Zuzana Šulajová

Populární knihy

/ všech 15 knih

Právo krvi a železa

Džínsový denník Lukášovými očami

Oheň v srdciach

Offzine ´99

Nové komentáře u autorových knih

Oheň v srdciach

„Čítanie knihy Oheň v srdciach bolo ako jazda na horskej dráhe. Zo začiatku som bol z deja mierne zmätený a všetko mi prišlo strašne narýchlo. Po asi päťdesiatich stranách sa dej ustálil a konečne som mal možnosť spoznávať Rinu, ako osobu. Autorka si dala záležať a všetky hlavné postavy veľmi dobre vykreslila. Veľmi sa mi páči, že všetky sú morálne šedé a o nikom sa jednoznačne nedá povedať, že by bol dobrý alebo zlý. Vďaka striedaniu pohľadov nám kniha ukáže, že konanie všetkých sa dá pochopiť. Dej skvelo graduje a milostná linka sa postupne zapletá. Zhruba uprostred knihy však príde zlom. Druhá polovica knihy je na významné historické udalosti síce bohatšia, ale skoky v čase sú pomerne veľké a milostná linka významne naberá prvky španielskej telenovely a akoby sa točí v kruhu. Myslím si, že kniha najviac dopláca na to, že autorka sa rozhodla tak veľa deja napratať do jednej knihy. Udeje sa tam toho toľko, že by to vystačilo na trilógiu. Nič-menej, myslím si, že Oheň v srdciach má čitateľom historických románov čo ponúknuť. Odporúčam hlavne fanúšikom Angeliky a kníh od Marije Jurić Zagorky.“... celý text
— Ahmose

Právo krvi a železa

„Vynikajúce. Nezabudnuteľné a tak obsiahle. Nenudí, je to dobrodružný a napínavý román, ktorý je pretkaný toľkými osudmi... V knihe sú romantické linke, bojové linky a do toho sledujete životy postáv v priebehu rokov alebo dní. Nebola to ľahká doba a autorka sa s príbehom popasovala tak, že nemám ani mnoho slov. Bola to jednoducho úžasná kniha.“... celý text
— Tamirai

Právo krvi a železa

„Toto je naozaj epický román, epický príbeh a je to jedna z kníh, na ktorú už rozhodne nezabudnem. Som uchvátená. Nečítala som ešte žiadny takýto príbeh, ktorý by hovoril o Slovanoch, Avaroch, Frankoch … na našom územní (SR, ČR a blízke okolie) a mimo to aj príbeh z iných krajín, 6. - 7. storočie n.l.. Dokonale to dopĺňa celý príbeh a všetky jeho vetvy. Milovala som príbeh Albsuindy a prežívala som s ňou všetko, čo si zažila. Milovala som príbeh Zorany, Runy aj Kazi - prežívala som so sestrami každú chvíľku. Našla som sa v každej z nich, vždy nejakým svojím kúskom. A asi by to tak malo viac žien, ktoré by knihu čítali. Nevedela som si vybrať jednu obľúbenkyňu, lebo každá mi bola, tým svojím spôsobom, veľmi blízka. Smiala som sa na humorných momentoch, bála som sa o ne a plakala s nimi. Cítila som tú neprávosť, keď sa stali len figúrkami v hre politiky a moci, bolo mi to tak ľúto. Mala som to takto takmer s každou postavou v knihe - a že ich bolo :D , a za to vďačím autorke, pretože, či už boli tie postavy skutočné, vymyslené, dobré, či zlé - autorka im vdýchla život, formu, charakter a stali sa tak skutočné, akoby som všetky poznala. Fantázia autorky a to, aké skulinky si našla pre takýto dychberúci príbeh lásky, ale aj dobrodružstva a všetkého okolo toho… …ach, veď mne sa s knihou a o príbehu aj snívalo!! :) Bola to moja prvá kniha od autorky a rozhodne nie posledná. Popri čítaní knihy som si akurát uvedomila, že je škoda, že historické romány sa vo veľkom venujú hlavne obdobiu 2. sv. vojny a na roky a stáročia predtým, ktoré ponúkajú hádam ešte viac priestoru pre epické príbehy plné lásky, dobrodružstva, akcie, atd… sa nejak zabúda. Som rada, že autorka aspoň touto knihou tento priestor trošku vyplnila. Miestami to bolo naozaj hrôzostrašné čítanie - tie zverstvá v mene Boha a cirkvi, alebo skutky násilných Avarov, ale aj Frankov a nikto nebol úplne bez viny…, uf! No mnohí chceli len pokojný život a zrazu sa do toho začala miešať politika, cirkev, túžba po moci a územiach a malo to hrozné následky. Mala som čo robiť, aby som niektoré svény v knihe predýchala, no aj tieto pasáže mali akúsi pravú mieru a ja som to zvládla. A ďakujem, napriek mnohým nie moc šťastným osudom, pri ktorých som si veru poplakala, ďakujem za koniec, ktorý kniha dostala. Bolo to nezabudnuteľné čítanie.“... celý text
— Ďumbierka

