Velký rozklad: O úpadku institucí a zániku ekonomik

kniha od:


KoupitKoupit eknihu

Symptomy úpadku dnes vidíme všude kolem sebe: zpomalování růstu, drtivé zadlužení, narůstající nerovnost, stárnutí populace, protispolečenské jednání. Co přesně se vlastně pokazilo? Podle Fergusona je problém v tom, že se rozkládají naše instituce – zastupitelská vláda, volný trh, zákony a občanská společnost. Rozpad institucí je příčinou ekonomické stagnace i geopolitického úpadku. Aby se tyto procesy zastavily, bude třeba nebojácných vůdců a radikálních reforem....celý text

https://www.databazeknih.cz/img/books/27_/277970/big_velky-rozklad-o-upadku-instituci-a--rvE-277970.jpg 3.827
Žánr:
Literatura naučná

Vydáno: , Argo
Originální název:

The Great Degeneration: How Institutions Decay and Economies Die, 2015


více info...
Nahrávám...

Komentáře (5)

Kniha Velký rozklad: O úpadku institucí a zániku ekonomik

NGC6715
28.06.2020

Spíše průměrná kritika současného systému. Několik zajímavých myšlenek, ale chvíli trvá, než se k nim dočtete. Za přečení stojí, ale existují mnohem lepší knihy.

Pes Filipes
23.06.2019

Slabší než Civilizace, myšlenka mezigenerační smlouvy, že starší generace nezanechává potopu pro novou generaci, se mi líbila. Bohužel způsob státních zadlužování tuto smlouvu potopu vytváří.


Dovahkiin
17.11.2018

Neviem si pomôcť, ale ďalšia unikátna kniha od tohto autora. Veci ktoré si bežne nevšímame, nedávajú nám zmysel, neviem prečo fungujú tak či onak, vedľajšie efekty opatrení... Možno je to tým, že nie som v tomto smere vzdelaný, ale pre laikov krásne opísané fungovanie ekonomiky a demokracie, na čom padá a kde naopak rastie a rozvíja sa. Prečo sú niektoré krajiny úspešné a iné nie... odporúčam... hlavne politikom.

Lenka4
04.10.2016

Z tematicky poněkud nesourodých čtyř kapitol a jejich koncepce je jejich původní určení jako přednášky velice zřetelné. Z toho vyplývá i náročnost pro čtenáře, který není odborník na finančnictví, ekonomii či právo, a to hlavně v oblasti anglo-americké a čínské, včetně historických souvislostí. Nicméně základní teorie o fungování či nefungování systémů jsou dobře rozpoznatelné. Autor však v zásadě nepředkládá nic nového či překvapivého. Knize by prospěl větší rozsah pro utřídění a a rozpracování textu.

Benedikt
30.11.2019

Že je História učiteľka života sa učí na základných školách. Nezaškodí si preto sem tam prečítať knihu o histórií a čo to sa z nej poučiť o dnešku. Niall Ferguson, britský profesor histórie na Harvarde vo svojej knihe opäť ponúka základný pohľad na fundamenty západnej civilizácie. Feruson sa snaží na základe množstva podporných informácií, ponúknuť čitateľovi pomerne pochmúrny obraz o súčasnosti ako aj budúcnosti, ktorým dokumentuje úpadkom základných inštitúcií a ekonomiky ako takej. Ako tvrdí: „jedine metódami historického výskumu možno vysvetliť, prečo toľko krajín v priebehu uplynutých 30 rokov vytvorilo také typy dlhov, ktoré už z princípu nemožno odbúrať infláciou a prečo nadchádzajúce generácie v dôsledku tohto ponesú doživotné bremeno dlhov nahromadených ich rodičmi a prarodičmi.“ Práve súčasný svet úrokov považuje Ferguson za určitú medzigeneračnú zradu.

Ferguson ale začína poporiadku a ako historik začína popisom nástupu základných práv a slobôd. Nástup Západu začal v čase, keď malá ostrovná krajina, prešla z obmedzeného prístupu k prístupu otvorenému. Znamená to, že zavádzaním takých inštitúcií, ktoré elitám umožnili vytvoriť neosobné vnútroelitné vzťahy a taktiež začali zavádzať prístupy aby samotné elity podporovali otvorené prístupy. Bojom anglickej aristokracie o svoje výsadné privilégia, predstavoval zlomový bod vývoja západných spoločností, ktoré boli „dotiahnuté“ americkou a francúzskou revolúciou, ktoré napomohli rozšíreniu týchto privilégií a legitimizovali konkurenciu v politickej a hospodárskej sfére. Práve otvorenie hrádzi (energie, talentov, vynálezov) dovtedy nepredstaviteľným spôsobom predstavili ohromnú konkurenčnú výhodu oproti ostatným spôsobom spravovania spoločnosti. Efektivita spoločenského usporiadania bola schopná využiť nie len také veličiny ako dovtedy zavrhované biblické neresti, ktoré viedli k sporeniu, investíciám a inováciám ale aj napríklad kombináciu drahej pracovnej sily a lacného uhlia.

