Erich Fromm citáty

americká, 1900 - 1980

Citáty (103)

Není dobra ani zla, tam kde není svoboda neposlušnosti.


Neomezené uspokojování všech tužeb nevede k blahu, nevede ani ke štěstí, ani k maximální slasti. Mít, nebo být?


Niektorí uzatvárajú dvojspolok proti svetu a svoje zdvojené sebectvo pokladajú za lásku.


Osobu, ktorá naplno miluje život, priťahuje sám proces života a sám rast vo všetkých možných oblastiach. Dáva prednosť tomu skôr konštruovať, vytvárať nové než zachovávať starý stav. Je schopná obdivu, radšej vidí niečo nového, dáva tomu prednosť pred istotou, s ktorou sa overí staré. Skôr než bezpečie miluje dobrodružnosť života.


Osoby, ktoré v sebe úplne zničili všetky možnosti vývoja k progresívnej orientácii, úplne stratili možnosť slobodnej voľby - v tomto prípade voľby progresu.


Panický úděs nad úplnou izolací lze překonat jen tak radikálním útěkem od vnějšího světa, že pocit izolace zmizí - tím, že zmizí vnější svět, od něhož je člověk izolován.


Po prvý raz v dejinách závisí fyzické prežitie ľudstva od radikálnej duševnej zmeny človeka.


Prijímať ťažkosti, neúspechy a smutné chvíle života ako výzvu, ktorej prekonanie nás posilňuje, a nie ako trest, ktorý by nemal stihnúť nás, vyžaduje vieru a odvahu.


Prodejní automaty nemohou milovat, mohou jen nabídnout balíček své osobnosti a doufat, že od kupce dostanou ten vykalkulovaný šesták.


Přes naši nesmírnou touhu po lásce považujeme za důležitější téměř vše kromě lásky.


Ptejte se průměrného čtenáře novin, co si myslí o určité politické otázce. Podá vám to jako svůj víceméně přesný souhrn toho, co četl, a dokonce - a to je podstatná věc - je přesvědčen, že to, co říká, je výsledek jeho vlastního myšlení.


Rovnost dnes znamená spíše stejnost než jednost.


Rozum se počal zvrhávat v manipulující inteligenci a individulismus v sobectví.


Různé formy, které na sebe masochistické usilování bere, mají jeden cíl: uniknout svému individuálnímu já, ztratit sebe sama, jinými slovy, zbavit se břemene svobody.


Sebeckosť a sebaláska zďaleka nie je to isté, naopak sú to protiklady. Sebecký človek sa nemiluje príliš, ale príliš málo. V skutočnosti sa nenávidí.


Sloboda je bremeno, bremeno rozhodovania.


Slovami sa síce uznáva náboženský ideál lásky k blížnemu, v skutočnosti však naše vzťahy k ľuďom bývajú v najlepšom prípade vedené zásadou slušnosti. Slušnosť znamená nepodvádzať a neklamať pri kšeftovaní s tovarom a službami a tiež nie pri kšeftovaní s citmi. "Dávam ti toľko, koľko ty dávaš mne", to ako prevládajúce etické pravidlo kapitalistickej spoločnosti platí pre hmotné hodnoty rovnako ako pre lásku.


Slušnost znamená nepodvádět a neklamat při směně zboží a služeb a také ne při směně citů.


Smrť je jediná istota.


Smrt je v životě opravdu jistotou.


Sobeckost a sebeláska zdaleka nejsou totéž, naopak jsou to protiklady. Sobecký člověk se nemiluje příliš, nýbrž příliš málo. Ve skutečnosti se nenávidí.


Som toho názoru, že človek je primárne sociálna bytosť, a nie, ako tvrdí Freud, primárne sebestačný a len sekundárne potrebujúci iných, aby uspokojil svoje pudové potreby.


Stále se ještě cítím cizincem ve světě, jehož cílem je vydělávat co nejvíc peněz


Sústredenosť v našich časoch je ešte vzácnejšia, ako sebadisciplína.


Svet je jediným veľkým objektom pre našu chuť; veľké jablko, veľká čaša, veľký prsník, my sme kojenci, my večne niečo čakáme a večne sme sklamaní.


Svoboda člověka záleží v jeho možnosti volit mezi existujícími reálnými alternativami.


Svoboda je břemeno, břemeno rozhodování.


Svoboda není nic jiného než schopnost následovat hlas rozumu, zdraví, dobrotivosti, svědomí proti hlasu iracionálních vášní.


Šťastie moderného človeka: prezerať si výklady a nakupovať všetko, čo si môže dovoliť, či už v hotovosti, alebo na splátky.


Šťastie tvojho života nezávisí na tom, ako sa utvára tvoj osud, ale na tom, ako sa voči nemu zachováš.