bulat komentáře u knih

Uvedená kniha sa skôr než vysveľovaniu kvantovej mechaniky venuje predovšetkým jej obrazu v spoločnosti a prenikaniu do pop-kultúry. Autori si taktiež berú na mušku jej veľmi časté zneužívanie rôznymi šarlatánmi. Fakt, že je ťažko zrozumiteľná, ju činí ideálnym substrátom pre rozličných podvodníkov. Astrológiu či veštenie už majú totiž mnohí prekuknutú, ale keď vás lieči kvantový doktor metódami kvantovej medicíny, to už panečku musí byť iný level. A tých "kvantových" stupidít je nepreberné množstvo, od vysvetľovania existencie boha, cez jeho popieranie až po menej škandálnu konštrukciu ľudského vedomia a slobodnej vôle. Pomerne častým nešvárom knihy je opakovanie rovnakých vecí- napríklad Kodaňská interpretácia kvantovej mechaniky je popísaná minimálne na troch miestach a to doslova tými istými vetami. Celkovo knihu hodnotím ako priemernú a miestami až nudnú, I keď isté zaujímavé pasáže som si v nej našiel (vtipná paralela medzi kvantovým pozorovaním a činnosťou človeka, ktorý je pozorovaný iným človekom). Kto však chce knihu vysvetľujúcu základy a paradoxy kvantovej mechaniky podrobnejšie i zrozumiteľnejšie, mal by siahnuť po inom titule.

2 20.05.2018

História II. svetovej vojny poňatá z morálneho a psychologického hľadiska. V čase relativizovania všetkého a všetkých je takáto kniha potrebná ako soľ. Jeden z najlepších titulov, aký sa mi z tejto oblasti dostal do rúk.

3 18.05.2018

Táto kniha je ako starostlivo obrúsený diamant- z každej strany človek uzrie inú plôšku a iný farebný pohľad na históriu i samotného autora. Osobne za vrchol považujem partie venujúce sa úlohe histórie v spoločnosti:

"Oboznámenosť s minulosťou je pre otvorenú spoločnosť nesmierne dôležitá. Manipulácia s dejinami je spoločným rysom všetkých autoritatívnych spoločností 20. storočia. Deformácia minulosti patrí medzi najstaršie formy kontroly poznania. Pokiaľ máte v rukách moc nad výkladom toho čo sa stalo, alebo o tom môžete klamať, tak máte pod kontrolou súčasnosť i budúcnosť. Preto je nevyhnutným pravidlom každej demokracie, že občania majú byť historicky poučení."

Ponúka sa otázka, aká je v dnešnej dobe u ľudí ona historická poučenosť. Domnievam sa, že u väčšiny populácie veľmi chabá až takmer žiadna. To je jeden z dôvodov, prečo i formálne vzdelaní občania veria rozmanitým alternatívcom, manipulátorom a konšpirátorom. Tí ako prví halasne vyzývajú dôverčivých a naivných ľudí, aby neboli ovcami, ktoré sa nechajú ochotne zmanipulovať. V prvom rade však sami využívajú onej historickej a inej nevzdelanosti a manipululú mienkou a názormi nepoučenej väčšiny naprosto brutálnym spôsobom. Avšak na druhú stranu- pokiaľ poznáme iba ohradu vlastného košiara a máme len nejasné a hmlisté povedomie o existencii zlého vlka niekde tam vonku, zaslúžime si niečo iné?

