newtory komentáře u knih

Príbeh je pokračovaním knihy "Džin", ale nedosahuje jeho kvalít. "Džin" bola jedna z prvých (samizdatových na Slovensku) kníh, ktorá vyšla po novembri 1989. Vydavateľ vtedy neustrážil náklad a stalo sa, že tejto knihy bolo odrazu na trhu príliš "veľa". Pamätám si na prvú predajňu Artfóra, ktoré sídlilo v pavlačovom dome na ulici Červenej armády (dnešná Grosslingová). Knihu M.Šimečku: "Džin"mali nastohovanú vedľa vchodu do kníhkupectva, zadarmo, každú chvíľu museli odháňať bratislavských skautíkov, ktorí im tam na ňu (a ešte na Eseje M.Kusého) chodili, keďže boli zadarmo, nosili ich do zberu papiera...
To bolo pre mňa "veľké čítanie". Často som premýšľal do akej miery je kniha autobiografická. Kostra príbehu, ktorá bola všeobecne známa "sedela", ale detaily, nuž to vie len sám autor. Pýtal som sa ho na to pri jednom osobnom stretnutí, ale zachoval sa ako správny autor...vyhol sa odpovedi.
"Záujem" síce nesie nezameniteľný rukopis autora a aj postavy sú dôverne známe, ibaže čohosi sa tam nedostáva...
"Džin" vznikol pred novembrom, v čase nehybnosti nášho bytia.
Prebytok času na premýšľanie (ako v správnom ruskom filme) knihe zrejme prospelo, "vyzrievala" inak. "Záujem", nesie pečať po novembrovej hektiky a je to cítiť. Napriek tomu, nie je to zlá kniha. Dávam tri hviezdy za knihu a jednu len tak. Z nostalgie.

06.09.2016

Je to krutá kniha (Posledná vec), a ak si niektoré novely v slovenskej literatúre zaslúžia názov "krutých poviedok", tak si ho iste zaslúži týchto štrnásť Laholových noviel. Ba sú ešte viac než kruté vo villiersovskom slova zmysle. Keby som ich mal k niečomu prirovnať, prirovnal by som ich k štrnástim kruhom moderného pekla – a neurobil by som to nijako neprávom a svojvoľne, pretože samo slovo peklo vyskytuje sa v nich viackrát a iste nie náhodou nazval autor jednu zo svojich posledných drám príznačne Infernom – Peklom. O aké peklo tu ide? Rozhodne nie o peklo dantovské. V tomto pekelnom univerze niet mátožných gotických diablov, symetrických kruhov a niet ani hriešnikov, naopak, laholovské peklo, na rozdiel od pekla, s akým sa stretávame v prastarých náboženských predstavách, je miestom útrap ľudí nevinných, alebo vinných len v takej miere, ako sme vinní všetci. No jednako toto laholovské Inferno je blízke Infernu dantovskému. Nie svojim vonkajším výzorom, ale samým svojim vnútorným zmyslom. Je skutočne miestom vlády Zla, pravda, Zla chápaného nie na pláne nábožensko-metafyzickom, ale na pláne jedine a výlučne pozemskom. Ak napríklad Bernanos – ten autor, ktorý cez celý život písal o Zle – definoval zlo ako absence de Dieu, ako neprítomnosť Boha, pre Laholu zlo znamená neprítomnosť ľudskosti.

http://www.litcentrum.sk/ Autor: Jozef Felix

3 17.08.2016

Špitzer bol v prvých povojnových rokoch známy ako novinár a publicista článkami a úvahami, ktoré publikoval v dobovej tlači, najmä v týždenníku Bojovník, kde začínal svoje pôsobenie aj jeho priateľ a spoluväzeň z nováckeho tábora Leopold Lahola. Po februári 1948 a absolvovaní štúdia na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity svoj revolučný radikalizmus preniesol z oblasti publicistiky do literatúry a nasmeroval ho proti davistom. Neskôr sa za tieto postoje ospravedlnil a patril k tým slovenským publicistom a spisovateľom, ktorí po roku 1956 využili postupne sa uvoľňujúci politický a ideologický tlak na rozšírenie priestoru pre slobodnejší prejav a pravdivé hodnotenie povstania a odsúdenie stalinských procesov zo začiatku 50. rokov.
http://www.litcentrum.sk/ autor: Anton Baláž

Nádherné fotografie prostredníctvom ktorých, som objavil čaro orientálnej poézie. Autorovi sa podarilo pochovať vo mne mýtus, že umelecká fotografia je predovšetkým čierno biela.

