Britské impérium: Cesta k modernímu světu

kniha od:


KoupitKoupit eknihu

Ferguson líčí historii Britského impéria od 16. do 21. století. Impérium, které v době svého vrcholu ovládalo čtvrtinu světové populace, čtvrtinu zemského povrchu a téměř všechny oceány, se příznivě podepsalo na vývoji Spojených států a Kanady, Indie, Afriky, Austrálie, Nového Zélandu, východní Asie a Číny. Podle Fergusona impérium neožebračovalo národy, které se ocitly pod jeho nadvládou, ale naopak zajišťovalo jejich ekonomický blahobyt tím, že díky této nadvládě byly tyto země politicky stabilní. Idea svobody odlišovala impérium v minulosti od jeho evropských soupeřů, což se mj. projevilo během boje proti nevolnictví. Autor rovněž vyzdvihuje funkční efektivitu impéria. Například v Indii 900 civilních úředníků a 70 tisíc vojáků vládlo 250 milionům Indů. Kniha pro českého čtenáře představuje nejen možnost seznámit se s dějinami, fungováním a dědictvím Britského impéria, ale zároveň jedinečnou příležitost korigovat obsah takových zažitých pojmů, jako je kolonialismus nebo vykořisťování. Díky této knize můžeme také lépe pochopit odstup, který si Velká Británie vždy udržovala od kontinentu i Evropské unie a který nakonec vyvrcholil brexitem. Publikace je vybavena rozsáhlým obrazovým materiálem, který působivě dokresluje charakter a atmosféru impéria v té které době a zemi....celý text

https://www.databazeknih.cz/img/books/32_/321316/big_britske-imperium-cesta-k-modernimu--Dwa-321316.jpg 4.736
Žánr:
Literatura naučná, Historie

Vydáno: , Dokořán, Argo, Prostor
Originální název:

Empire: How Britain Made the Modern World, 2003


více info...
Nahrávám...

Komentáře (12)

Kniha Britské impérium: Cesta k modernímu světu

pungoš
19. února

Kdo chce pochopit dnešní uspořádání světa, tak je povinnost mít tuto knihu doma, neboť zjistíme, že britské impérium hrálo v historii mnohem větší roli, než bychom si mysleli.
Doporučuji!

TaťkaMF
03. února

Lehce a celkem zábavně vyprávěný příběh evropské země, která na základech pirátského loupení a otroctví vyrostla v nejmocnější říši světa.


Ozzy86
26.08.2021

Výpravná kniha o Britském impériu. Hlavní teze Nialla Fergusona je, že přes všechny zločiny, kterých se říše dopustila, by alternativní historie s jiným světovým uspořádáním byla dramaticky horší.

Fidelnifion
30.06.2020

Super kniha.

bulat
15.02.2020

Kniha je krásna po grafickej a obrazovej stránke a plnokrvná po stránke obsahovej. Autor sa pritom neutápa v konkrétnostiach, skôr sleduje všeobecné trendy a zákonitosti, ktoré sa uplatnili postupne na začiatku i konci impéria, pri jeho vzostupe, kulminácii i úpadku. Tieto všeobecké deje vždy dokumentuje na podrobnejšie rozpracovaných príkladoch. Čitateľ sa tak neutopí v nepodstatných a úmorných podrobnostiach a nestratí tak zo zreteľa celkový nadhľad. Naozaj mimoriadne svieža kniha, ktorá vás nebude nudiť- a to ani v prípade, že nie ste zrovna odborníkom na britské imperiálne dejiny.

lukas9608
07.04.2019

Trochu rozvláčnější než kniha West and the Rest od stejného autora, přesto velice zajímavá a obsáhlá historie britského impéria od jeho rozmachu, přes zlatý věk až po jeho postupný úpadek po druhé světové válce.

vrgulnik
03.11.2018

Výborné, čtivé. Jedním dechem jsem přečetl za pár dnů.

Benedikt
30.11.2019

Niall Ferguson je jedným z najznámejších historikov anglofónnej časti sveta. Okrem toho, že prednáša na Harvardovej univerzite, má aj neskutočný rozprávačský talent. Jeho knihy sú písané jednoduchým štýlom, pričom po obsahovej stránke sa rozhodne nejedná o plytké práce, práve naopak. Rovnako ako v jeho predošlých dielach Civilizácia, Západ a zvyšok sveta a tiež Vzostup peňazí, možno vysledovať pomerne čistú šablónu. Prináša nie veľmi známe avšak podstatné fakty, pevne sa drží nite, obdivuhodne, avšak čisto argumentuje.

Práve skúsenosti s predošlými knihami ma v kníhkupectvách nútili siahať po tejto knihe a v konečnom dôsledku si ju aj kúpiť. Jej vyššia cena (asi kvôli kriedovému papieru) by nemala čitateľa odradiť. Kupujete si za ňu totiž poctivú historickú publikáciu.

Celý názov knihy je Britské impérium, Cesta k modernímu světu; by mohla čitateľa priviesť k presvedčeniu, že sa bude jednať o historické defilé rôznych „nudných“ udalostí jednej ríše. Ferguson zvoli pomerne svieži prístup a Britské impérium poňal na základe jeho hlavných „povahových“ čŕt.

