MaDia
komentáře u knih
UNESCO: Lokality svetového dedičstva na Slovensku
Monika Srnková
Je to skvelá kniha, stručná no zároveň zaujímavo písaná. Ku každej pamiatke je spomenutých pár viet a určite to zaujme aj niekoho, kto nemá chuť lúskať 500 stranové vydanie v ktorom bude spomenutý každý malinký detail o nejakej pamiatke a polovici vecí o výstavbe nebudete rozumieť. Okrem toho, kniha je doplnená nádhernými fotografiami, pri ktorých máte chuť zaraz sadnúť na vlak a ísť tieto miesta navštíviť.
Kmotr
Mario Puzo
Naprosto úžasné! Jedinečné a geniálne. Nemôžem inak no túto knihu, tento príbeh, túto mafiánsku rodinu som si jednoducho zamilovala. Úžasne napísané, s ľahkosťou, no pritom plné napätia a zvratov. Veľmi dobre sa to čítalo a myslím si, že ju smelo môžem zaradiť medzi moje najobľúbenejšie knihy.
Králova klec
Victoria Aveyard
Za mňa 3,5*. Neviem, čo mám so začiatkami tejto série alebo aspoň druhej a tretej časti, ale tie ma skutočne veľmi nebavia. Jednoducho sa mi nedarí začítať, aj keby som sa mala na hlavu postaviť. A zasa všetko upadlo do rutiny, aj keď trochu inej ako v druhej časti. Žiadne hľadanie, iba uväznená Mare, Mare pokúšajúca sa o útek, Mare, ktorú ešte viac zdeptajú. Celkovo veľmi depresívna Mare. A toto bolo polovicu knihy, ak nie dokonca jej väčšiu časť, myslela som si, že ma z toho veľmi slušne povedané- vystrie. Jedinými svetlými stránkami bolo občasné (skutočne len ojedinelé) pohľady iných vedľajších postáv, ktoré boli skutočným osviežením. Tie ma neskutočne bavili a niekedy som sa doslova z posledných síl prehrýzala Mare, len aby som sa už dostala k niečomu inému. Najviac zo všetkého ma prekvapila práve Evangeline, ktorá sa stala omnoho príjemnejšou po niektorých skutočnostiach, ktoré som sa vďaka jej pohľadu dozvedela. Dokonca som si ju aj z určitej časti obľúbila, aj keď ešte ani zďaleka nie úplne. A teraz k môjmu zlatíčku Mavenovi (ala hlavný záporák). Tento chlapec, tento úbohý chlapec, ktorého som v jednotke ľúbila a on mi zlomil srdiečko; v dvojke som sa pokúsila dať dokopy, nahovárala som si, že to bude v pohode a on sa ma pokúsil zničiť; a v trojke som ho mala nenávidieť, skutočne mala, no nemohla som pretože to sa nedalo. Môj úbohý chlapec, ktorý mal proste len zle napísaný osud a nie on je monštrum, ale človek, ktorý ho takým urobil. Budem si ho hájiť a obhajovať, aj keby som to mala robiť jediná na svete. Viem, že štvorka bude hrozná, že nás autorka všetkých podrazí, ja to normálne cítim v kostiach, ale aj tak sa nemôžem dočkať finálnej časti, ja tých pár mesiacov jednoducho nevydržím.