16.08.2016

Knihu som zdedil po otcovi a je to mimoriadne zaujímavé čítanie. Nikdy by som neveril, aké je vzrušujúce prekladanie a hľadanie významov a zmyslu krátkych fráz a nachádzanie rôznych, často dôverne známych paralel v celkom nových súvislostiach. Navyše rozsah knihy je zárukou, že sa ani permanentným čítaním nikdy nedočíta, bolo by to ako prečítať celý telefónny zoznam, čo je na rozdiel od tohto nekonečného príbehu nezmysel.

15.08.2016

Je to presne tá istá kniha, ktorá vyšla v češtine pod názvom:
"Tisíc let maďarského národa" líši sa len poslednou kapitolou, cca 15 strán (ak sa dobre pamätám) v ktorých autor dosť "nešťastne" vstúpil do historických dejov, ktoré s takým zaujatím a láskou k pravde a svojmu národu vylíčil. Nadčasovosť a "nestrannosť" ktorou vládne v knihe zamenil za útoky na aktuálne vládnuci Fidesz a Viktora Orbána.
P.S. Ale kto si chce prečítať dejiny Maďarov, ktoré sa "čítajú samé", tak túto knihu vrelo odporúčam, alebo už spomínanú jej českú mutáciu:
"Tisíc let maďarského národa."
P.S.1. Pre hungarofilov povinná jazda, pre "ukričaných nedoukov" dobrý zdroj poznania.
P.S.2. Prekvapuje ma, že táto kniha unikla pozornosti čitateľov DK, ale ako sa hovorí nikdy nie je neskoro a výhodou je, že je na trhu stále relatívne dostupná v oboch jazykových mutáciách.

Záver ma "dostal", nie všetko čo sa blyští je severská detektívka.

29.07.2016

Prvé dejiny Slovenska, ktoré považujem za vyvážené (z tých čo sa mi dostali do ruky). Nie sú zamindrákované plebejsko - ublížené, ani sa nesnažia variť z vody a nesplietajú nezmysly o skvelej a oslnivej (skvelejšej ako tej skutočnej) minulosti Slovákov. Nezriekajú sa dejín Slovenska, ako súčasti Uhorskej koruny. Neopakujú neustále omieľané mýty o ukrutných Maďaroch a holubičích Slovákoch a neodpustiteľných krivdách, ktoré boli na nich napáchané. Napísané čítavo a vyvážene. Ešte aj tí Štúrovci nadobúdajú ľudské rozmery a nie sú odpudiví, ako učivo z maturitnej otázky.

Tie vtipy možno nie sú až také geniálne.
Tá kniha mi splýva s niečím, čoho už niet.
Preto je v mojom hodnotení kus nostalgie a tá je k realite slepá.

11.07.2016

Priznávam, téma je pre mňa celkom nová a som rád, že sme sa "cestou neminuli".
Autor je zručný rozprávač a k príbehom jednotlivých smirčích kamenů pridáva svoje "múdro". Cestu za nimi, hľadanie, tápanie, blúdenie, nachádzanie, ale aj cesty naprázdno, premýšľanie o ľuďoch v dobách minulých aj súčasných, motívoch a dôsledkoch ich konania aj o sebe...je to taká príjemná skoro werichovská atmosféra a zo šálky čaju stúpajú obláčiky pary... Z autora hovorí niečo, čo sa na školách neučí a vekom automaticky nenadobúda. Aj keď často cestuje sám, alebo s priateľmi v psom počasí, z jeho rozprávania sála teplo, ľudskosť a pokora. Ku koncu knihy je už trocha cítiť únavu a vyčerpanosť z témy, ale čítanie aj spoločník sú naďalej príjemné, kultivované. Tri hviezdy za autorov slovný a myšlienkový vklad, jedna za originálnu tému, pre mňa tak novú a jednu z plného počtu uberám za chýbajúce fotografie k jednotlivým príbehom, kde síce píše ako "exponuje", ale ani jeden obrázok "neukáže"...(!)

4 11.07.2016

Herodianove dejiny sú čítavé a prístupné čitateľom na všetkých „úrovniach“poznania.
Až po čase si uvedomíte, čo vás pri čítaní ruší. Neustále mravokárne poúčanie autora, čo si máte myslieť o tom a čo o onom.
Inak čo bolo pre mňa zaujímavé aj keď netvrdím, že nóvum:
1.) Obrovská moc peňazí, ktorá ovplyvňovala lojalitu armády voči cisárovi
2.) Ohromný vplyv jednotlivých légií a najmä praetoriánov na voľbu panovníka v období cisárstva (cisár bol doslova hračkou v rukách armády)
3.) Všetci cisári v tejto etape Rímskych dejín odchádzali zo sveta násilnou smrťou, alebo minimálne za podozrivých okolností
4.) Légie nevystupovali, ako „apolitický“ nástroj moci, ale podľa miesta pôvodu a skladby legionárov pomerne autonómne a v závislosti od toho, ako sa rozhodli a čo im kto prisľúbil, neustále menili svoju lojalitu.
Súčasťou vydania je aj pomerne krátky (cca 56 strán) spisok autora Sexta Aurelia Victora jedná sa o pomerne podarenú kompiláciu (v štýle letom svetom) rímskych dejín. Ako hlavný zdroj slúžia Dejiny Tita Livia. Veľmi prehľadné a pútavé čítanie poskytuje instantnou formou dobrý prehľad pre tých ktorý by radi vedeli, ale čítať sa im veľmi nechce...
Naozaj do „tuhého“ začína ísť po úmrtí Kommoda (v roku 192 občianskeho letopočtu) smrtiaci kokteil mien, udalostí, zemepisných názvov lokalít, etník aj motívov...