Zrod impéria Ferguson kladie do obdobia bukanierov a pirátov. Britské kráľovstvo v úvodných etapách kolonizácia vyslovene zaostávalo za Španielskom, Portugalskom, Nizozemsko či Ruskom. Z obrovských ziskov Španielov si bolo treba niečo uštipnúť práve pirátstvom. Časy pirátstva však mali mať svoj zlatý vrchol za sebou. Nakumulované zdroje bolo možné investovať do úplne novej komodity – cukrovej trstiny. Práve cukor sa stal prvou v rade spotrebných komodít z Nového sveta, ktoré bolo možné s pomerne veľkým ziskom predať. K nej sa pridávali ďalšie, ako káva či investičná rastlina Severnej Ameriky – tabak, neskôr ázijské korenie a pod.. Dovoz týchto a ďalších komodít bol tak veľký, ži si Veľká Británia mohla dovoľovať reexport týchto surovín do zvyšku známeho sveta. Do tohto obchodného ruchu sa neskôr pridala aj tkáčska revolúcia. Všetky tieto „jednoduché“ obchodné praktiky však začali dosahovať svoje limity a to najmä v podobe schopnosti investorov podujímať sa do nákladných a pomerne nebezpečných podujatí. V tomto bode sa Angličania nechali inšpirovať nizozemským vynálezom – obchodné spoločnosti. Britská Východoindická spoločnosť sa stala synonymom pre novoveké akciovky. A práve niekde tu možno vysledovať úplne nový symbiotický vzťah štátnej moci a kapitalizmu. Prvotný predvoj Britského impéria tvorili jednotlivci, ktorý na vlastnú päsť otvárali nové pobočky v zahraničí. Preberali na seba riziko a aj zisk – risk. Ak to bolo možné do obchodov sa zapájali väčšie spoločnosti ako napríklad britská Východoindická spoločnosť a aby bol zabezpečený nerušený obchod na všetko dohliadala koruna.

Ďalším veľkým fenoménom Britského Impéria bolo vysťahovalectvo. Podľa Fergusona žiadna iná krajina nenažila taký nevídaný vysťahovalecký boom ako kráľovstvo. Avšak ani toto vysťahovalectvo obrovskej pracovnej sily nestačilo na pokrytie potrieb nového sveta obchodu. Práve nedostatok pracovnej sily podnietil ďalší fenomén – otroctvo. Avšak otroctvo, nemožno považovať za základný rys Impéria, samotný britský občania boli proti otroctvu a podľa všetkého bolo otroctvo zrušené, nie pre to, že by nebolo ziskové, ale pre to že došlo k zmene spoločenskej nálady v impériu. „Zrodil sa úplne nový typ politiky, a to politika nátlakových skupín. Vďaka práci nadšených aktivistov vyzbrojených len perom, papierom a morálnym rozhorčením sa Británia postavila proti otroctvu. Ešte pozoruhodnejšia je skutočnosť, že obchod s otrokmi bol zrušený cez rozhodný odpor niektorých mocných záujmových skupín. Plantážnici z Karibiku mali kedysi dosť vplyvu, aby zastrašili Edmunda Burka a získali na svoju stranu Jamese Boswella. Ani obchodníkov s otrokmi z Liverpoolu nebolo dobré podceňovať. Evanjelizačná vlna však všetky zmietla z cesty....“ Práve duch misií pomohol Britskému impériu nakoľko: „Misionárske spoločnosti bolo viktoriánske neziskové spoločnosti, ktoré prinášali duchovnú a materiálnu pomoc „menej rozvinutému“ svetu“

Nesporným a nezameniteľným rysom Britského impéria bolo samopresvedčenie, že povinnosťou Britského impéria je šírenie civilizácie ako takej. Rozvoj telegrafických sietí, nové železnice, zaoceánske parníky doslova rozhýbali svet. Efektivita bola až zarážajúca. „V rozmedzí 1858 a 1947 len málokedy počet zamestnancov zmluvnej civilnej služby (v Indií) prekročil tisísovku, zatiaľ čo celkový počet obyvateľov na konci britskej vlády prekračoval 400 miliónov....Bol naozaj jeden britský zamestnanec civilnej služby schopný riadiť životy až 3 miliónov Indov na rozlohe cez 17.000 štvorcových míľ... ... Po väčšiu časť 19. storočia mala okolo 900 zamestnancov. Až v 20. storočí stúpol tento počet nad tisíc. V roku 1939 ich bolo 1384. Africká koloniálna služba do ktorej pôsobnosti patril asi tucet kolónií so zhruba 43 miliónmi obyvateľov- počítala niečo málo cez 1200 zamestnancov. Malajská civilná služba mala 220 správny úradníkov na 3,2 milióna ľudí, čo merané indickými pomermi znamenalo chronickú prezamestnanosť.“ (!) „V roku 1805 žilo v Indii iba 31.000 Britov ( z nich 22.000 slúžilo v armáde, 2.000 pôsobilo v civilnej správe a 7.000 v súkromnom sektore) V roku 1881 žilo v Indii 89.778 Britov. Do roku 1931 stúpol počet Britov v Indii na 168.000: z toho 60.000 v armáde a polícií, 4000 v civilnej službe a 60.000 v súkromnom sektore“

Ešte úchvatnejšie čísla sa týkajú investícií. „Do roku 1914 dosahovala hrubá nominálne hodnota britského kapitálu investovaného v cudzine hodnotu 3,8 mld. libier, čo predstavovalo podiel medzi 2/5 a ½ všetkých zahraničných aktív. Bola to čiastka viac než dvojnásobne prevyšujúca francúzske zámorské investície a viac než tri krát investície nemecké. Žiadna iná veľká ekonomika predtým ani potom nemala tak veľký podiel svojich aktív v cudzine. V rozmedzí 1870-1913 predstavovali kapitálové toky v priemeru okolo 4,5% HDP ... viac na http://oprave.blogspot.com/

1