bookworm komentáře u knih

Trochu neprávom je tento Mitanov román menej známy, ako jeho ostatné diela. Príbeh je mnohovrstevnantý, plný prekvapení a dobre sa číta. Každá sonda do života hlavnej postavy niečo odkrýva a často rúca čitateľom nadobudnutú predstavu či očakávanie, hlavne pri dokazovaní vraždy. Čítala som len vydanie z r. 1984 a v niektorých miestach bolo cítiť, že komunista vo vydavateľstve trval na niektorých "výchovných" vložkách. Zvlášť nepresvedčivo pôsobil príbeh otca hlavnej postavy a dôvodov, prečo sa priznal k zločinu, ktorý nespáchal. Som zvedavá na nové vydanie s pôvodným textom.

1 01.01.2012

Valpurgisnacht ma dosť sklamala, očakávala som viac. Dej novely sa odohráva v Prahe počas 1. svetovej vojny, ale často som mala pocit, že ide o stredovek. Postavy jednodimenzionálne, prečudesná symbolika, chýbalo mi tam racionálne jadro, čo vlastne autora inšpirovalo k napísaniu tohto diela? Bola to len snaha o zosmiešnenie českej šľachty a pre "zaujímavosť" sa príbeh zmontoval so zvláštnou krvavou fantastikou? Neviem, no som zvedavá, čím ma prekvapí Bílý dominikán...

1 17.12.2011

Kniha mapuje jedno z najkontroverznejších a zároveň najsmutnejších období našich novodobých dejín. Problematiku odsunu Nemcov z ČSR po vojne autor reflektuje v hlbších národných a medzinárodných súvislostiach, jeho úvahy o vývoji česko-nemeckých vzťahov vychádzajú z osobných zážitkov a o to sú ľudskejšie a zároveň i desivejšie. Určite to nie je ľahké čítanie, v každom prípade však poučné. Na knihe sa mi páčila jej snaha o objektivitu, vysvetlenie (nie však ospravedlnenie!) postoja Nemcov i Čechov počas vojny a po nej. Kniha nemoralizuje, ostro však odsudzuje akékoľvek násilie a má silné humanistické posolostvo. Zaujímavé súvislosti a občasné zimomriavky na chrbte sú zaručené.

2 17.12.2011

U Gladwella ma vždy priťahuje jeho štýl písania, nezvyčajné súvislosti a zaujímaví ľudia. Skúmanie uvažovania degustérov, autistov alebo profesionálnych vojakov, vedci skúmajúci význam výrazu ľudskej tváre... o tom všetkom sa tu píše s novinárskou ľahkosťou a zároveň živelným záujmom dostať sa veci pod povrch. Len aké poučenie z toho plynie pre mňa? Mám sa spoľahnúť na svoj prvý dojem (blink) ako kunsthistorici, čo na prvý pohľad vycítili podvrh alebo mám všetko do podrobna analyzovať (thin-slicing) ako výskumníci zaoberajúci sa prognózou trvácnosti manželských zväzkov na základe drobných giest?! :-)

2 23.09.2011

Tieto poviedky ma príjemne prekvapili, sú to krátke, jadrné príbehy, čo vyznievajú ako zlé sny, na ktorých sa môžeme dosýta pobaviť, lebo nie sú naše. Polovica príbehu vždy vyznieva reálne a dôveryhodne "zo života", no mieša sa do neho čosi nenormálne, absurdné, no na rozdiel od sna, všetko má svoju vnútornú, síce často zvrátenú logiku. Aj keď vo väčšine príbehov tečie krv, kniha nepôsobí násilne a dokonca ani depresívne, skôr je to len škodoradostné pohrávanie sa s postavami v rôznych životných situáciách. Poviedky som si čítala po jednom, aby som si ich ušetrila :), veľmi fajn čítanie a hlavne prekvapenie po tom, čo sa mi predošlá kniha Šepkár vôbec nepáčila.