5 17.02.2018

"Poválečná léta jsou jedním z nejvýznamnějších období novodobé historie. Každý, kdo chce skutečně porozumět Evropě v její dnešní podobě, musí nejprve pochopit události, k nimž na kontinentu došlo během tohoto důležitého období.... Nenávist nevyvoláváme tím, že si připomínáme hříchy minulosti, nýbrž tím jak si je připomínáme. Ti, kdo chtějí využít nenávist a nevraživost ke svým vlastním cílům, ukazují jednostranný pohled na historii. Vytrhávají události z kontextu, vinu vidí jen na jedné straně. Pokud chceme koloběh násilí a nenávisti zastavit, musíme si počínat opačně- ukázat, jak zločiny minulosti zapadají do dějinných souvislosti, jak vina nikdy neulpívá pouze na jedné straně, nýbrž na celé řadě aktérů. Musíme se vždy snažit zjistit pravdu a pak tuto pravdu nechat odpočívat v pokoji... "

Osobne si myslím, že autor sa vo svojej knihe onej pravde priblížil hodne blízko. Až sa z toho dakedy môže zdvíhať žalúdok. A práve preto je to jedna z kníh, ktorú by ľudia mali čítať- hoc aj za trest. Inak budeme odsúdení onu odpudivú históriu v budúcnosti opakovať.

13 30.01.2018

Prehľadná kniha o teórii sietí. Verte, že siete su všade, kam sa podívate. Nielen ona známa celosvetová sieť zvaná internet či sociálne siete, sieťovú štruktúru má ľudská spoločnosť, ekosystémy, kryštály… A spoľahnite sa nato, že od akéhokoľvek uživateľa Facebooku na celom svete vás priemerne nedelí viac než 5 medzičlánkov.

2 23.01.2018

„Od doby kníhtlače už nie sú informácie nedostatkovým tovarom. Máme ich viac, než dokážeme využiť. Relatívne málo je však tých užitočných. Vnímame ich selektívne, subjektívne a často si neuvedomujeme, v akej upravenej podobe sa k nám tým pádom dostávajú. Myslíme si, že potrebujeme informácie, ale v skutočnosti potrebujeme znalosti. Pravda je signál. To, čo nás od pravdy odvádza, je šum. Preto kniha o signále a šume.“

Kniha o tom, prečo prognózy prognostikom väčšinou nevychádzajú a ako to (aspoň čiastočne) zmeniť.

2 23.01.2018

Skvelá kniha o tom, ako funguje naša myseľ, akým klamom a ilúziám podliehame nielen pri zmyslovom vnímaní ale aj pri samotnom myslení. Na práci tohoto psychológa je postavená celá behaviorálna ekonómia. Zrejme preto dostal autor Nobelovu cenu za ekonómiu, čím sa len tak nejaký psychológ veru pochváliť nemôže.

2 23.01.2018

Výborná kniha o procese vzniku ľudského jazyka. Jazyky sa síce učíme, ale máme pre ne utvorené vrodené moduly- prázdne políčka, ktoré sa vyplnia gramatikou a slovnou zásobou. Obrovská škoda, že od tohoto autora príliš veľa v češtine a slovenčine nevyšlo.

2 23.01.2018

Prehľadná kniha o geopolitike- čiže ako mapy a geografia predurčujú a formujú politiku jednotlivých štátov.

4 23.01.2018

Podľa mojho názoru sa jedná o jednoznačne najslabšiu knihu celej trilógie. Nepopieram, že zoznam vybraných osobností je vcelku zaujímavý, o mnohých som buď netušil, alebo sa aspoň dozvedel nové veci. Avšak centrálna jednotiaca linka tu nie je takmer žiadna. Avizovaná úloha jednotlivca v dejinách je tak všeobecná platforma, že nie je schopná knihu udržať pohromade. Ak by autori vybrali 40 úplne iných osobností, nič by sa nezmenilo. Voľba postáv totiž budí dojem náhodného výberu (okrem toho, že sa vyhýbali tým chronicky najznámejším postavám). Veľakrát som mal neodbytný dojem, akoby autori povyťahovali a zrecyklovali staršie veci zastrčené v šuplíkoch a narýchlo z nich zosmolili akože ucelenú knihu. Uvedená kniha nie je vyslovene zlá, ale je rozhodne zbytná. Zbytná časom stráveným pri čítaní, investovanými peniazmi aj miestom zaberajúcim v mojej knižnici.

