Garik komentáře u knih

Román pre deti a mládež, v tej dobe (1958) možno celkom čitateľný. Dnes by som ale odporúčal radšej sa mu vyhnúť.

str. 266:
„Láska je nebezpečná věc.
Přichází náhle a nepozorovaně a zcela mění životy lidí. Myslel jsem si, že svou první ženu Mildrith miluju, ale pak jsem poznal, že to nebyla láska, pouze smyslná touha. Smyslnost je podvodná. Touha smyslnosti křiví naše životy a tomu, kdo jí propadne, přestává záležet na všem jiném a vidí jen ji, i když křivě, protože ji považuje za lásku. Pod jejím klamným kouzlem zabíjíme a dáváme jí vše, a když pak máme, co jsme chtěli, vidíme, že šlo jen o iluzi a skutečného nezůstalo nic. Smyslná touha je cesta nikam, plavba do prázdné země, ale někteří muži dávají právě těmto cestám přednost a o cíl se nestarají.
Také láska je cesta, která nemá jiný cíl než smrt, ale je to cesta naplněná štěstím. Miloval jsem Giselu a byli jsme spolu šťastní, protože vlákna našich osudů se propletla a už tak zůstala. Byli jsme jimi spojeni a tři Norny nám přály, aspoň po nějakou dobu. Láska trvá, i když vlákna osudů neleží dokonale vedle sebe. Pochopil jsem, že Alfred miluje Ælswith, třebaže byla jako příměs octa v jeho mléku. Možná si na ni pouze zvykl, nebo je pravda, že v lásce hraje větší roli přátelství než smyslná touha těla, i když bohově vědí, že smyslnost je v ní vždy. Gisela a já jsme dospěli ke spokojenosti, podobně jako Alfred s Ælswith, ačkoli si myslím, že naše cesta byla šťastnější, neboť naše loď se kolébala na hladině jiskřící sluncem a hnal ji čerstvý teplý vítr.“

6 26.06.2011

Séria (alebo sága, na autorovej stránke uvádzaná ako „The Arthur Books“) vyšla v troch dieloch: The Winter King, 1995; Enemy of God, 1996; Excalibur, 1997.

2 05.06.2011

Chvíľami som mal dojem, že mám pred sebou skôr divadelnú hru, než román. Možno to bolo aj spôsobom, akým sa autor obmedzil na dialógy a skromný opis deja. Mimoriadne výrazná je absencia akýchkoľvek popisov (odevu, výstroja a výzbroje, taktiky boja, dobových obyčajov, každodenných zvyklostí...), až na niekoľko výnimiek, u ktorých je ale popis dosť všeobecný – netvrdím však, že je to na škodu. Samotná zápletka nie je ničím výnimočná, ide vlastne o príbeh ľudskej pýchy. Koniec uťatý, vyznievajúci akosi do prázdna. No celkovo som mal z románu dobrý pocit, asi aj kvôli tomu čaru, ktoré mu dáva krása češtiny autorovej doby.

2 23.04.2011

Možno by som aj zo slušnosti dal tú jednu hviezdičku za autorovu snahu. Ale slušný ku mne ako k čitateľovi sa nesnažil byť ani „Velitel X“ ani vydavateľ.
Ak táto hŕba z prstu cucaných nezmyslov niečo odhaľuje, tak niekoho úmysel ľahko zarobiť na populárnej „záhade“.

alebo Príručka nenáročného ateistu.

Mnohí pocítia pri čítaní tejto knihy nadšenie a zadosťučinenie (aj keď navonok budú prejavovať zdesenie nad tými hrôzami, ktoré ľudstvu prinieslo náboženstvo). No títo by si mali ujasniť a priznať, či im ide o hľadanie a poznanie pravdy, alebo hľadajú iba potvrdenie svojich vžitých názorov.
Už v samotnom názve autor vymedzuje svoj postoj k téme, ktorou je náboženstvo. Tomu zodpovedá aj selektívny výber informácií, ktoré predkladá. S takýmto prístupom sa, žiaľ, môžeme stretnúť pomerne často. V tomto prípade to však autorovi nestačí a uchyľuje sa k prekrúcaniu historických faktov i keď nie je jasné, či ich už prekrútené nevedome alebo vedome prevzal, alebo či ich sám úmyselne prekrútil.
Pri takej téme, akou sa tu autor zaoberá, býva veľmi ťažké zachovať si objektivitu. V tejto knihe by ste ju hľadali zbytočne – nenájdete ju.