24.08.2011

Zabudnite na Boratove nezmysly, v tejto knihe so dozviete o tejto stredoázijskej rázovitej krajine nečakané zaujímavosti z dejín i zo súčasnosti. Autor preukázal schopnosť vnímať tunajšiu spoločnosť bez predsudkov a chápať ju v jej často komplikovaných a pre Európana ťažko zrozumiteľných súvislostiach. Osobne ma zaujalo v knihe mnoho vecí - prečo si Kazaši postavili nové hlavné mesto a ako to prežívali tí, ktorí sa tam viac-menej museli presťahovať, prečo medzi etnickými Kazachmi a Rusmi nepanuje nenávisť, ako to poznáme z iných bývalých sovietskych republík, ako chutí kazašské jablko, ktorého pestovanie po páde ZSSR upadlo... Je zaujímavé, že napriek tomu, že autor knihy nehovoril ani rusky ani kazašsky, dokázal tunajších ľudí pochopiť a získať od nich toľko informácií (napríklad kazašský umelec, ktorý zasvätil svoj život reštaurovaniu vzácnych historických pamiatok, krotiteľ orlov...). Nedá sa nevšímnúť si, že autor zastáva veľmi zhovievavý postoj voči kazašskému politickému vedeniu, hlavne (večnému) prezidentovi. Je to však pochopiteľné, keďže prezident si ho rafinovane zaviazal k loyalite tým, že sa s ním osobne stretol a dokonca vzal ho so sebou na cestu do nedostupných končín krajiny (Bajkonur, Aralské more...). Výborná a zaujímavá kniha, ktorá sa číta jedným dychom.

3 06.08.2011

Spočiatku to vyzeralo na priemernú kriminálku, ale čoskoro sa rozvinul správne potrhlý a napínavý príbeh s hrdinami, ktorí sa k sebe vôbec nehodia, ale zato majú dobré dôvody ukrývať sa pred zvyškom sveta. Všetky detaily do seba perfektne zapadajú, je tu mnoho vtipných epizód (napr. ako si líška vyslúžila svoju prezývku "Pětistovka", ako sa babka spriatelila s prostitútkami, čo si ich tam chlapi nechali na sezónu priviesť, a tie ju potom naučili sa maľovať :-) a pod.). Bola to tak zábavná kniha, že som si zohnala aj ďalšie Paasilinnove diela, ale tie ma sklamali (Zajícův rok a Vlčí léto...).

3 29.07.2011

Perfektná sonda do života obyvateľov jedného rumunského provinčného mesta na konci 1990s, ktorá prezrádza veľa i o rumunskej mentalite. Trpko-veselé príbehy týchto drobných ľudí sú často veľmi blízke aj nám - podomoví predajcovia so svojimi "marketingovými" trikmi, muž, ktorý vymenil pohodlný život v paneláku za dom na vidieku, kde veľmi skoro zistil, že nemá šajn o tom, ako sa o také hospodárstvo starať (ťažko skúšané kura "Jicchak"), domový dôverník, ktorý odkladá riešenie problematickej situácie v dome a verí, že sa možno sama vyrieši, či náboženské pokrytectvo ("netrpezlivý" farár na pohrebe)... toto všetko autor napísal s tak výborným nadhľadom a láskavo ironickým jazykom, že sa k tomuto "humoristicko-filozofickému" románu hocikedy rada vraciam.

3 28.07.2011

Myslím, že titulok "postmoderný román" vystihuje túto knihu asi najviac. Z hľadiska kompozície je veľmi zaujímavá, páčil sa mi nápad interpretácie dejín Chazarov z hľadiska troch náboženstiev, ako sú niektoré aspekty zdôraznené, iné potlačené alebo celkom inak interpretované, ale - a to je už vec osobného vkusu - nedalo sa to čítať! Pre mňa to bola neúnosná kopa povymýšľaných mýtov s príliš silným presahom do neskutočna. Hodnotenia sa zdržím, lebo pre niekoho práve toto môže byť najzaujímavejšie. V mojom osobnom hodnotení maximálne 2 a pol hviezdičky, aj to len za dobrý nápad s kompozíciou a logickú prepracovanosť.