1 23.01.2018

Snímam klobúk pred autorom a týmto jeho dielom. Kniha je príkladom, ako má vypadať poctivá a pritom čtivá historická práca. Nejedná sa len o popis samotnej povojnovej histórie ale aj o jej podrobnú a prenikavú analýzu. Čiže nielen ako sa to stalo ale i prečo sa to odohralo. Autor sa nezameriava len na vonkajšie atribúty dejín ale aj na intelektuálno-kultúrne podhubie tej ktorej dekády. Výborne tak vystihuje ducha danej doby- od nadšených (či povinne budovateľských) päťdesiatych rokov, cez opojné šestdesiate a cynické sedemdesiate roky až po globalizované a postideologické 90. roky 20. storočia. Kto chce pochopiť európsku súčasnosť, musí byť oboznámený i s posledným polstoročím európskej histórie. Treba len trochu chcieť !

8 17.01.2018

Jedna z najlepších populárne-náučných kníh o mikroorganizmoch, akú som za posledné roky čítal. Nad faktografickými nepresnosťami (100-400 MILIÓNOV hviezd v našej Galaxii, VIROVÉ kmeny E.coli, ponorka pronikla 250 ! mil pod hladinu... ) vzniknuvšími pravdepodobne prekladom som ochotný privrieť oči. Knihu vrelo doporučujem- zmení váš "pohľad" na neviditeľný svet baktérií a garantujem vám, že pri čítaní veľakrát zažijete onen báječný WAU pocit!

4 17.12.2017

Hmm, tak to vypadá, že som prvý čitateľ tejto knihy na tunajších stránkach. Na knihu som čakal asi rok od doby, ako vydavateľ avizoval a postupne odkladal jej edíciu. Ale podarilo sa nakoniec!

Kniha je to nesmierne podnetná a svojim námetom (zdanlivo) paradoxná. Autor rozvíja koncept tzv. produktívnej vojny- čiže vojny, ktorá v konečnom dosledku spája menšie celky a komunity do vačších útvarov, ako sú štáty, ríše či globálni strážci poriadku. Po odoznení počiatočneho násilia sa nakoniec obyvatelia integrovaných celkov majú lepšie, menej zomierajú násilnou smrťou a sú bohatší. Tento vývoj nie je zďaleka rovnomerný, a je badateľný iba z velkého časového odstupu. Na celý proces majú vplyv nielen inovácie vo vojenskej technike a stratégii ale i tzv. kontraproduktívne vojny, ktoré naopak rozdrobujú veľké celky na menšie.

Vrcholom celej knihy je predposledná kapitola, kde sa autor venuje násiliu a vojnám z evolučního pohľadu. Načrtáva rozdiely v prístupe k násiliu u šimpanzov, bonobov a ľudí. Za násilie nie je zodpovená inteligencia ale spoločenskosť a predovšetkým silná teriotalita daného druhu. Bonobovia majú niekoľko adaptácii, ktoré im umožnili zbaviť sa násilia v evolučne relatívne nedávnej dobe. U ľudí a šimpanzov sa tak nestalo.

Záverečná kapitola je trochu uletená, zo sféry science-fiction. Možno chcel dať autor knihe nejaký (snáď) optimistický záver. Ale budiž. Bez tohoto dodatku hodnotím knihu ako vynikajúcu.

2 12.12.2017

Výstižné, stručné, chladnokrvné a nesentimentálne zhrnutie súčasnej geopolitiky. A navyše pravdivé.

7 12.12.2017

Popis histórie stredoveku z klimatologického hľadiska- zameraný na západnú a severnú Európu. Stredná a východná časť kontinentu je v knihe zmienená iba okrajovo.

