momo67 komentáře u knih

Vidno, že knihu napísal Američan, vojak s pomerne priamočiarym myslením. Ale ani on sa nevyhol uzáveru, že krajina, kde obyvateľstvo nechápe, že mu prinášate slobodu, ale naopak vníma Vás ako votrelcov sa pomerne ľahko dobýva, ale veľmi ťažko sa udržuje.

Konečne ozajstný životopis Putina. Neviem prečo si veľa ľudí myslí, že životopis sa má napísať tak, aby bolo jasné na ktorej strane autor stojí. Pre pochopenie Putina (a Ruska vo všeobecnosti) mi táto kniha dala oveľa viac ako povinne odsudzujúce hodnotenia Putina od iných autorov. Naozaj nechápem prečo by v životopise mal byť kladený dôraz hlavne na to, že počas jeho života zavraždili novinárov, politikov a potláčali opozičné názory. Nikoho predsa nenapadne obviniť z vraždy Charlesa Kirka Trumpa len preto, že bol vtedy pri moci (aj keď). Mnoho nás žijúcich na Západe nechápe, že Rusko je iné a Rusi nie sú povinní vidieť a hodnotiť veci tak ako my. Pre lepšie pochopenie Ruska a Rusov odporúčam prečítať si Dostojevského knihu Rusko a Európa.

Kniha bola vydaná v roku 2004. Čítal som ju po vyše dvadsiatich rokoch a zisťujem, že najviac sa ku konceptu tretej cesty asi približujú Čína a Rusko.

Nerád čítam knihy kde sa popisujú príznaky nemocí. Obyčajne ich na sebe pozorujem. Pred rokmi som čítal podobnú medicínsku knihu a začal som pociťovať gynekologické problémy (a to to bolo dávno pred genderom). Tak aj po prečítaní tejto knihy som si pripadal ako ukážkový psychopat. Pripomenul som si však scénu zo slávneho českého filmu kde sa hovorí o tom koľko akej ingrediencie treba pridať pri varení palaciniek "priměřeně". Takže treba posudzovať nielen príznaky, ale hlavne ich celkové množstvo.

Ako informácia čo sa v Amerike deje je to na 100 %. Bohužiaľ celkové hodnotenie znižuje nesústredenie sa na hlavnú tému a preskakovanie k sprisahaneckým teóriam a iným nesúvisiacim veciam. Ale vďaka tejto knihe chápem lepšie postoj Číny, Ruska a niektorých ďaľších krajín k svetovému hegemónovi. A takisto aj Európy u ktorej je zrejmé, že z toho čo sa deje vo svete chápe len Green Deal a LGBTI+ a ešte stále nás presvedčuje o tom, že toto všetko je demokracia.

Nie že by som sa dozvedel niečo nové. Že medzi politikmi sú ľudia s extrémnym egom som vedel už dávnejšie. A že to využívajú rôznym spôsobom som vedel tiež. Skôr ma zaráža, že tí sprostredkovatelia (Kočner a najnovšie aj Epstein) sú takí hlúpi, že si to zaznamenávajú. Problémom podľa mňa nie je len ich morálka (tá v dnešnej dobe nehrá prakticky úlohu je jedno na ktorej strane politického spektra kto stojí). Problémom je, že aj majetkové prečiny (vo veľkej väčšine na úkor štátu) sú podľa súčasných zákonov nepostihnuteľné. Teda ak sa nepoužije Matovičov recept neobťažovať sa s dokazovaním a všetkých nepohodlných zavrieť na základe svedectva kajúcnikov. Vynikajúco to vystihli Patrick Deneen v knihe "Prečo liberalizmus zlyhal" a Martin Wolf v knihe "Krize demokratického kapitalismu". Liberalizmus bol natoľko úspešný, že zabil demokraciu.

Pri čítaní tejto knihy mi napadlo, že hlavne tí mladší, ktorí bezvýhradne veria naratívu o tom, že zlé Rusko napadlo nevinnú Ukrajinu by si mali pripomenúť Cicerove "Historia magistra vitae" a udalosti z roku 1848. Vtedy sa utláčaní (nevinní) Maďari a maďaróni (nezabúdajme na pôvod ich národných hrdinov Petofiho a Kossutha) rozhodlo oslobodiť od dominantného rakúskeho utláčateľa. Pritom akosi pozabudli, že vo vtedajšom Uhorsku tvoria necelú polovicu obyvateľstva. Boli veľmi rozhorčení, keď sa uhorské menšiny (Chorváti, Slováci a hlavne ich vtedajšia inteligencia) pridali na stranu centrálnej vlády. To je aj možná odpoveď na to, prečo mnohí mladí Ukrajinci (Rusi, Rusíni, Maďari, Poliaci, Rumuni) nechcú bojovať za svoju krajinu. Môže to byť jednoducho preto, že ju nepovažujú za svoju vlasť. Je takisto možné, že nakoniec to dopadne tak ako vtedy, keď aj napriek tomu, že výsledok maďarskej vzbury a následné maďarsko-uhorské vyrovnanie sklamalo menšiny, viedlo časom k rozpadu veľkého Uhorska.

