Flipper komentáře u knih

Pre laika predstavuje táto kniha úvod do evolúcie a ontogenézy pretkaná pansofistickou niťou, (niekedy filozofickým zamyslením) kde čítanie plynie časovo rýchlo. Osobne mňa niekedy dráždila prílišná familiárnosť autora, zo slovnými barličkami (nehádžte knihu do kúta a pod.), ktoré dosť vadili. Erudíciu svojho odboru však Kováč zvláda z bravúrou. Ako úvod do evolučnej biológie povinnosť.

03.05.2015

Užitočných rád ako na pôst je ešte menej než šafránu. Celá odbornosť padá na tom, že z pôstu (ktorý má slúžiť na detoxikáciu organizmu) sa robí nechutná náboženská agitácia, ktorá urputne ukazuje len na to, aby sme hľadali za všetkým Ježiša.

Odborne-metaforické a značne znepokojujúco pesimistické zhrnutie spoločnosti a jej vývoja rozkúskované na kráte úseky. Na niektoré témy je zhustená Baumanova syntéza (ako napr. priebeh lásky) spoločnosti nejednoznačná. Veľa spoločenských neduhov je však zhrnuté a vykreslené veľmi trefne.

1 01.05.2015

Vždy som mal chuť hodiť sa do smetiaka! A to píšem bez sarkazmu. Aj den som videl, že niekto vyhodil perfektné sklenice na víno, ktorým nič nebolo. Rozčuľuje ma, keď vidím netriedený odpad, pričom smetiak na sklo a papier je hneď vedľa. Boyle s touto knihou prispieva viacerými zaujímavými radami (a webstránkami) na obnovu života bez stresu a peňazí. Pitvať sa v príbehu a viesť žabo-myšie vojny, či použitím toho a toho výrobku sa z neho stáva pokrytec je zbytočné. Lepšie je si skôr par rád zobrať k srdcu.

4 26.04.2015

Už len písať memoáre ak máte 90 rokov môže málokto. Čistota hlavy je však aj v tomto veku zachovaná a dokonca svedomite vypulírovaná až sa leskne. Pritom autobiografie sa môžu zdať ako zhluk mien a rokov, no táto ide tiež proti prúdu. rokov je málo a do strany píše príbehom sám život. Prežiť koncentračný tábor, nátlak a úskalia socializmu a pritom sa stále ísť v šľapajách etiky je málo vídaná vec. Zasvätiť život filmu a prírode, prežiť v nich aspoň 50 rokov - to je dôchodok aký by som si želal.

12.04.2015

Pár poznámok ku knihe:
1. Vermes má Hitlera naštudovaného. O tom niet pochýb. niekedy to chce až veľmi dokázať - retrospektívne Hitler spomína na všetko možné čo zažil a niekedy tieto reči zbytočne zasahujú do rozbehnutého deja.
2. V knihe sa veľmi nerozlišuje o Hitlera s ktorého obdobia ide. Niekedy sa správa ako v rokoch najväčšej slávy, inokedy ako mladý burič a niekedy ako podozrievavý starý muž.
3. Aby niektoré vtipy vynikli autor sa pozerá na vec akoby Hitler nič netušil - i keď niektoré veci určite vedel. Napr. vedel, že už je dávno po vojne no aj tak uvažuje akoby boli odstávky potravín, či blokované cestné spojenia a pod.
4. Ostatné postavy sú až príliš jednoducho napísané, každí podobne uvažuje, alebo nadhadzuje Hitlerovi na smeč, aby to vyznelo dvojzmyselne a pritom vtipne.
V konečnom dôsledku kniha, ktorá by určite nešla do mainstreamu sa silou reklamy a fantázie dostala aj medzi bežných divákov.

1 08.03.2015

Kým "pes na ceste" je vtipno-krutá obžaloba neduhov Slovenska a k starnutiu pristupuje skôr s nadhľadom, Letmý sneh je tragicko-poetický nevypovedané odchádzanie až k finálnej lavíne. Hra zo slovami a významami nepôsobí násilne a pritom rozoberá "tabu" otázky spoločnosti jednoducho ako dieťa, na ktorá sa nikto nemôže hnevať. Posledné knihy Vilikovského jednoducho nejde hodnotiť nižšie.

06.03.2015

Matkin sa nevyvíja, nenapreduje motá sa stále vo vodach trampót tohto šialene komplikovaného života, ktorý sa"zábavne" podobá na "náš". Zákazková 10tá knižka podobného rozsahu písaná pre kaviarenské dámičky, ktorá veľmi nepreťažuje mozgové závity má síce feeling, ktorý sa číta rýchlo a svižne, ale nedá nič podstatného.

26.02.2015

Hra zo slovami u Mardošu je tvorivá a povznášajúca, kým love story knihy máločím prekvapí. Nanobook je len krátka úvaha o prírode kontra technológiách a rozhodne neurazí.

07.02.2015

"Neexistuje pokoj bez výkrikov utrpenia, neexistuje odpustenie bez krviprelievania a nie je prijtie bez cesty s bolestnými stratami."
Cukuru Tazaki je len pre pokročilých Murakamiovcov. Výstavba deja nie je určite taká silná ako v 1Q84, alebo Vtáčikovi na kľúčik, no Cukuru zdieľa ten nezabudnuteľný štýl písania, ktorý ocenia len jeho prívrženci. Cukurové subjektívne vnímanie sveta je zo začiatku opisované ako život introvertného otaku, ktorý viac stráca než získava. Pitvanie sa v minulosti však ukáže, že jeho pocity nezodpovedajú realite. Toť apel na hocikoho z nás, kto v živote pochoval niečo nevypovedané a vláči ťažobu niekde hlboko v sebe. A ak by sme brali knihu ako monument tohoto stavu - tak kniha nie je na zahodenie.

