Garik komentáře u knih

V tejto knihe Paul Copan odhaľuje omyly a povrchnosť niektorých, dnes už vžitých, myšlienok a názorov, nad ktorými sa už v tom našom tolerantnom, médiami ovládanom a politicky korektnom matrixe už ani nezamýšľame. Proste ich iba nekriticky „konzumujeme“ tak, ako sú nám naservírované a šírime ich ďalej ako samozrejmé, jediné možné, jediné prípustné a (ako inak?) jediné tolerované. Čo si, pravdaže, už samo osebe odporuje, ak berieme v úvahu, že prvým a najvyšším „prikázaním“ dneška je tolerancia.

1 12.01.2013

Najväčším nedostatkom tejto knihy je podľa mňa to, že čo mohlo a malo byť na začiatku, bolo na konci. Je príliš orientovaná do radov veriacich všeobecne a katolíkov zvlášť. Autor úplne premrhal veľký potenciál vysvetliť, o čo vlastne pápežovi a Cirkvi v tom-ktorom prípade ide aj ľuďom mimo cirkevného spoločenstva a motivovaných či už skutočnou snahou pochopiť problematiku alebo len obyčajnou zvedavosťou. Veď ani sami praktikujúci katolíci nezriedka vôbec nechápu doktríny svojej Cirkvi, nieto ešte neveriaci.
Čitateľ, ktorému kresťanská vierouka nič nehovorí (a nemusí byť ani nepriateľsky naladený), túto knihu odloží dávno predtým, než má vôbec šancu dostať sa k tomu podstatnému. Prečo? Pretože úvodné časti knihy jednoducho vôbec nepochopí, ba čo horšie, zrejme si všetko vysvetlí úplne inak a to jednoducho preto, že pochopiť nemôže – nepozná totiž kontext.
Až kdesi v druhej polovici knihy autor začne analyzovať a vysvetľovať problémy a postoje Cirkvi takým spôsobom, že je možné ich rozumovo uchopiť a prijať aj človeku, ktorý nie je dostatočne oboznámený s kresťanstvom a jeho učením.

1 01.12.2012

Vhodné ako úvodné, zbežné oboznámenie sa s náukou a z nej vyplývajúcimi postojmi Katolíckej cirkvi.

1 06.11.2012

Táto útla brožúrka je určená hlavne kresťanom, no je vhodná pre každého, kto nemá jasno v pojmoch ako New Age, ezoterika, okultizmus, mágia a pod. Na to, že mal autor k dispozícii necelých 40 strán, sa s témou vyrovnal naozaj dobre.

1 03.11.2012

Hrozná kniha. Mal som pocit, že v tých niekoľkých dňoch, než som ju prečítal, som zostarol ako sám Matuzalem.

1 03.11.2012

Zverte mi vaše peniaze a máte vyhrané – to by mohlo byť mottom tejto knihy.
Schiff svojich čitateľov presviedča o tom, že prichádzajú pre nich mimoriadne ťažké časy a oni nevyhnutne skončia všetci na dne. No..., nevyhnutne. Nie zas tak celkom. Totiž, ak sa budú riadiť jeho dobrými radami, nemusia dopadnúť zase až tak zle. S pribúdajúcimi stránkami čoraz častejšie upriamuje čitateľovu pozornosť na svoju maklérsku spoločnosť, čo pôsobí dosť lacno a zároveň rušivo.
Aj napriek tomu má podľa mňa obsah knihy svoju hodnotu a rozhodne nie je na škodu oboznámiť sa s autorovými názormi a jeho náhľadom na súčasné dlhotrvajúce ekonomické problémy, ich príčiny a možný budúci vývoj a dopad.
Než sa pre túto knihu rozhodnete, je dobré vedieť, že autor sa zameriava na americkú ekonomiku a Američanov. Je priam fanatickým zástancom zlatého štandardu.

1 26.10.2012

Mám dojem, že tento román patrí medzi to najlepšie, čo na českom a slovenskom trhu v rámci žánru v posledných dvoch dekádach vyšlo. Kvalita diela zvlášť vyniká v spojitosti s vekom autora.

1 30.07.2012

Rojčenie plné vnútorných rozporov a protirečení, popierajúce realitu nášho sveta a neberúce ohľad na našu ľudskú prirodzenosť.
Profesor Rehák v tomto manifeste konštruuje a predkladá akúsi filozofiu života, pričom sa dôkladne vyhýba hlbokým vodám existenciálnych otázok. Tiež úplne ignoruje väčšinu toho, čím bola takú dlhú dobu utváraná naša západná civilizácia. Radšej preskakuje dejiny a utieka sa k antike a gréckej filozofii, z ktorej si vyberá to, čo sa mu práve hodí. Takto, bez pevného základu, buduje vzdušné zámky plné slov, ktoré, odtrhnuté od pôvodného kontextu, sa stávajú bezobsažnými.
Táto kniha A. Reháka nie je ničím iným a ničím viac, než len ďalším z návodov na dosiahnutie šťastného a spokojného života, ďalším pokusom o udeľovanie (síce dobre mienených, no nedomyslených) rád ľudstvu, ako správne a dobre žiť.
Myslieť pozitívne, byť sami sebe merítkom všetkého, neveriť v nič okrem vlastného rozumu, oddávať sa pôžitkom, hľadať výzvy a dobrodružstvá a byť dobrí k druhým – už o tom iba presvedčiť zvyšok ľudstva a naše potomstvo má zaručený šťastný život vo svetlejších zajtrajškoch až do skonania vesmíru. Toľko eupraxsofia.