Budem iná

„Dobojovanééé so 796 stranovou knihou som sa ešte nemala tú česť stretnúť...bola to pre MŇA výzva, ale keď to dala autorka, JA ako čitateľka som to dať musela... Počas čítania som premýšľala nad tým koľko ju Zuzka asi tak písala a v závere mi dáva odpoveď že to bolo 27 mesiacov...krásna a produktívna práca...Lebo mať pár faktov o drogách, omamných látkach, vžiť sa do kože dnešnej mládeže a vyprodukovať k tomu zaujímavý a napínavý príbeh, ktorý na súčasnú dobu tak neskutočne pasuje, to chce skutočne spisovateľský talent a odhodlanie... My ako rodičia si ani neuvedomujeme aké rôzne nástrahy na naše deti všade číhajú a naozaj stačí tak málo, napríklad zlá partia a naše dobré a úžasné,,dieťa,, je zrazu na nepoznanie...Dávajme si pozor na deti, zaujímajme sa s kým trávia čas, kde sa pohybujú...oni síce pohundrú, že sú už veľkí, ale v konečnom dôsledku sú šťastné, že sa rodičia o ne zaujímajú...A keď sa vrátia z von, všímajte si ich správanie, spôsob komunikácie....Z kratšej cesty sa dá vždy ešte vrátiť.... Toto dielo by si mal povinne prečítať každý rodič a zaviedla by som ju ako povinné čítanie na hodiny literatúry od 8roč ZŠ. Príbeh je naozaj pútavý od začiatku po koniec a hoci som na začiatku mala obavy, že to budú zrejme zdĺhavé omáčky okolo príbehu, neboli... Musím uznať, že sa Zuzke dielo vydarilo a jeho napísaním sa posunula vo svojej tvorbe na úplne iný level... ĎAKUJEM a ODPORÚČAM (dala som ju za 3 dlhé večeri a noci)“... celý text
— Jurajovamaka

Tajomstvá jedného domu

„Na túto knihu mám v podstate viacero rozdielnych názorov. Môj prvý pocit po jej dočítaní bol - no KONEČNE!!! To však neznamená, že považujem knihu za úplne zlú. Knihám od slovenských autoriek sa snažím vyhýbať, lebo (až na malé výnimky) mi neprídu veľmi kvalitné. Táto je tiež akousi výnimkou, aj keď takou inou. Kniha sama o sebe je proste iná. Pustila som sa do nej hlavne vďaka skvelo znejúcej anotácii, námet je podľa mňa super. Štýl písania tiež nebol úplne najnešťastnejší, aj keď niektoré použité slová ma sem tam vytočili, ale na iné "slovenské skvosty", ktoré sa štýlom písania podobali skôr na školskú úlohu, ktoré som niekedy čitala, sa to nechytalo. Kniha sa celkom dobre čítala. ALE! Jej asi najväčší problém podľa mňa bol asi v tom, že bola proste NEKONEČNÁ, veľmi rozťahaná, s kopou nepodstatných odbočiek, veľkým množstvom zbytočných postáv, zvratov atď...Riešila sa tam nevera, ok v poriadku, stáva sa. Ale v každej jednej rodine v dome? Veď tam každá postava bola neverná s každým. Nevadí mi čítať o nevere (len o nej čítať, inak neveru samozrejme odsudzujem) , ale to čo bolo v tejto knihe to bolo proste prehnané. Tam sa človek mal problém zorientovať nie len v postavách, kto je kto, ale aj v tom, kto koho a s kým vlastne podvádza. Bolo to prehnané a zbytočné. Ďalej mi vadili mená postáv. Niektoré priezviská boli doslova smiešne. Tak, ako niektoré postavy v knihe, sa proste nikto na svete nemôže volať. Toto mi tam doslova vadilo. A záver a odhalenie vraha? Akože tí, čo to čítali a sa nad tým zamyslia, reálne odpovedzte si na otázku - O čom bolo vlastne celé to vyšetrovanie? Na čo tam tí policajti vôbec vystupovali, čo vyšetrovali? Keďže sa všetko vyriešilo tak akosi samo. (SPOLIER)! - V knihe boli dokopy 3 vraždy a 1 samovražda. Vrah, ktorý spáchal poslednú vraždu ostal na mieste činu a v podstate sa hneď priznal. Zabil vraha, ktorý spáchal druhú vraždu v poradí, ten sa priznal svojmu vrahovi, ktorí ho už predtým odhalil. No a prvú, najpodstatnejšiu, vraždu spáchala osoba, ktorá na konci spáchala samovraždu a tak bola odhalená, lebo sa priznala vo svojom denníku. Policajti tam boli proste doslova nanič. Všetko by sa vyriešilo, aj keby tam žiadne vyšetrovanie neprebiehalo. A samostní policajti? Úplní neprofesionáli. Nie len jeden sa tam zblížil s podozrivou/svedkyňou. Tieto fakty ma zarazili ešte viac po prečítaní Poďakovania, v ktorom autorka hovorí o tom, že jej otec je bývalý policajt a poskytol jej nejaké konzultácie. Čakala by som, že v takom prípade bude v knihe vyzdvihnutá práca vyšetrovateľov , no prišlo mi to skôr naopak. Nechcem knihu úplne haniť, platí to čo som povedala, nie je úplne zlá. Povedala by som, že bol tam veľký potenciál, ktorý autorka nie úplne dobre zvládla využiť a celé to nakoniec úplne zbytočne prekombinovala.“... celý text
— Veve11111

Přejít na knížky autora