Právo krvi a železa

19.02.2023

Toto je naozaj epický román, epický príbeh a je to jedna z kníh, na ktorú už rozhodne nezabudnem.

Som uchvátená.

Nečítala som ešte žiadny takýto príbeh, ktorý by hovoril o Slovanoch, Avaroch, Frankoch … na našom územní (SR, ČR a blízke okolie) a mimo to aj príbeh z iných krajín, 6. - 7. storočie n.l..
Dokonale to dopĺňa celý príbeh a všetky jeho vetvy.

Milovala som príbeh Albsuindy a prežívala som s ňou všetko, čo si zažila.
Milovala som príbeh Zorany, Runy aj Kazi - prežívala som so sestrami každú chvíľku. Našla som sa v každej z nich, vždy nejakým svojím kúskom.
A asi by to tak malo viac žien, ktoré by knihu čítali. Nevedela som si vybrať jednu obľúbenkyňu, lebo každá mi bola, tým svojím spôsobom, veľmi blízka.

Smiala som sa na humorných momentoch, bála som sa o ne a plakala s nimi. Cítila som tú neprávosť, keď sa stali len figúrkami v hre politiky a moci, bolo mi to tak ľúto.

Mala som to takto takmer s každou postavou v knihe - a že ich bolo :D , a za to vďačím autorke, pretože, či už boli tie postavy skutočné, vymyslené, dobré, či zlé - autorka im vdýchla život, formu, charakter a stali sa tak skutočné, akoby som všetky poznala.

Fantázia autorky a to, aké skulinky si našla pre takýto dychberúci príbeh lásky, ale aj dobrodružstva a všetkého okolo toho…

…ach, veď mne sa s knihou a o príbehu aj snívalo!! :)

Bola to moja prvá kniha od autorky a rozhodne nie posledná.

Popri čítaní knihy som si akurát uvedomila, že je škoda, že historické romány sa vo veľkom venujú hlavne obdobiu 2. sv. vojny a na roky a stáročia predtým, ktoré ponúkajú hádam ešte viac priestoru pre epické príbehy plné lásky, dobrodružstva, akcie, atd… sa nejak zabúda.

Som rada, že autorka aspoň touto knihou tento priestor trošku vyplnila.
Miestami to bolo naozaj hrôzostrašné čítanie - tie zverstvá v mene Boha a cirkvi, alebo skutky násilných Avarov, ale aj Frankov a nikto nebol úplne bez viny…, uf! No mnohí chceli len pokojný život a zrazu sa do toho začala miešať politika, cirkev, túžba po moci a územiach a malo to hrozné následky.
Mala som čo robiť, aby som niektoré svény v knihe predýchala, no aj tieto pasáže mali akúsi pravú mieru a ja som to zvládla.

A ďakujem, napriek mnohým nie moc šťastným osudom, pri ktorých som si veru poplakala, ďakujem za koniec, ktorý kniha dostala.

Bolo to nezabudnuteľné čítanie.