1 17.09.2011

Poučné čítanie. Napr. o tom, ako možno aj s použitím faktov fabrikovať lži. Ako môže fanatické presvedčenie a vernosť nejakej ideológii kriviť videnie sveta a udalostí v ňom. Ako možno ospravedlňovať, ba až zbavovať viny gaunerov a hromadných vrahov a všetku špinu hádzať na iných.
Tento podivný kompilát zároveň umožňuje takú malú psychologickú sondáž do hláv pravoverných pohrobkov komunistickej ideológie, čo je však akiste iba nechceným, i keď nevyhnutným, produktom kompilátorovej snahy. Možno aj preto sa radšej nepodpísal?
Uvedená je iba autorka úvodu, pani Dr. Bollová, v tom čase poslankyňa. Ale tá svoje názory nijako netajila. Možno aj preto, že, ako dobre vieme, cteným poslancom a politickým funkcionárom môžeme všetci akurát tak ...
No, dobre... Ospravedlňujem sa, naozaj som sa mohol zdržať irónie. Proste ma vždy naštve, ak niekto napíše a vydá akúkoľvek knihu (hoc i len takýto zošit o pár stranách) s jasným zámerom ovplyvniť myslenie verejnosti a nemá v sebe ani toľko slušnosti a odvahy, aby sa podpísal.

alebo Ku šťastiu rýchlo a ľahko
Kúpte, nasýťte sa poučeniami a posolstvami, a hneď bude váš život prechádzkou ružovým sadom. A ak aj nie, aspoň budete vedieť, prečo (za to, že máte pos..tú karmu, si môžete sami, jasné?). Asi tak.
Ďalší guru predáva klasické a stále módne múdra á la New Age.

„Neexistenciu boha dokazujú s vysokou mierou istoty všetky prírodné vedy. Neexistencia sa vo vede dokazuje len tým, že nič nepotvrdzuje existenciu. Žiadne špeciálne dôkazy neexistencie veda nepozná. Vo vede sa považuje za pravdivé len to, čo je dokázané. Nedokázaným sa vedci vôbec nezaoberajú. Dôvod je triviálny: ak sa s istou mierou istoty dokáže, že čosi jestvuje, s tou istou mierou istoty sa dokázalo, že nejestvuje doplnok (nesprávne nazývaný opakom).
Neexistenciu dôkazov existencie boha by sme preto mohli považovať za dôkaz jeho neexistencie a tým celú diskusiu skončiť.“

Myslím, že tento úryvok najlepšie charakterizuje celú knihu a podľa neho si o nej môže každý utvoriť vlastný úsudok.

Dobrá „orientačná príručka“, najmä pre mladých. Mimoriadna stručnosť (20 strán textu) je jej výhodou aj slabosťou.

Predošlá kniha Dinesha D’Souzu (Křesťanství a ateismus úplně jinak) bola vynikajúcou a excelentnou obhajobou kresťanstva.
U Života po smrti som žiaľ tento dojem nemal (nepáčilo sa mi napr. aj to, že hneď v úvode knihy, miesto toho, aby sa autor prejavil v pravej kresťanskej pokore, vyznievali z jeho výrokov – povedal by som „typicky americké“ – nabubrenosť a chvastúnstvo). Napriek tomu táto kniha stojí za prečítanie a zamyslenie.

07.08.2015

Hodnotenie samotného diela ponechám stranou. Mikszáthove novely a poviedky určite nie sú zlé, skôr naopak, no nemôžem ani tvrdiť, že som pri ich čítaní prežíval nejaké hlbšie emócie, ani to, že vo mne zanechali nejaké nezabudnuteľné pocity. Zvlášť ale musím oceniť výborný doslov prekladateľa Karola Wlachovského.

Zaujímavá a poučná publikácia. I keď, ako to už chodí, ani jej autorom sa nepodarilo vyhnúť niektorým omylom a mýtom.

09.03.2013

Nie je to vyslovene zlá kniha, ba dá sa s istotou povedať, že je v mnohom poučná. Osobne však mám problém s autorovým videním náboženstva všeobecne a kresťanstva zvlášť. Tým je, pravdaže, ovplyvnené moje vnímanie jeho teórie, tak ako aj celý môj komentár spolu s mojím hodnotením tejto knihy.