Na poli politických inštitúcií pripomína význam parlamentu, kde tento „od roku 1689 riadil a zlepšoval daňovú správu, revidoval výdaje koruny, chránil majetkové práva a účinne predchádzal nevyplácaniu dlhov.“ Práve riadenie dlhu bolo pre Britániu kľúčom k jej úspechu a to konkrétne nulové nesplácanie dlhov a nulová inflácia. Dnes je situácia ponurejšia, MMF uvádza, že (údaje sú z roku 2012) je dlh grécka vo výške 128% HDP, Talianska 119% , USA 112% a ak by sme k verejnému dlhu pripočítali aj to čo dlžia domácnosti dostali by sme ešte horšie čísla, Japonsko 512% HDP, Británia 507% HDP, Spojené štáty 279% HDP či vychvaľované Nemecko 278% HDP. „Obávam sa, že pokiaľ to neurobíme – keď neprekročíme k celkovej reforme štátnych financií – budú sa veci vyvíjať podľa horšieho, ale pravdepodobnejší je druhý scenár. Západné demokracie s budú naďalej počínať rovnako nezodpovedne ako teraz, dokiaľ ju jednu po druhej, podobne ako Grécko a ďalšie stredomorské ekonomiky, nestrhne fiškálna špirála smrti, ktorá začína stratou dôveryhodnosti, pokračuje nárastom požičaných nákladov a končím tým, že vláda je nútená prikročiť k zníženiu výdavkov a zvýšením daní v najhoršom mysliteľnom okamihu. Konečnou fázou je v tomto scenári nejaká kombinácia platobnej neschopnosti a inflácie. Všetci dopadneme ako Argentína.“ Netvrdím že tieto scenáre sú nepravdepodobné, je však dôležité aké kroky podnikáme, aby sa tieto prognózy nenaplnili? Celé generácie predkov sa snažili svojim potomkom zanechať viac ako dostali sami od svojich predkov. My sme to v nie krízových ani vojnových, ale hojných rokoch prešustrovali a svojim potomkom zanechávame akurát tak dlhy.

Ferguson svojim štúdiom došiel k záveru, že „pravým účelom anglických dejín je vôbec prvýkrát uviesť do praxe tri nedotknuteľné zásady...“

1) Môj dom môj hrad – ochrana vlastníckych a osobných práv. „Podľa anglických zákonov je akýkoľvek vpád na súkromný pozemok, hoci i najmenší, neoprávneným vniknutím“(Locke)

2) Sloboda – „Ku skvelým privilégiám slobody patrí výsada myslieť si, hovoriť a robiť si, čo sa nám páči a obohacovať sa v rámci možností vymedzených len našimi vlastnými schopnosťami za predpokladu, že tím všetkým neubližujeme verejnosti ani jeden druhému“ (J. Trenchard, T. Gordon)

3) Každý nech sa stará o seba – „Záľuba vnucovať ostatným prospešnejší štýl života, než aký si zvolili oni sami, nie je v Anglicku obvyklá“ (Tocqueville)

Právny štát ma mnoho nepriateľov. Jedným z najhorších sú zlé zákony. Čo je horšie ako pripomienka starého viktoriánskeho súdneho systému ako Dickenova kniha Ponurý dom „...Toto je kancelársky súd... ktorý tak vyčerpáva financie, trpezlivosť, odvahu i nádej, tak rozvracia mozog a drása srdce, že medzi právnikmi z jeho okruhu nie je ani jeden poctivec, ktorý by často nevaroval: Vytrpte radšej každú krivdu, aká vás len môže stretnúť, radšej ako by ste sem mali chodiť!“ – Nepripomína to niečo?

Ferguson vychvaľuje anglický právny poriadok, pre svoj evolučný charakter: „... a čo som ja(Maitland) nazval mozaikou obecného práva, je týmto postupom neustále upravované a vylepšované, pričom princíp precedensov, toto spojivo zákonného princípu, tomu všetkému dodáva potrebnú stabilitu. Verím, že vďaka tomuto cennému komentáru nahliadneme rýdzo vývojovú povahu systému obecného práva. Práve táto evolučná podstata, nie nejaký konkrétny funkčný rozdiel v prístupe k investorom či veriteľom anglického systému a jeho príbuzným na celom svete poskytla východ v zmysle ekonomického rozvoja.“

Význam právneho štátu je v súčasnom svete nevyhnutný. Odborník na rozvojové ekonomiky Paul Collier zjednodušuje a uvádza, že v chudobných krajinách existujú 4 vývojové fázy právneho štátu. „Prvý a hlavný je obmedzenie násilia. Druhý ochrana majetkových práv. Tretí je podriadenie štátu kontrolným inštitúciám a štvrtým je prevencia úplatkárstva vo verejnom sektore.“ ...
Viac na http://oprave.blogspot.com/