Komunizmus v minulosti bojoval na dvoch frontoch. Na tom ekonomickom sa jeho snaha o presadenie monopolného ekonomického modelu ukázala ako neúspech. Ale naopak na kultúrnom fronte jeho snaha o presadenie jediného správneho pokrokového názoru dosahuje ohromujúce úspechy. Čo je trochu prekvapujúce, že najväčšie úspechy dosahuje v krajinách, ktoré zlyhanie jeho ekonomického modelu nikdy nezažili.

Lepšie by som to asi nenapísal.

Rozbor súčasného stavu je skoro bezchybný, návrhy na nápravu znejú rozumne ale napriek tomu Martin Wolf nezodpovedal na tú najdôležitejšiu otázku. Kto tú nápravu zabezpečí? Ja si napríklad už dlhšie myslím, že rozvojom a prosperitou Západu po druhej svetovej vojne stojí okrem demokracie a liberálneho kapitalizmu ešte jeden faktor, ktorým bola existencia vážneho ideologického nepriateľa. Ten ohrozoval moc a majetok liberálnych elít čo ich donútilo dobrovoľne prijať určité reštrikčné opatrenia pre nárast ich moci a majetku. Hlavný problém dnešnej doby je, že dnes takýto ideologický nepriateľ neexistuje. Hlavný stret dnes prebieha na úrovni kozmopolitných demokratických elít (zisk pre seba bez obmedzení územia) a patriotických autoritatívnych elít (časť zisku obetovať ale len pre rozvoj vlastného štátu) Takže otázkou zostáva kto napraví demokratický kapitalizmus keď ho jeho vlastné elity opúšťajú?

Tak po pomerne dlhej dobe má nejaká kniha vydesila. V dobe keď ju autor písal síce komunistické strany už úspešne herézu vo vlastných radoch ničili. Nová na tejto knihe oproti iným podobným dystopickým románom je predstava, že sa nejedná o klasickú diktatúru, ale štát, ktorý chce pre všetkých zabezpečiť dobro. Ovšem predstava, že človek môže byť heretikom za to, že sa cíti byť individualitou (iný ako ostatní) je nemenej hrozná. Aj keď treba povedať, že dnešná doba k tomu úspešne speje. Prejavenie názoru na hociktorú vec iného než je ten EÚ, ktorá nám chce iba dobre nás automaticky zaraďuje do kategórie putinovcov, trumpovcov, orbánovcov, ficovcov ...).

Mám rád knihy Dana Arielyho a jeho snahu pochopiť ľudské chovanie. Táto kniha ukazuje, ako ľahko sa dostať do stavu, kde nám nie je umožňované byť takpovediac v strede. Dnešný svet ide podľa hesla "kto nie je s nami je proti nám" a z politických strán sa stávajú sekty. Ak poviete, že pandémia COVID bola katastrofálne manažovaná tak okamžite ste bludár. Darmo sa bránite, že ste sa dali dobrovoľne 3x očkovať aj keď ste si boli vedomý toho, že schválenie vakcíny nebolo celkom košer, lebo patríte k ohrozenej skupine a riziko COVID-u bolo z Vášho pohľadu väčšie ako prípadné vedľajšie účinky vakcíny. Ak poviete, že ste sledovali štatistiky WHO a niektorých štátov o úmrtnosti na COVID a že si myslíte, že pre nižšie ročníky je naopak riziko nedostatočne preskúmanej vakcíny väčšie ako riziko COVID-u a dôvody tlaku na očkovanie u týchto skupín boli skôr ekonomické ako zdravotné tak ste ešte aj konšpirátor. A nastane zvláštna situácia. Jedna skupina sa k Vám otočí chrbtom lebo ste bludár a konšpirátor a popierate COVID (to preto lebo manažment COVID-u označujete za zbabraný) a druhá skupina Vás vylúči preto lebo ste sa nechali očkovať. Tak Vám nezostane nič iné len pri pive s podobne postihnutými debatovať o tom kam sme sa to dostali.

Na to, že kniha bola napísaná pred 30 rokmi obdivuhodne presne pomenúva problémy ku ktorým speje globálny kapitalizmus. A netýka sa to len Ameriky ale čoraz viac aj Európy, ktorá bola v čase písania knihy relatívne rovnostárska. A ukazuje sa, že najväčšie problémy globalizácie si všimli a poučili sa z nich hlavne tí, ktorí ten rast pozorovali opodiaľ (Číňania, Rusi, Indovia proste to čomu sa hovorí BRICS).