To
Stephen King
Tak aj ja som sa konečne pustila do fenoménu zvaného TO a musím povedať, že som neľutovala. Ako prvý som si pozrela film, ktorý sa mi páčil, tak prečo si neprečítať knihu? Veď knihy sú vždy zaručene lepšie... I keď v tomto prípade mám stále isté pochybnosti, ale kniha bola skutočne len o málinko lepšia, je to veľmi vyrovnané. Ako som sa vyjadrila už pri Mŕtvej zóne, zbožňujem opisy a tým skôr zbožňujem Kingove opisy, ale priznám sa, že som čakala niečo viac. Nechápte ma zle, opisov tu bolo viac ako dosť (niekedy snáď už aj príliš), ale žiadne, ktoré by ma doslova vydesili. Áno, bolo to plné napätia, ale žiadna hrôza ma tu nečakala (a to dokonca neznášam klaunov). Tiež čo sa týka nechutných scén, tak tu bola len jedna, ktorá ma totálne znechutila. Neviem, či mám takú náturu alebo som jednoducho divná, ale je to tak. Príbeh bol celkovo písaný zaujímavým štýlom (i keď zo začiatku trochu mätúcim). V podstate sa prelínalo rozprávanie prítomnosti a minulosti, ako keby sa odvíjali dva príbehy. Jeden, keď mali 10/11 rokov a druhý o 27 rokov neskôr. Chvíľu mi trvalo, kým som pochopila, čo sa tam deje a na konci, musím pravdu povedať, mi to už trochu liezlo na nervy, zasa nie však v tom zlom slova zmysle. Jednoducho som chcela vedieť čo sa udeje ďalšie, ako to skončí, no práve v tom najlepšom to vždy úplne súvisle prechádzalo do "druhého" príbehu. Veľké plus dávam za vykreslenie myslenia detí, ktoré bolo skutočne bravúrne a veľmi dobre sa to čítalo. Okrem hlavného deja sa tam odohrávalo veľa vedľajších zápletiek, ktoré dokresľovali celý dej a nenechali nič nezodpovedané. Vôbec sa nečudujem, že má kniha toľko strán (aj keď som bola už niekedy zúfala, že mi to vôbec neubúda) a vrelo ju odporúčam všetkým. Je to skutočne majstrovské dielo.
Moře klidu
Katja Millay
Táto kniha bola pokojná, bola písaná štýlom, ktorý vás upokojil, dovolil vám myslieť len na ňu a na nič iné. Aspoň na mňa to tak fungovalo. Hlavná postava, Nastya, to nemala v živote ľahké. Neviete prečo, môžete len hádať, čo sa jej stalo, pretože autorka vám nič nedá zadarmo a tak je to v naprostom poriadku. Až po nejakých tridsiatich stranách sa dozviete aspoň prvý náznak a potom je to tiež len sporadicky. Napína vás, odhaľuje vám jej príbeh len po malých kúskoch, ako keby očakávala, že si sami zložíte skladačku, pričom ona vám to len sťažuje namiesto toho, aby vám niečo uľahčila, ale to je v poriadku. Táto kniha je v naprostom poriadku, pretože je len o tínedžerke naštvanej na celý svet, je o človeku, ktorému bolo vzaté všetko a on sa s tým jednoducho musel nejako vysporiadať, pretože nikto to nemá v živote ľahké a stať sa môže čokoľvek. Ak už si myslíte, že Nastyu alebo jej príbeh poznáte, ste na veľkom omyle, pretože ju nepozná nikto, ani tí, ktorí si to myslia. Jej chýbajúce slová sú len dôkazom toho, že je niečo v neporiadku a že vnútorná bolesť môže niekedy namiesto kriku spôsobiť mĺkvosť. Nie všetky slová musia byť vyslovené, aby tu skutočne boli a nie všetko sa dá vyjadriť slovami. Niekedy stačí dúfať len v More pokoja, miesto ako stvorené pre stratených, ktorý sa chcú konečne nájsť. Miesto, ktoré je v našej hlave, miesto, ktoré si predstavíme na mesiaci, miesto, v ktoré dúfame, aby sme niekde našli pokoj.