2 28.06.2016

Zhodou okolností mi prešlo rukami dosť veľa (v rámci možností nášho 15 miliónového trhu) kníh s tematikou židovských dejín, ale s takýmto spracovaním (raz darmo v jednoduchosti je krása) som sa stretol po prvýkrát. Kniha je taká prehľadná a „čitateľná“, že je naozajstným umením sa v nej „stratiť“. Schematické a logické členenie textu vytlačené navyše pomerne veľkými písmenami a vynikajúce mapky a rodokmene hlavných postáv a predstaviteľov poskytujú perfektnú orientáciu v najstarších židovských dejinách. Vynikajúci vstup pre úplných začiatočníkov v tejto problematike, ale určite neurazí ani informovanejšieho čitateľa. Navyše je príjemným prekvapením, že sa taký zaujímavý titul objavil u pomerne neznámeho regionálneho vydavateľstva.
P.S. V knihe je tak trocha cítiť, (a je to na prospech veci) že autorka je pôvodnou profesiou matematička, pretože urobiť taký poriadok a prehľad v dejinách starého Izraela dokáže naozaj len niekto, kto má rád vo veciach jasno a predovšetkým poriadok.

1 28.06.2016

Necítim sa kompetentný posudzovať z odborného hľadiska, do akej miery poskytuje kniha aktuálne informácie, ale podľa môjho laického názoru je vynikajúco spracovaná a jej hodnotu som si uvedomil až v zrelšom veku. Nakoľko poskytuje systémové informácie, ako mladší som ju považoval za nudnú, asi som postrádal viac obrázkov zvierat. Dnešnými očami sa mi javí aj po grafickej stránke ako majsterštuk.

18.06.2016

Príbeh akých sú stovky, tisíce, ničím výnimočný a možno práve tá obyčajnosť zvádza k predstave, že písať o niečom takom je zbytočné a tak sa autori mládežníckej (tínedžerskej) literatúry predháňajú vo vymýšľaní tých najfantastickejších príbehov, kde fantázia často priam hraničí s fantazmagóriou. Bičujú svojou fantáziou mladého čitateľa (tak sa mi zdá, že často kalkulujú) a snažia sa písať tak, aby oslovili všetky vekové kategórie, keď už sa nakrúcajú filmy s prívlastkom rodinný, tak prečo nepísať knihy naprieč generáciami (?) a pritom sa zabúda na základné hodnoty, ktoré definujú človeka, ako : priateľstvo, zodpovednosť, obeta, pomoc blížnemu etc.
Príbeh sa odohráva v reálnom socializme, ale to "červené", je len dobovou kulisou, netvorí os príbehu tak, ako sme na to zvyknutí u nášho "rodinného striebra" (Fraňo Kráľ, Jilemnický etc) Magdu Szabó komunisti nemali v láske a dali jej to aj pocítiť, ale jej knihy to prežili a neubralo im to na schopnosti osloviť.
Celý dej by sa dal vtesnať do jedinej vety: Hlavná postava Borka sa naučí rozlišovať medzi predstieraním a úprimnými citmi a pochopí, čo je v živote človeka dôležité.

10.06.2016

Zaujímavé čítanie o živote v komunistickom Maďarsku, úteku z neho a zaradení sa do života v slobodnej spoločnosti. Autor zažil na vlastnej koži červenú aj hnedú totalitu, tej červenej sa v prostredí západnej liberálnej konzumnej demokracie nedokázal dodnes zbaviť (priniesol si ju so sebou). Pre záujemcov o tohto autora (a maďarské dejiny a kultúru) odporúčam od tohto autora: "1000 let maďarského národa." Vynikajúce spracovanie dejín maďarského národa s príjemným nadhľadom napísané za dokonalej harmónie "hlavy a srdca."