Viac než o cintoríne je kniha o najrôznejších ľuďoch a medziľudských vzťahoch v malom meste i rodine, videná z perspektívy mentálne retardovaného, ale zato "pedantného" štyridsiatnika Samka Táleho. Ten má o obyvateľoch mesta výborný prehľad a zo svojich pozorovaní vyvodzuje svojsky logické závery. Výborné sú aj jeho "politicky nekorektné" vyjadrenia (o Maďaroch, Rómoch, Židoch, černochoch...), ktoré sú v skutočnosti stále hlboko zakorenené v mysliach mnohých ľudí (a to ani nemusia byť ako Samko retardovaní :). Rozprávanie má rýchly spád, niektoré príbehy ľudí sa kryštalizujú postupne a medzi riadkami. Je to duchaplné oddychové čítanie (odporúčam aj perfektne spracovanú audioknihu!) na zasmiatie aj na zamyslenie. Skoda len, že nám nakoniec Samko neprezradil, ako to bolo s Erikom Rakom ...! :-)

Kniha patrí medzi moje "all time favourites" - všetky tri historické príbehy si ma získali nevšednými hlavnými hrdinami a sviežim, obrazotvorným jazykom. Všetky tri príbehy majú v sebe štipku nadprirodzena, stredovekých mýtov, no napriek tomu nepôsobia archaicky ani ako fantasy. Osudy zlej a dobrej polovice rozdvojeného vikomta, kt. nezávisle od seba terorizuje resp. obetavo pomáha ľuďom v rodnej obci, výborného, no v skutočnosti neexistujúceho rytiera, ktorý nemohol naplniť svoju životnú lásku, pretože existoval iba ako brnenie "s veľkou silou vôle" i tvrdohlavého mladého baróna, ktorý sa zaťal proti zažitým konvenciám a celý život prežil v korunách stromov. Možno to znie trochu pritiahnuté za uši, ale v skutočnosti je to krásne... a dojímavé.

4 17.06.2011

Na to, že ide o dielo z 19. storočia, bol pre mňa príbeh prekvapujúco vtipný a nápaditý. Páčil sa mi "elegantný prechod" z krčmy 19. storočia do husitskej Prahy 15. storočia a Broučkove životunebezpečné nedorozumenia, až kým sa dovtípil, kde sa vlastne ocitol. Úskoky zbabelca Broučka a konečné precitnutie "v domácom" storočí boli tiež zábavné. Niektoré pasáže boli príliš rozvláčne, čo je však vzhľadom na dobu vzniku diela celkom pochopiteľné.

3 16.06.2011

Autor v knihe prejavil veľký pozorovací a rozprávačský talent a vtipne (často síce s istou dávkou sarkazmu) opísal súčasné i "večné" slovenské reálie, (ne)vyvrátil zaužívané klišé a podal obraz Slovenska a Slovákov na začiatku 21. storočia. Aj keď niektoré Smatanove konštatovania Slovákov veľmi nepotešia, myslím si, že je len málo takých, s ktorými by sa nedalo súhlasiť. Kniha sa číta veľmi dobre, je v nej zachytených mnoho autentických výpovedí a bonmotov ľudí, s ktorými sa autor ako reportér stretol a porozprával. Určite to nie je len cestovná príručka pre českých turistov, aby pochopili snáď ešte stále bratský národ za riekou Moravou, ale je to výborné a poučné čítanie pre Slovákov samotných. Veľmi sa mi páčilo, že si autor všimol aj také milé detaily ako text M. Lasicu o holubičom národe, Shootyho karikatúru "typického Čecha" či rozdielne historické východiská oboch národov.

8 16.06.2011

Neobyčajná zbierka súčasných poviedok z málo známej Číny. Príbehy odkrývajú myšlienkový svet ľudí, ktorí zažili turbuletné udalosti v krajine počas 20. storočia v rôznom postavení. Aj napriek príkoriam a skľučujúcej chudobe sú prekvapivo pokorní a trpezlivo znášajú svoj osud. Mnoho poviedok má prvky socialistického realizmu (absolútne ctnostný hlavný hrdina a jeho priamočiare morálne víťazstvo), ale pre mňa bola ich pridaná hodnota práve v úprimnej výpovedi o živote obyčajného človeka, ktorý sa musí pretĺcť životom v pomerne výstrednej diktatúre. Najviac sa mi páčili prvé tri poviedky: Vyhľadávanie zábavy, Šachový kráľ, Li Šun-ta stavia dom.