Křišťálový meč
Victoria Aveyard
Nechcela som, ale musím hneď od začiatku začať s kritikou. Ide totižto o typický vypchávkový druhý diel, aspoň podľa môjho názoru. Spočiatku ma to vôbec nebavilo, nedokázala som sa do toho začítať a o tom svedčí aj fakt, že som prvú polovicu knihy čítala snáď dva mesiace, jednoducho to nešlo. Radšej som čítala všetko ostatné, než toto. Mare (hlavná hrdinka) mi neskutočne liezla na nervy. To aká je sebecká a detiská, namyslená a neskutočne otravná. Možno tak pôsobila len na mňa, no nič to nemení na tom, že práve vďaka nej som to skoro celé odložila. Natrvalo. Neznášala som ju viac, než dokonca hlavného záporáka a to je už čo povedať. Keď som sa prehupla cez tú pomyselnú polovicu, nevedno prečo, ale zaraz to šlo lepšie. Tú som mala prečítanú za dva dni a bola som z toho celá uchvátená. Zrazu tam bolo toľko napätia a už som sa ani vonkoncom nenudila. Bolo preč to nudné putovanie po krajine, aby našli čo najviac ľudí Novej krvi. Žiadna opakujúca sa rutina. Koniec mi dokonca zlomil srdiečko, lebo som prišla o jednu zo svojich obľúbených vedľajších postáv (samozrejme, nepoviem ktorú muhaha). Ten koniec bol skutočne bravúrny, len škoda, že to tak nepokračovalo aj trojkou...
Muffin a čaj
Theo Addair (p)
Nehovorím, že je to najdokonalejšia kniha pod slnkom, lebo nie je. Malo to svoje muchy, ako každá iná kniha. Bolo to však krásne napísané, niekedy som sa v tom doslova strácala. Čítalo sa to veľmi rýchlo, len to tak odsýpalo a chalanov som sa nemohla nabažiť. Trochu mi vadilo ako sa niektoré úseky opakovali, aj keď chápem, že to bolo prínosné poznať z oboch pohľadov, ale mňa to proste otravovalo. Aj keď to bolo na môj vkus až príliš presladené, nemôžem inak, než dať plný počet hviezdičiek. Chalani boli proste skvelý. Občas mi trochu unikal čas v knihe, všetko plynulo tak hrozne rýchlo, no dalo sa to zvládnuť, nebolo to nič hrozné. Ocenila by som ďalších 200 strán o nich (minimálne). Vývoj ich vzťahu, to čo medzi sebou mali, všetko to okolo bolo tak krásne, jednoducho a úprimne opísané. Veľmi ťažko sa mi s nimi lúčilo, vlastne som to ešte ani neurobila. Akonáhle som ju dočítala, tak som mala chuť na rereading a to sa mi veru ešte nestalo. Z knihy si odnášam množstvo pekných myšlienok a dobrý pocit zo šťastného konca. Toto zohrialo moje srdiečko a mám pocit, ako keby som aj ja cítila trochu z ich lásky, ktorú si vlastne ani nikdy nevyznali, no niekedy to nie je treba. Niekedy sú činy viac než slová. Dúfam, že Muffin a čaj rozhodne nebude posledná kniha, ktorú pán Addair napíše. Túto knihu vrelo doporučujem všetkým, ktorým nevadí LGBT tematika a vlastne aj tým, ktorým vadí, pretože táto kniha je výnimočná. Nie je tu nič, čo by vás mohlo znechutiť. Pekne sa tu vykreslilo ako veľmi môže bolieť šikana kvôli sexuálnej orientácií a myslím si, že by si to mali prečítať všetci, ktorí majú niečo proti homosexuálom, po tomto nemôže jednoducho váš názor zostať rovnaký :)
Mrtvá zóna
Stephen King
Kniha sa mi dosť páčila, vlastne ma príjemne prekvapila, keďže som si nič o nej nezisťovala, nečítala som si anotáciu, musím takto skúšať čítať častejšie :)
Jáma a kyvadlo a jiné fantastické povídky
Edgar Allan Poe
Nie zlé, bavilo ma to, i keď s niektorými poviedkami som musela doslova bojovať :D