03.06.2016

Moje prvé, ale osudové (pretože rozhodne nie posledné) stretnutie s týmto pánom: chodiacou knižnicou a majstrom mystifikácie v jednej (fascinujúcej) osobe. Dodnes si pamätám, ako mi z knihy začali následkom nekvalitnej (socialistickej) väzby vypadávať listy a ja som sa vybral do neďalekého nákupného strediska na sídlisku, kde sídlilo kníhviazačstvo. Bola to prvá kniha, ktorá mala pre mňa taký zásadný význam,že som zvolil polokoženú väzbu, ktorá stála niekoľko násobne viac, ako samotná kniha.
Neuveriteľné príbehy plné tajomstva a desu z ľudskej existencie v konečnom svete s nekonečným množstvom možností. Príbehy písané v prvej osobe (podobne ako božského E.A.Poa) kde rozprávačovi je od prvej chvíle jasné, že sa cesta končí poslednou, ale nie konečnou zastávkou. Neustále sa vracajúci motív labyrintu a sveta, ako obrovskej knižnice. Zdatný pokračovateľ Hawthorna, Poa, Kafku...pokračuje tam, kde skončili svoju autorskú, aj pozemskú púť a sám, kráča hodný kus cesty naznačeným smerom ďalej...

6 31.05.2016

Krehké, subtílne, napriek malej ploche mnohovravné a navyše s podpisom autorky...zaväzujúce.

Už dávno som sa necítil tak príjemne, ako v spoločnosti pána Pickwicka & spol...Napriek tomu, že bol román dokončený už v roku 1837 a bola to autorova prvotina, skvele som sa bavil. Preklad manželov Tilschových patrí medzi veľmi zdarilé (jazyk ma nikde nevyrušil) a s tými niekoľkými nepoznanými archaizmami som sa dokázal veľmi jednoducho porátať.
Prvá časť sa niesla v ľahšom tóne, spoločenstvo bolo neustále na potulkách a svojimi zážitkami obohacovali poznanie čitateľov.
V druhom zväzku zaznievali aj temnejšie tóny, ale určite nie na úkor kvality príbehu. Jemný a príjemne suchý anglický humor a ružovolíca postavička pána Samuela Pickwicka, ako aj prešibaná, ale dobrácka duchaplnosť oddaného sluhu Sama Wellera a jeho „otecka“ a k tomu všetkému navrch kultivovaná satira „zlořádů“ doby. Zopár milých duchárskych historiek ako bonus.
Pozorný čitateľ sa z knihy dozvie aj množstvo reálií, čo je nesmierne zaujímavé. Ako napríklad fungoval väzenský, alebo súdny systém v tých časoch v Anglicku, ale aj niečo o Valentínkach a iné...
Všetko samé pozitíva prečo ÁNO, nuž a prečo NIE (?), som nenašiel ani jedno.
Kúpil som si ono vydanie s ilustráciami a veľkými písmenami a priznám sa, že ilustrácie sa mi nepáčia, ale veľkým plusom neskladnosti vydania bolo, že mi to zabránilo v jej prenášaní so sebou. A keďže som bol nútený čítať ju len doma, vydržala mi oveľa dlhšie. (!)
Určite sa k nej ešte veľa krát (ak Pán B...h dá) vrátim a už teraz sa na to teším.

6 10.05.2016

Parafrázujúc Nietzscheho: “Německé, příliš německé“.
Preklad je vynikajúci, ale textu to vôbec nepomáha, celý je akýsi toporný vyumelkovaný. Averzia voči hlavnej postave dýcha z každej stránky. Cítiť, že je to „osobné“, nie nadarmo bola jedna z vedúcich postáv Barbara (prvá manželka Hendrika, alebo Heinza) autorovou sestrou. Miera antipatií autora voči hlavnej postave, Hendrikovi Höfgenovi alias Gustafovi Gründgensovi je taká únavná, že sa „vyžíva“ ešte aj v zdanlivých detailoch, akými sú ruky spomínaného herca (na cca desiatich miestach v románe ich stále znova a znova opisuje, aké sú hrubé a nepekné tvarované).
Navyše tá večná monochromatia kremeľského, medzivojnového vnímania sveta: fašisti, (správnejšie by bolo v prípade Nemcov nacisti, ale Moskvou zavedené pojmoslovie nepustí) alebo komunisti (slovami A. Wertha: Hitler, alebo Stalin človek si nevyberie). Skrátka a dobre, miestami to zaváňa obyčajnou agitkou.
Kniha je to útla, ale nekonečná. Jedno je isté, už sa k nej nevrátim.

2 10.05.2016

Bol to obľúbený autor môjho otca a tak sú pre mňa tieto knihy akýmsi "záväzkom". Keď zomrel, bolo mi ľúto ich predávať a tak som si mnohé ponechal, ale nie je v tom len nostalgia, ak by to bolo len o nej, vnímal by som ich ako knihy "navyše" a tak tomu nie je.

4 23.04.2016