Je zaujímavé, že pri niektorých svojich hlbších psychologických analýzach – náhľadoch – často vychádza vlastne z kresťanského učenia, zrejme bez toho, že by si to uvedomoval (napr. čl. 70).
Na druhej strane, keď vedome, cielene a násilne aplikuje svoju teóriu na náboženstvo, dostáva sa až k absurdným tvrdeniam (napr. čl. 72).
V niektorých pasážach napáda až hanobí kresťanstvo ako celok, pričom obchádza pramene a dôvody svojho presvedčenia (čl. 77). A keď ich už predsa uvedie, dozvedáme sa, že sa vlastne odvoláva na sekty a hnutia fanatických reformátorov.
Zatiaľ čo, počnúc úvodom, väčšia časť knihy pôsobí dojmom dôslednej premyslenosti , čím viac sa blíži k záveru, tým viac badať rozpory a nezrovnalosti v autorovej teórii, akoby už nemal dostatok energie a chuti dotiahnuť to poriadne. Je možné, že tieto rozpory sú iba zdanlivé, spôsobené autorovou nedôslednosťou (a teda, že teória ako celok by bola vlastne správna), osobne si ale myslím, že sa jedná o rozpory a nedomyslenosti v tejto teórii skutočne obsiahnuté, ktoré sa objavujú stále častejšie, ako sa autor snažil nasilu podriadiť svojej teórii v čoraz pochybnejších príkladoch nielen kresťanstvo, najmä katolicizmus, ale vôbec celé dejiny sveta (napr. čl. 102 – exkomunikovaný kňaz, vylúčený komunista, alebo čl. 103 – celý).
Pre Hoffera je kresťanstvo a Katolícka cirkev v jednom vreci s nacizmom, fašizmom a boľševizmom. No z niektorých (ojedinelých) jeho viet je cítiť, že si predsa aspoň do istej miery uvedomoval význam kresťanstva pre západnú civilizáciu.
Myslím, že treba brať v úvahu aj to, v akom období získaval poznatky pre svoje dielo. Vtedajšia historiografia bola ešte plná osvieteneckých výmyslov 18. storočia a mystifikácií militantného ateizmu 19. a 20. storočia.

11.11.2012

Tak nás zase jeden autor obšťastnil nekontrolovaným výlevom svojich úžasných myšlienok, pričom, chtiac nám toho povedať strašne veľa, si vôbec nevšímal časté rozpory vo svojich tvrdeniach. Bod za autorovu snahu odovzdať ľudstvu svoje posolstvo, dúfajúc, že je to už od pána Závodného všetko.
Na záver jeden myšlienkový „skvost“ za všetky alebo ako si autor predstavuje „cestu k inteligencii“: „Morálka čo najjednoduchšia, aby s ňou nemalo problémy právo.“ (str. 99)

06.11.2012

Že som vzal do rúk takúto knihu, to som asi mal nejaký chvíľkový záchvat, alebo som už dočista osprostel. Komercia v tej najčistejšej a zároveň najprimitívnejšej podobe. Je to obyčajná zlátanina, znôška vygooglených údajov a štatistík. Maníkovi bod za to, že si dal aspoň to minimum práce s akýmsi prerozprávaním.

29.10.2012

Postavy, dialógy aj dej tohoto románu mi pripadali až neuveriteľne naivné, umelé a patetické. Úplne zúfalo vyznievali najmä absurdné rozhovory dvoch rovnocenných postáv (napr. dvaja priatelia – dôstojníci z jednej kompánie a rovnakej hodnosti), kde si striedajú úlohy blbého a chytrého, len aby autor vysvetlil čitateľovi aktuálne dianie alebo zmysel udalostí. S rýchlou chronológiou deja vo viacerých líniách (hlavne pri bitkách) si Iain Gale tiež zrovna moc neporadil. Vyvrcholenie zápletky ako vykradnuté z nejakého „céčkového slaďáku“ – fuj!
Škoda ďalej to rozpitvávať – celkovo dosť slabá kniha. Neodporúčam a osobne sa na ostatné časti série rozhodne nechystám.
Pri hodnotení som, vzhľadom ku svojej relatívne nedávnej čitateľskej minulosti, či skúsenosti, nutne vychádzal aj z porovnania s tvorbou Bernarda Cornwella.

26.09.2012

Berúc v úvahu kvality diela, je pochopiteľné, že autor ostal radšej „poněkud záhadným“. Týmto románom pozornosť vzbudiť síce mohol, no o jej udržaní veru pochybujem. Predposledná veta anotácie je od vydavateľa skutočne trúfalosť (ak nie rovno drzosť).
Tú poslednú si dovolím zmeniť: „Ale mluvit o této knize nemá velký smysl – ono totiž nemá velký smysl ani číst ji!“
Neevidujem ju medzi prečítanými knihami, pretože som ju dokázal prečítať iba po stranu 177, aj to iba po kúskoch a s obrovským sebazaprením. Slabé, suché, nemastné-neslané. Dokonca si trúfam (snáď si môžem trúfať aj ja, nie len autor anotácie) povedať, že ani na konci nebude čakať žiadna myšlienka, žiadne poučenie, žiadne veľké a prekvapivé rozuzlenie. Je to cesta odnikiaľ nikam.