lentolog komentáře u knih
Jedna z najvybrúsenejších kníh, aké som kedy čítal. S každým čítaním (a vekom čitateľa) sa zlepšuje. (KN. 3/24)
Ako redaktor som knihu čítal sedem-osemkrát a stále mi to spôsobovalo potešenie. Nie som objektívny, ale myslím si, že je výborná a rozhodne odporúčam. Najmä ak máte radi minimalizmus a dôraz na detaily.
Záslužný počin, navyše kniha sa veľmi dobre číta, je stručná, jasná, vtipná i poetická ako predmet skúmania samotný. Eva Urbanová je vnímavá a tvorivá interpretátorka a obsiahla viac, ako by čitateľ mohol očakávať (mnoho básní je z rukopisov).
Krásne básne Marzanny Kielar vo vydarenom rozsiahlejšom slovenskom výbere a preklade Silvie Kaščákovej. Stručné, tiché životopisy lesa a mora; presné, jemné a objavné vnútorné záznamy premien počasia a gramatiky. Rozjímania nad veľkými detailmi ľudskosti a človečenstva.
Mikropoviedky spája postava rozprávačky-minimalistky, nenápadnej, osamelej, melancholickej učiteľky. Úsporným štýlom zachytáva detaily vlastného života naplneného pozorovaním okolia (k nemu je vnímavejšia a otvorenejšia ako k sebe samej).
Výborné čítanie! Autentické svedectvo autora o tom, ako vyrastal a dospieval v prudko meniacej sa Číne.
Prečítané v súpravách pražského metra - ako vždy, vynikajúci Hruška.
Silný príbeh stroskotanca, ktorý s odstupom času popísal, čo sa naučil v tichu veľhôr a ako extrémna skúsenosť okrem strát aj obohatila a prehĺbila jeho život.
Veľmi užitočná rekapitulácia a pohľad z odstupu, hoci nie vždy dostatočne koncentrovaný (k niektorým popisovaným osobám má autor blízko a to ho ovplyvnilo, k slovenskému a maďarskému pravopisu má zasa /aj redaktorka/ ďaleko).
Autobiografický román Maye Angelou je šťavnatý, zvučný a pestrofarebný ako jej úžasný hlas. A práve o hlase jednej konkrétnej Afroameričanky i celej komunity hovoria najsilnejšie pasáže textu.
Jemný a vnímavý prístup k priestoru a miestam mi je veľmi blízky. Krásna kniha!
Zápisky chodca s geologickou trpezlivosťou, medziľadovou a medzivojnovou jasnozrivosťou.
Veľmi stručné a základné informácie o vode a jej výnimočnosti. Napriek tomu som objavil nové fascinujúce skutočnosti. Tiež dobrý úvod k diskusii o limitoch vedy.
Zmiešané pocity: pár výborných pasáží, zaujímavé odkazy k iránskej histórii i perzskej literatúre (potešil ma najmä Snem vtákov), niekoľko vydarených metafor a podobenstiev; na druhej strane nepravdepodobné, nedotiahnuté a chaotické dejové linky a postavy. Miestami presvedčivá evokácia priestoru (štvrte v Teheráne a Kaspické more), nejasný pohyb po časovej osi.
Neurčité pohnútky roztáčajú bludný kruh grotesknej apokalypsy, ktorý udržiava v pomalom hypnotickom chode baroková štylistika, dlhé vsuvky výrokov a komunikačných klišé, tisíce podrobností v kontrastoch povznášajúcej a zničujúcej tichej monštruozity.
Málokto dostane príležitosť napísať o vlastnej smrti (hoci len krátkej, klinickej). Nádas túto príležitosť využil a ponúka dve paralelné eseje - obrazovú a textovú -, ktoré spolu výborne komunikujú. Zničujúce i povznášajúce; smutné i vtipné.
S chuťou som si zacestoval. V čase i priestore. Potešili ma stretnutia s Brunom Schulzom a Aničkou Csillagovou.