýly detských kresieb, alebo sú to detské kresby? Len dúfam, že knihu budú čítať aj dnešné deti, Indiáni už nie sú tak in, ako kedysi. Škoda.

20.06.2014

Životopisný román v ich-forme zobrazuje Louisu de Keroualle trochu inak, ako sme zvyknutí, nie je to tá „proradná, hamižná, intrikánská katolická děvka“, ale jemná, verná, kultivovaná, zamilovaná žena. Síce je francúzskou špiónkou, ale kto je dokonalý, že?
Čo musím vytknúť, je obálka, je naozaj nevkusná, oblečenie ani účes nezodpovedá dobe, v ktorej sa román odohráva, navyše je hlavná hrdinka brunetka. Nerozumiem, prečo autor obálky nepoužil skutočnú podobizeň a prečo bol zmenený originálny názov knihy.

1 01.06.2014

Hlavnou témou románu je škandál na francúzskom dvore, keď boli tri kráľove nevesty / snachy obvinené z cudzoložstva a tým pádom z vlastizrady, a jeho dôsledky. Severine je spoločníčkou Jany, tej nevinnej, a stará sa o jej deti, neskôr i o ňu, prežíva s ňou a jej rodinou nespravodlivosť, neistotu, strach i nádej, že raz sa vráti domov. Okrem toho je zamilovaná a kvôli nejasnému pôvodu sa nemôže za svoju lásku vydať. Ale nebola by to Cristenová, keby nedopriala čitateľkám happy-end, v rámci historických možností.
Podľa mňa to autorka so Severininým pôvodom trochu prehnala a Mahaut z Artois vykresľuje tak, ako ju poznáme, ako ctižiadostivú intrigánku, ktorá sa nezastaví pre ničím, ani pred zámenou detí, hoci v poznámke udáva, že žiadne jej pripisované zločiny jej neboli dokázané. Čo musím vytknúť, je preklad mien, respektíve nepreklad. Autorka použila nemeckú verziu mena Jeanne – Johana a prekladateľka ju nechala, na rozdiel od mien Markéta a Blanka (pôvodne Marguerite a Blanche).
Tento príbeh sa mi páčil viac v Druonovych Prekliatych kráľoch.

31.05.2014

Román sa odohráva 1679 – 1683, v časoch, keď „dvoru vládli štyri „bohyne“: uslzená Fontangesová, dračice Montespanová, našeptávačka Maintenonová a modlící se královna“, v časoch pred sťahovaním dvora do Versailles, travičskej aféry a výtržností mladíkov fandiacich „talianskej móde“. Charlotta je najprv spoločníčkou Madame, potom španielskej kráľovnej a nakoniec francúzskej kráľovnej, čím máme možnosť nahliadnuť do kráľovských domácností, hrdinke sa autorka venuje akoby okrajovo, napriek tomu zažije niekoľko dobrodružstiev.
Páči sa mi obálka a šnúrka / záložka.

2 30.05.2014

Ani v druhom dieli nie je o dobrodružstvá a zaujímavé udalosti núdza: nechýbajú svadby, smrť, útek, únos, intrigy, boj o dedičstvo, nové priateľstvá a Hermína sa konečne dozvie, kto boli jej rodičia. A opäť je tu otvorený koniec, takže čakáme na tretí diel.

26.05.2014