1 16.06.2011

Knihu som práve dočítala, nedalo sa ju odložiť, pretože ponúka strhujúci príbeh osudov rodiny, do ktorého fatálne zasiahli perzekúcie v 50. rokoch. Spoločenské dianie tvorí však len pozadie príbehu, omnoho viac ide o medziľudské vzťahy, neporozumenie, osobné zlyhania a nevypovedané tajomstvo medzi rodičmi, ktoré vlastne aj ich dcére skomplikuje život. Napriek viacerým viac či menej zaujímavým postranným príbehom, víziám, ktoré pre mňa nemali priamy súvis s hlavnou dejovou líniou, dávam knihe plný počet bodov, lebo ma svojou presvedčivou výpoveďou dokázala hlboko zaujať. V knihe vystupuje aj niekoľko milých vedľajších postavičiek, ktoré spestrujú dej - cukrár, ktorý si vyrobil ženu z marcipánu tak autenticky, že takmer bol obvinený z vraždy, stará teta Anna, ktorá aj keď nevládna, často vtipne komentuje dianie v rodine, či spoločnosti (prezident Havel - "král koloběžka" :-), ale aj mladý "bratránek Jiří", ktorý po prevrate prichádza za rodinou v Československu a očami cudzinca komentuje, čo tu zažil... Bol to výborný čitateľský zážitok.

4 23.05.2011

Pekné čítanie, žiadna historiografia, jediné, čo mi chýbalo, boli obrázky daných krížov, prípadne mapka s geografickou lokáciou.

03.05.2011

Kniha má veľmi zaujímavú kompozíciu - jednotlivé kapitoly sú rozprávaním rôznych ľudí, ba i neživých vecí o jednej udalosti a s ňou súvisiacich okolností. Každý rozprávač vyjadrí svoj názor, uhol pohľadu, svoju pravdu či klamstvo, a týmto spôsobom sa pomaly skladá mozaika toho, čo sa skutočne (a prečo) stalo.

Životopis slávneho flámskeho maliara 16. stor., obdivovateľa Hieronyma Boscha. Pekným farbistým jazykom je tu zobrazený celý Brueghelov život, hoci vyznieva až trochu príliš jednostranne pozitívne pre maliara. Jediným negatívom pre mňa bolo, že kniha sa vôbec nevenuje analýze Brueghelových diel, hoci je v nej bohatá obrazová príloha i s detailmi obrazov (žiaľ, skoro všetky v čb prevedení). Bola to pekná kniha, ktorá mi priblížila nielen život umelca, ale aj kolorit doby, keď Brabantsko okupovali Španieli, čo bolo sprevádzané krutým prenasledovaním kacírov (nekatolíkov).

03.05.2011

Po prečítaní knihy Tovaryšstvo Ježíšovo ma táto sklamala. Príbeh o zmanipulovaní detí fanatickým mníchom, aby išli na krížovú výpravu do Jeruzalema je príkladom "socialistického realizmu" a čiernobieleho videnia. Cirkevní predstavitelia sú vykreslení priamočiaro negatívne, deti sú naivné, dôverčivé a každé z nich má vlastnú predstavu o tom, kam idú a čo ich tam čaká. Detí, ktoré sa vrátili a o ktorých táto kniha je, bolo 18, a z toho vychádza i názov knihy.

03.05.2011

Temný príbeh odohrávajúci sa v Strednej Európe pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Hlavná postava prichádza do mesta, kde sa má zrejme stretnúť s nejakým agentom, ktorý nepríde, ale on tam nepochopiteľne napriek tomu zostáva a začne si s nejakou vydatou ženou. Kniha je strašne statická, dej sa nie a nie rozhýbať, samé myšlienky, žiadna priama reč a stále sa nič nedeje, pre mnohé veci mi chýbala nejaká logická pohnútka, aj keď by som bola zvedavá, ako to dopadne, nedalo sa to dočítať ďalej než do polovice.

03.05.2011