3 07.04.2011

alebo Trafený Dawkinsovým memplexom

Teraz vážne. Autorova argumentácia má príliš veľa faktických aj logických nedostatkov, občas cítiť manipuláciu a zavádzanie. Navyše, pán Bakalář pozná možno tisíc sociologických a iných poučiek o náboženstve, ale nepozná náboženstvo. A to je dosť zarážajúce, keďže práve náboženstvom sa rozhodol v tejto knihe zaoberať. Áno, áno, prečítal si pár knižiek. Aj ja som prečítal dve jeho a niekoľko ďalších, no mám podozrenie, že napriek tomu moje tvrdenie o sociológii ako pseudovede pán Bakalář asi neuzná.
Nahliadnuc na to z iného uhla, autor sa tu s úprimným presvedčením odvážne pustil do citlivej témy a vzhľadom na fakt, že diel tohto razenia zas nie je na našom trhu veľa, možno túto prácu hodnotiť ako prínos do diskusie. K tomu si uvedomujem, že zďaleka nie každý zdieľa môj svetonázor, ktorým je môj kritický postoj nutne ovplyvnený. A tiež boli časy, kedy by som s nadšením dal 5 bodov už len kvôli tomu pocitu, že tí kresťania zase raz od niekoho dostali poriadne na frak.
Dnes sa však musím pýtať: Možno veriť tvrdeniam ľudí, ktorí sa rozhodli to, čo sami podľa svojho presvedčenia považujú za rozprávky, vyvrátiť nie dôkazmi, ale svojimi vlastnými rozprávkami? Možno veriť ľuďom, ktorí sa vysmievajú veriacim v Boha, ale ich vlastná viera v mémy im nepríde nijako „smiešna, trápna a infantilná“?

5 03.04.2011

Ak niekto skutočne chce pochopiť podstatu kresťanstva a jeho myšlienky, tak táto kniha je tým najlepším úvodom. Aspoň pre mňa, kedysi jeho zarytého odporcu, rozhodne bola.

20 18.03.2011

„Neexistenciu boha dokazujú s vysokou mierou istoty všetky prírodné vedy. Neexistencia sa vo vede dokazuje len tým, že nič nepotvrdzuje existenciu. Žiadne špeciálne dôkazy neexistencie veda nepozná. Vo vede sa považuje za pravdivé len to, čo je dokázané. Nedokázaným sa vedci vôbec nezaoberajú. Dôvod je triviálny: ak sa s istou mierou istoty dokáže, že čosi jestvuje, s tou istou mierou istoty sa dokázalo, že nejestvuje doplnok (nesprávne nazývaný opakom).
Neexistenciu dôkazov existencie boha by sme preto mohli považovať za dôkaz jeho neexistencie a tým celú diskusiu skončiť.“

Myslím, že tento úryvok najlepšie charakterizuje celú knihu a podľa neho si o nej môže každý utvoriť vlastný úsudok.

Päť hviezdičiek, samozrejme v kontexte súčasnej slovenskej tvorby.

4 30.11.-0001

Porovnávať to s Weberovou sériou Honor Harringtonová, musel by som to hodiť do odpadu. Druhý diel som už ani nečítal a obe knihy (opäť bezstarostná kúpa) som rovno odniesol do obecnej knižnice.

3 30.11.-0001

Pamätám si, že som sa vtedy snažil, ale to sa proste nedalo. Nedalo sa to dočítať.

Myslím, že anotácia dostatočne vystihla obsah a zameranie publikácie. Nejde tu o žiadne rozvíjanie konšpiračných teórií, autor nepredkladá svoje ani cudzie domnienky, jedná sa o čisto faktografické dielo, ktoré na nejakých 43 stranách textu rozhodne nepodáva žiadny vyčerpávajúci opis dejín jednej (nie však jednotnej) organizácie, skôr by som povedal, že je to taká informačná brožúrka, podľa posledných ôsmich strán textu určená najmä kresťanom. No keďže sa drží iba holých faktov, možno ju odporučiť komukoľvek so záujmom o danú tému.

