MatejHrbolta komentáře u knih
Stefan Heym vo svojom súbore krátkych poviedok zobrazuje subjektívnu skúsenosť s Amerikou päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, ktorá má pomerne ďaleko od dobového vnímania takzvaného "American Dreamu".
Práve naopak, autor zobrazuje odvrátenú stranu nielen Americkej spoločnosti, ale kreuje i kľúčové problémy kapitalizmu všeobecne, zobrazujúc najmä neznesiteľný konzum, pre ktorí sú poviedkové postavy, “kanibalovia”, schopné i vraždiť. Doslova.
Čo mi však na knihe prekáža, je prehnaná démonizácia Americkej a kapitalistickej spoločnosti, v kontraste k ľavicovo orientovaným častiam sveta (čiže až prílišná autorská zaujatosť, nakoľko Heym sám sympatizoval s ľavicovo orientovanými ideológiami, priamo s komunizmom, čím posúva realitu určitých poviedok do krajne hypotetickej roviny).
Celkový odkaz knihy, aktuálny pre rok 2022, teda skôr znie: Amerika päťdesiatych rokov mala svoje chyby, ale že by sa dalo povedať, že dianie, ako to napísal Vilikovský "v našich zemepisných šírkach" bolo, judaisticky povedané, košér?
Fiktívna autobiografia intelektuálne nadaného, no o to viac spoločnosťou nepochopeného mladého rozprávača - "Bubiho", trpiaceho vo vzťahu k svojej matke, pomenovanej "Lasička", Oidipovským komplexom, tvoriaci len jeden striepok absurdnej mozajky eticky či morálne vážnej témy, a síce účelovému unášaniu detí v prospech majetných zahraničných klientov, ukrutne túžiacich po potomkovi.
To celé rámcované popkultúrnymi impulzmi v časovom rozpätí 1994 - 2020.
Ako sme si už u Rozenbergovej zvykli (či si postupne zvykáme), záver rozprávania prináša viaceré nezodpovedané otázky, charakteristické pre prózu s tajomstvom.
Do podrobna sprostredkovaný vlastný životopis Dominika Tatarku prostredníctvom prepisu audionahrávok podáva tvrdé svedectvo o ľudských, politických či ideologických premenách 20. storočia od I. svetovej vojny a pád monarchie, cez život v Slovenskom štáte a pôsobení v partizánskom odboji počas II. svetovej vojny, až po nástup a transformáciu spoločnosti komunizmom, takmer až po November 89.
Zaujímavé poviedky z debutovej knihy vtedy mladého autora zasadené do toposu rodného Liptova.
Kniha je odrazom liberalizačného obdobia 60-tych rokov v Československu, takzvaného "socializmu s ľudskou tvárou", ktorý sa v rámci poviedok prejavuje najmä konfrontáciou s dobovými tabutémami, resp. v konfrontácii starej moralizačnej paradigmy s paradigmou hedonisticky orientovaných mladistvých.
Po prečítaní knihy v čitateľovi väčšmi rezonuje Cicerov výrok - "O tempora, o mores!"
Poviedka z autorovho detstva, ktora popri detskej túžbe zobrazuje i nádherný vzťah medzi starým otcom (Štefanom Greškom) a jeho vnukom, ktorý dopĺňa i zdanlivo nekompromisná stará mama.
Tajovského realistické zobrazenie tradičného dedinského archetypu, ktorého reprezentantmi sa stali starí rodičia, ktorých dobrosrdečnosť, no najmä pracovitosť viedla "Do konca" až za hrob.
Voľné pokračovanie románu "Ornament" (1991), v ktorom Šikula prezentuje osud hlavnej postavy Mateja Hóza, dobrého a kresťansky založeného človeka, ktorý sa však svojim étosom vymykal z priemeru vtedajšieho politického a ideologického zriadenia, čo mu dávajú najavo nie len členovia ŠTB a pracovného kolektívu, ale i vlastná rodina, kvôli čomu je Matej vystavený konfrontácii s vlastnou minulosťou.
V dejovej línii sa niekoľkokrát pripomína i anabáza spolubývania s Jožom Patúcom (ešte z románu "Ornament"), kňazom na úteku, ktorého osud sa na konci románu …..Záver
nechám už na samotného čitateľa.
Autor sa pokúša nadviazať na svetovú tradíciu francúzskych symbolistov, avšak v 80. rokoch 20. storočia a s postupmi, ktoré pripomínajú Rimbauda (najmä snahou rozrušenia všetkých zmyslov a vnemov) neprináša nič nové a svetoborné.
Literárne delírium ruskej (sovietskej) spoločnosti ako sa patrí.
Drsná románová výpoveď o dobovom vnímaní žien v zdanlivo harmonickom a idylicky pôsobiacom Rakúskom vidieku.
(SPOILER) Prvá novela - "Nešťastie bez želaní" , nesie autobiografické prvky, autor v nej opisuje život svojej matky slovinského pôvodu, krátko po jej vynútenej samovražde, v dôsledku psychického ochorenia.
Druhá novela - "Ľaváčka", je venovaná životu prekladateľky - Marianny, ktorá sa snaží, mimo svojej prekladateľskej profesie, nájsť životné šťastie, ktoré v manželstve s obchodným zástupcom, ktorý cestuje po svete, nenachádza.
Obe novely spája téma emapncipácie a boj o slobodnú individualitu ženských protagonistiek.
Stručne, avšak stále nadčasovo podaná výpoveď Gavlovičovej Valašskej školy.
Je až neuveriteľné, že dobová moc (v kontexte s dobovou cenzúrou našťastie) prehliadla tak dekadentný, avšak pravdivý autobiografický ( a nie len autobiografický) román svojej doby, ktorého odkaz a myšlienky sú dodnes aktuálne.
No ja neviem. Otčenášov nápad napísať dielo s využitím alternatívnych dejín bol kreatívny, ale realizácia je v tomto prípade slabšia.
Kľúčová zbierka, ktorá stanovila smerovanie slovenskej poézie po roku 89, hoci bola vydaná ešte v roku 1985.
V slovenskej poézii nadpriemerný debut mladej autorky, ktorý priaznivo prijala i literárna kritika. Autorka prepája chronotop stredoveku so súčasnosťou, v čom silne pripomína poéziu Osamelých bežcov, konkrétne Ivana Štrpku. K tomu pridáva zjavnú inšpiráciu legendou Potkaniara z Hamelnu, tak často sa v tvorbe rôznych autorov objavujúceho.
V knihe sa azda najreprezentatívnejšie prejavuje súčasné smerovanie poetiky Michala Hvoreckého založenej na rozkole medzi publicistikou a ambíciou napísať jedinečné a originálne literárne dielo. Hvorecký je skvelý publicista, čo viac menej prejavuje aj v tejto knihe, avšak problémom Trola je, že sa knihou autor snaží vypovedať tak široké spektrum motívov, ktoré v konečnom dôsledku pôsobia na dej kontraproduktívne a rušivo, čím zrážajú celkovú kvalitu deja a knihy celkovo.
Šrankovo opus magnum a zároveň autorova habilitačná práca predstavuje jediné akademické súhrné dielo na Slovensku, ktoré sa zaoberá slovenskou literárnou poéziou po roku 1989.
Kniha, ktorú je možné prečítať stokrát a interpretovať na sto spôsobov.
Ten, kto pozná Vilikovského, pochopí...
Spoločne s publikáciou - Dejiny staršej slovenskej literatúry z roku 1958 najlepšia publikácia k dejinám staršej slovenskej literatúry. Odporúčam všetkým poslucháčom staršej slovenskej literatúry na vysokých školách.