18.01.2015

Mne to prišlo ako zmetený a mierne vykradnutý Gabriel García Márquez. Chcelo by to hlbšie zapracovanie do postáv, do deja. Dostávame jedine poetické opisy. Potom postupný klimax príbehu, ktorý naberá postavy a sny k finišu nebol aspoň z mojho osobneho hľadiska precitený.

1 19.11.2014

Bilancovanie a fragmenty spomienok. Slovo, za ktorým sa skrývajú celé príbehy, neskôr používané ako metafora na inú situáciu. Obrazotvornosť, ktorá dala latku poriadne vysoko a pri jej preskakovaní môže čitateľ meniť výšku, polohu a viacmenej aj iné dimenzie. Originálne no smutné. Hviezdu odoberám možno za tú zbytočnú depresvitu a bezvýchodiskovosť. Ak by to bolo trochu viac pricukrené absurdným vtipom tak dám plný počet.

28.10.2014

Za poslednú kapitolu

Kým traktát je geniálne skonštruovaný celok, filozofické skúmania pôsobia rozmarne a viac sa pýtajú než toho povedia. Miestami mi pripadalo, že niektoré jazykové problémy nemožno analyzovať "matematicky", ale patria do skúmania mozgu či neurológie (alebo pri autorových otázkach by som ich zaradil tam). Prakticky možno poukázať na chyby jazyka a jeho používania, no či sa tým vyriešia všetky filozofické problémy (ak bola iba zlá formulácia) je otázne, pretože ak sa aj pretransformujú - ostávajú. Wittgenstein nedáva návod ako správne rozprávať, a ak by som chcel povedať, že chce reč lepšie formulovať, nepochodím ani tam, pretože o svojom vlastnom prežívaní vieme len málo. Ako v predslove hovorí sú to len otázky, ktoré by mal niekto dokončiť (veda?) a bežnému človeku dávajú len to, aby sa zamyslel.

3 07.10.2014

This is hardcore boring. Znudené postavy v znudenom príbehu, kde nikto nevie čo povedať, kde sa dialóg nenosí a ak predsa je v podaní oznamovacích viet, ktoré režú oči. A keď sa už vôbec nevie čo napísať vypomôžeme si kvázi trefným anglickým výrokom. Ako výpoveď mladej generácie možno - no zbytočne pesimisticky, bezvýchodiskovo a nudne. Niečo čo môže pohnúť najviac tak pubertiakom, ktorý práve zistil, že neznáša rodičov a školu.

2 07.10.2014

Na vystrelenie očí z brokovnice, aby vyleteli z druhej strany pupku a ešte urobili "črevnú" grimasu treba fakt hustý matroš. Krvavomedzigalaktická oddychovka.

02.10.2014

Vilikovského výber esejí zobrazuje rôznorodosť literárnej formy tohto žánru. Niečo pôsobí ako jemná poviedka s morálnym poučením, iné sú prísne odborné pohľady na svet vojnového Anglicka a niektoré rozoberajú literárne diela širokého záberu (Tolstého traktíty až po Swiftové Guliverové cesty). Všetky však spája svojská subjektívnosť, determinovaná hľadaním pravdy a jej odhaľovaním. Literárne eseje možno nebudú pre širokú verejnosť zaujímavé, no v jeho politických možno krásne vycítiť a vychutnať formovanie toho revolučného Orwella analyzujúceho ľudskú podstatu či jeho hnacie sily, ktore pretvoril do 1984.

1 02.10.2014

"Kto kráča dvoma cestami nedôjde nikam". Úchvatné na Konfuciánstve, ako hovorí doslov, je to, že jeho žiaci a samotný majster rozšírili nenásilne svoje učenie do všetkých kútov Číny. Učni sa stávali skvelými pisármi, štátnikmi či úradníkmi, kým v Európe náboženstvo neskôr kŕmilo ľudí strachom a slepou poslušnosťou. Konfúcius zdôrazňuje poslušnosť rodine, nesebectvo, uvážlivosť a pomoc blížnemu. Ilustrovanie múdrosti do príbehov jednoducho zobrazujú ich použitie v každodennom živote.

1 02.10.2014

Kým v básniach je Pain ako doma (Rytier bez básne a Hany) v poviedkach sa hľadá. Niektoré sú krátke či nevysvetlené, iné by si zaslúžili dlhší román. Osobne mi viac imponuje jeho humorná stránka. Poviedka (i keď mierne nedokončená) Ďieťa času je to najlepšie čo v tejto knihe nájdeme. Kombinuje nekorektný humor a pritom ako rozprávač vystupuje Bavi nezúčastnene, čo je priama paralela na riešenie rómskej otázky v našej krajine. Podobne humorný je aj pri poviedke Disko disko disko. Ostatok poviedok vsádza na gangsterské prostredie, ktoré je len popisné a onedlho vygraduje rýchlym koncom. Výnimku iba tvorí poviedka Ono, kde spája revolučné nadšenie konfrontujúce hľadanie mladého človeka.

02.10.2014

Ťažko knihe niečo vyčítať - poddľa sekcií jednoducho rozdeľuje filozofické problémy na estetiku, náboženstvo, logiku a podobne. Akurát by autor mohol urobiť prepracovanejší zoznam použitej literatúri, lebo nie vždy spomína odkiaľ myšlienky čerpá - základné diela tam však sú.

1 30.09.2014