Neviem či si liberáli uvedomujú, že presadzovaním multikulturalizmu vlastne presadzujú, aby sa Západ vzdal svojej liberálnej kultúry. Lebo iné kultúry majú oveľa silnejšie väzby a uniknúť z nich je veľmi ťažko a ani integrácia do západnej spoločnosti nie je jednoduchá a to ani v prípade, že sa nejedná o emigrantov (kniha Isabel Wilkersonovej: Kasta). A napríklad aj u nás (Massiniová: Cigánka).

Kniha bola vydaná v roku 2003 a popisuje úspechy kapitalizmu. Keďťe čítam knihu v roku 2025 zvlášť zábavná mi prišla pasáž na strane 251 "o realitnom magnátovi Donaldovi Trumpovi". V jednom má Reich pravdu, že kapitalizmus podstatne zlepšil život všetkým. Ale v zaujatí ekonomikou sa trochu zabúda na psychológiu a sociológiu. Zatiaľ čo kedysi bola stratifikácia spoločnosti rozdelená podľa Gaussovej krivky a ten stred mal svoje postavenie zaručené celý život dnes je to diametrálne odlišné. Pravdou je aj to čo hovorí, že je to voľba nás všetkých. Napadá ma zrovnanie s Pillsburyho knihou "Stoletý maratón", kde narieka nad tým ako Američania Číňanom pomohli a oni sa im teraz chcú vyrovnať. Bola to tiež ich voľba a určite v tom nebol len číry altruizmus.

Je pre mňa niekedy ťažké mierniť rozhorčenie niektorých ľudí nad mojim postojom k niektorým správam z médií, najmä keď poviem, že si to overím. Čo chcem overovať veď to predsa povedali v televízii, písali to v novinách, povedal to ten ktorý politik alebo nejaká inštitúcia. Len podotýkam, že knihu napísal človek, ktorý má overovanie klamstiev v pracovnej náplni.

Áno je to dobrá kniha. Jediné čo mi nej vadí je fundamentálny pro-life postoj, ktorého je Vladimír Palko nepokrytým zástancom a to že celkom nedomýšľajú veci do konca. Čo s tým nechceným jedincom, keď mu umožníme sa narodiť. Všetky posledné výskumy dokazujú, že človeka najmä v prvých mesiacoch a rokoch po narodení formuje najmä dostatok lásky. Ako donútiť matku, ktorá dieťa nechce, aby mu tú lásku poskytla.

Knihu som mal dlho v knižnici, takže som získal dostatočný odstup od vecí, ktoré autor popisuje. Vďaka tomu som začal chápať prečo Rusi neveria Západu a prečo si Číňania ponechali Komunistickú stranu, ktorá už dávno nemá s komunizmom nič spoločného. Ale ako bariéra proti globálnym finančným elitám je dobrá.

Knihu nehodnotím lebo neviem čo si mám o nej myslieť. Ak som to aspoň čiastočne pochopil najväčším problémom sú hlúpi a zmanipulovaní ľudia, ktorí prostredníctvom volieb dávajú moc Trumpovi, Putinovi ..., proste všetkým tým, ktorí sa tým čistým hodnotám aké vyznávame my nepodriadia. Niežeby tie veci, ktoré popisuje autor neexistovali, ale podľa tejto knihy sa ich dopúšťajú sa ich výhradne tí druhí, ktorých nemáme radi, lebo s nami nesúhlasia. Pre čitateľa, ktorý by sa chcel dozvedieť o téme moci viac doporučujem knihu amerického politológa Briana Klaasa Moc (Corruptible).

Daniel Lipšic je mediálna hviezda. S právom v jeho pravom zmysle slova má JUDr. Lipšic veľmi málo spoločné. Produkuje kauzy, ktoré sa dobre prezentujú, ale nič neriešia. Problémom Slovenska nie je, že niekomu dokážu (alebo väčšinou nedokážu) úplatok 50 000 . Tu sa tratia milióny zo štátneho rozpočtu aj z eurofondov a deje sa to legálne (prostredníctvom súťaží, ktoré vyhrávajú firmy o dvoch ľuďoch a tí ktorí to nakoniec skutočne vykonajú to robia za polovicu vysúťaženej ceny. Alebo víťaz vyčerpá dohodnutú sumu a ide do úpadku). Spôsobov je mnoho aj pre osoby. Napríklad napísať nejaký ničnehovoriaci posudok za tisíce eur (právnici sú v tom majstri) alebo nominovať príbuzného do dozorného orgánu štátnej firmy. Preto si myslím, že ak vrcholového politika prichytia pri preberaní úplatku tak by mal ísť sedieť. Nie však do basy za ten úplatok ale do blázinca pretože je idiot.