30.10.2017

Veľmi zaujímavá kniha na tému ľudského podvedomia. Naše vedomé racionálne JA je iba špičkou ľadovca celej ľudskej psychiky, možno ešte menej. To pod hladinou zostáva skryté, ale zásadne nás ovplyvňuje- a to prakticky vo všetkých oblastiach. Nielenže pozmeňuje a dopĺňa naše zmyslové vnímanie, ovplyvňuje taktiež pamäť a spomienky, dokonca sa uchyľuje často ku konfabuláciam. Pozmeňuje naše vnímanie spriatelených spoločenských skupín i nás samých. A nič z toho si ani zamak neuvedomujeme. Čo mi trochu chýbalo, je evolučné zdôvodnenie podvedomia a jeho všemožných trikov, ktorými nás príroda obdarila. Autor síce konštatuje, že v konečnom dôsledku má podvedomie jednoznačnú evolučnú funkciu (mozog sa nevyvinul preto, aby sám sebe rozumel, ale aby nám umožnil lepšie prežiť), ale ďalšie vysvetlenie v knihe neposkytuje. Takže kto sa chce po A dozvedieť i B, musí siahnuť po evolučnej psychológii. To však nič nemení na tom, že v danej oblasti je kniha mimoriadne dobrá a prehľadná.

2 27.09.2017

Vedecké poznatky časom zastarávajú, ale pohľad do zákulisia fungovania vedy je navýsosť nadčasový. Navyše veľmi vtipne, s nadhľadom a sebeiróniou podaný. Verím tomu, že biológovia si na tejto knižke zgustnú dvojnásobne a často budú uznanlivo kývať hlavou a usmievať sa popod fúz!

1 23.09.2017

Kniha ma rozhodne nesklamala. Nejedná sa samozrejme o evolúciu boha, ale o evolúciu ľudských predstáv o bohu. Prevažná časť sa venuje práve materialistickému pohľadu na vznik jednotlivých náboženstiev od prírodných kultov až po veľké monoteistické náboženstvá. Za najdôležitejší faktor ovplyvňujúci vlastnosti toho-ktorého boha autor považuje konkrétne spoločensko-politické podmienky, v ktorých sa daný národ nachádzal. Tieto podmienky sa v priebehu histórie veľmi často menili, čomu sa prispôsoboval i daný boh (respektíve sa prispôsobovali predstavy o ňom). Ostatne, náboženské knihy sú častokrát mnohoznačné a protirečivé a dá sa v nich vždy nájsť presne to, čo je v danej dobe potrebné. Celou knihou sa tiahne asi najdôležitejšia myšlienka, že v histórii ľudstva sa postupne rozširoval okruh ľudí, ktorí boli navzájom v kontakte, čím sa rozširovala i sféra morálnych ohľadov voči týmto ľuďom. Vždy keď bol tento kontakt obojstranne výhodný, mali ľudia skôr tendenciu správať sa, ak nie priateľsky, tak aspoň tolerantne, čomu sa prispôsobovalo i oficiálne náboženstvo. V závere knihy autor rozoberá myšlienku trvalého morálneho smerovania dejín ľudstva a v tejto "morálnej evolúcii" hľadá vyšší a na ľudstvu nezávislý zmysel- čiže špecifického abstraktného boha. V tejto časti sa s názorom autora nezhodujem. Nezastávam názor, že morálka je viazaná iba na boha či náboženstvo. Tie sú naopak v dnešnej dobe skôr kontraproduktívne až škodlivé vzhľadom na akýkoľvek morálny posun ľudstva. Navyše celá táto konštrukcia pôsobí ako typický "boh medzier"- autor sa snaží božstvo vtesnať do poslednej štrbiny v poznaní, kam to snáď ešte vtesnať ide. Úplne posledná kapitola sa venuje prvotnému vzniku náboženských predstáv, psychologickému pozadiu a výbave našich predkov, vďaka ktorej začali veriť v nadprirodzeno. Knihu môžem určite doporučiť, i keď zapáleným veriacim asi po chuti veľmi nebude.