6 30.11.-0001

Tak toto som kúpil v slabej chvíľke, keď som zabudol, že už nemám sedemnásť. Neznášam už len pomyslenie na to, že by som mal knihu odložiť a už nikdy nedočítať, ale tu som proste nemal síl. Hanbím sa to priznať, no nedostal som sa ani po stranu 100. Nehodil som to do odpadu iba preto, lebo chápem, že pre mladých nadšencov to môže byť zábavná oddychovka. Tým, ktorí chcú niečo viac, než len zabiť čas, rozhodne neodporúčam.

4 30.11.-0001

Vynikajúca kniha, ktorú charakterizuje brilantná argumentácia, vecná, bez arogancie, plná pokory. Odporúčam! Veriacim aj neveriacim, kresťanom aj ateistom, tým, ktorí majú z konfrontácie názorov strach aj tým, ktorí ho nemajú.

11 30.11.-0001

Tak táto kniha ma priviedla k historickým románom. Lepšie neskoro, ako nikdy.

12 30.11.-0001

viď „Dobyvatel“

3 30.11.-0001

Autor si tu pripravil sústo, ktoré zjavne nezvládol (ako aj ja neobozretnú kúpu oboch dielov naraz!). Dej zasadil do značne obsiahleho časového rámca, doň potom príliš veľa vstupov. Natoľko sa sústredil na svoj prvoplánový nápad (existencia proroctva, ktoré si aktéri v kľúčovom dejinnom okamihu v závere diela zle vyložia), že všetko ostatné šlo bokom. Postavy vstupujúce do deja čisto účelovo nie sú dôležité, ich charaktery sú plytké, so žiadnou z nich nie je možné sa akokoľvek stotožniť. Treba mu síce uznať, že si dôkladne naštudoval najnovšie poznatky o spôsobe života v opisovaných dobách, ale to je asi všetko.
Celkovému dojmu nepomohli ani dosť ťažkopádna stavba viet (možno preklad?), slovník (žeby už Rimania a starí Briti hovorili svojim mešcom „portmonky“?, napríklad) a vyjadrovanie sa postáv (sedliačka nemá problém rozprávať o situácii ako rímsky generál).
Ach jaj. Vyhodené peniaze, zabitý čas a sklamanie.

9 30.11.-0001

Mnohí si myslíme, že ateizmus stojí pevne na vedeckých základoch a že viera nutne musí byť v rozpore s vedou a jej chápaním sveta, čomu nás učili v školách a takéto názory nám ešte stále podsúvajú poprední ateisti (medzi nimi Dawkins) vo svojich dielach. McGrath v tejto knihe dokázal, tak ako už mnohí iní pred ním, že tomu tak nie je a konkrétne Dawkinsa usvedčil z používania nevedeckých argumentov aj z toho, že jeho rétorické cvičenia stoja na vode.

7 30.11.-0001

Dve nosné tézy:
Boh neexistuje!
Rímskokatolícka cirkev je zločinecká organizácia, ktorú treba odstrániť z tváre Zeme!

Na úvod záruka objektivity a nepredpojatosti (str. 13):
„Jeden fakt lze ale pokládat za nezvratný. Že všechna konstatování a popisy božích vlastností jsou lživá, protože nelze popsat to, co nikdo neviděl. A tuto skutečnost budeme mít na paměti při studiu Bible.“

Jeden príklad autorovej predstavivosti (str. 66):
„17. I uslyšel Bůh hlas dítěte; a anjel boží s nebe zavolal na Agar...

O vlastnostech a schopnostech andělů jsme se již bavili. Tady se přidává schopnost hovořit hebrejsky a potvrzuje se obava, že se dopouštějí trestného činu. Je zde potvrzeno, že se nacházejí v nebi. Nebe je prostor nad našimi hlavami, ve kterém se nepřetržitě pohybují tisíce letadel. Andělé v nebi přímo ohrožují bezpečnost letového provozu a životy statisíců pasažérů! Jak se k této otázce postaví církev? Připustí raději fakt, že andělé jsou vymyšlená fikce, aby neriskovala trestní stíhání pro trestný čin obecného ohrožení?“

Pán Vaněk na stránkach svojej knihy tvrdí, že Bibliu prečítal päťkrát. No, prečítať si nejaký text, a pochopiť prečítané, v tom môže byť podstatný rozdiel.