4 01.09.2017

Vydarená a nerozvláčna kniha o vzniku eukaryotickej bunky, čiže o procese tzv. endosymbiózy. O čo sa v stručnosti jedná? V podstate ide o to, ako sa z baktérie postupne vyvinuli zložitejšie organizmy a v konečnom dôsledku i človek. Na začiatku jedna baktéria pohltila inú baktériu, nestrávila ju a vznikla mitochondria, potažmo prvá moderná (eukaryotická) bunka a vlastne prvý "živočích". Táto bunka o niečo neskôr pohltila ďalšiu baktériu, tentokrát fotosyntetizujúcu sinicu a pretvorila si ju na chloroplast. Tým sa otvorila cesta ku vzniku rastlín. Ale to nie je všetko! Uvedené príklady sú tzv. primárnou endosymbiózou. Existuje i sekundárna endosymbióza - pri ktorej jedna eukaryotická bunka pohltila INÚ eukaryotickú bunku (so sinicovým chloroplastom vo vnútri). Výsledkom je bunka vo vnútri bunky a to celé vo vnútri ďalšej bunky! Primárna endosymbióza - vznik mitochondrie a chloroplastu bola (možno) unikátnou udalosťou. Sekundárna endosymbióza vznikala opakovane a zrejme sa odohráva i v súčasnosti.

Uvedenú knihu by som porovnal z tromi inými titulmi. Prvým je Symbiotická planéta od Lynn Margulisovej- priekopníčky endosymbiotického pôvodu bunkových organel. V tejto knihe sa autor striktnejšie drží dokázaných faktov a koriguje Margulisovej prehnané nadšenie z endosymbiózy- napríklad v prípade vzniku cytoskeletu a eukaryotických bičíkov nikdy nebol preukázaný bakteriálny pôvod. Ďalšími podobnými titulmi sú knihy Vývoj života a Síla, sexualita a sebevražda - obidve od Nicka Lanea. Tieto knihy sa venujú problému raného bunkového života a mitochondrií podrobnejšie. Každopádne ako úvod do problematiky môžem knihu Johna Archibalda určite doporučiť.

3 12.08.2017

Neobyčajne zaujímavá kniha na tému evolúcie kultúry. Autorka vychádza z predpokladov biologickej evolúcie, pri ktorej replikátorom- génom ide o vlastné zmnoženie a prenos do ďalšej generácie. Kultúrne jednotky čiže memy pokladá za replikátory samostatného typu, ktoré sú do značnej miery nezávislé na evolúcii biologickej a súťažia o možnosť replikácie v našich mozgoch. Väčšinu vývoja sú gény i memy navzájom zviazané v rámci biologicko-kultúrnej koevolúcie, takže kultúra nám a našim génom prevažne prospieva. Avšak autorka vyvracia predpoklad, že kultúra je pes uviazaný na genetickej reťazi. Naopak- v mnohých prípadoch sú gény vo vleku sebeckých memov a kultúry, pretože jej evolucia je podstatne rýchlejšia a predovšetkým nezávislá. Gény jednoducho memom a kultúre nestíhajú. To vysvetľuje aj veľmi časté prípady zdanlivej maladaptácie v našej spoločnosti- čiže chovaniu, ktoré neprospieva našim génom. Dakedy im dokonca vyslovene škodí. Kultúrne memy zohrali dôležitú úlohu pri vzniku našich predimenzovaných mozgov, reči, písma, ale sú aj podstatou vzniku spoločenského altruizmu náboženstva ako takého. Nakoniec sa autorka dostáva k otázke nášho vedomia a prekvapivému záveru týkajúceho sa našej slobodnej vôle.

Osobne považujem za veľmi zábavné pozerať sa na nás a našu spoločnosť optikou tejto teórie- človek s pobavením pochopí mnohé príčiny nezmyselného až sebepoškodzujúceho spoločenského správania ľudí- od konšpiračných teórii a antiočkovacích sekt až po manipulačné metódy biznisu a marketingu. Parazitizmu sa totiž darí aj v kultúrnej oblasti a parazitické memy sa šíria obzvlášť rýchlo. Uvedená kniha je jednou z tých, o ktorej máte chuť povedať svojim známym. Čiže "Teorie memů" je úspešným memom!

1 10.08.2017