Pavol Országh

Pavol Országh Hviezdoslav, Jozef Zbranský, Syn ľudu · pseudonymy

slovenská, 1849 - 1921

Přidat do oblíbených Koupit knihy

Populární knihy

/ všech 64 knih
Krvavé sonety
Krvavé sonety
Hájnikova žena / Krvavé sonety
Hájnikova žena / Krvavé sonety
Hájnikova žena a iné básne
Hájnikova žena a iné básne
Gábor Vlkolinský
Gábor Vlkolinský

Nové komentáře u autorových knih

Gábor Vlkolinský Gábor Vlkolinský

„Je zřejmé, že Hviezdoslav by mohl být dobrým epikem, dokonce možná i dobrým dramatikem, kdyby si sám sobě neházel pod nohy klacky v podobě vlastního "trans-realistického" pseudopoetického jazyka (to v čem jsou jeho díla psané, není slovenština kodifikovaná, ani spisovná, ani slovenština kterou by v jeho době, natož dnes mluvil kterýkoli slovenský region je to uměle vytvořený jazyk snažící se dokázat to, co v jeho době už bylo dávno zřejmé, a suce, že jazyk "umožňuje „poňať i pomenovať všetky veci i všetky polohy ľudského ducha". To jeho veršovanou epiku sice dělá experimentálně zajímavou a originální, ale současně ji znepřístupňuje běžnému čtenáři, nebýt Slovák v poezii kovaný, tak ji nedočtu. Odhlédnouc od toho jazyka, děj, zápletka i úvahy na děj navázané nejsou zlé a v kontextu doby bych je považoval dokonce za novátorské.“... celý text
— incognit

Hájnikova žena Hájnikova žena

„Pozdravujem vás lesy hory - z tej duše pozdravujem vás !!!! úžasný pozdrav z tejto veršovanej drámy - zo začiatku -ma vždy napadne keď prídem alebo vidím horu,les...ináč ťažké čítanie - ale krásne.Poézia v priamom prenose asi sa nedá čítať rýchlo ani naraz ale tú dušu tú zasiahne...moju zasiahla.Pozdravujem Vás pán Hviezdoslav .“... celý text
— Marianna496

Krvavé sonety Krvavé sonety

„Tvrdá reflexívna lyrika z pera stárnúceho deduška - Hviezdoslava. V 32 sonetoch sa dotýka nielen primárnej témy, Prvej svetovej vojny, ale za patriotistický postoj dobových monarchistických vazalov kritizuje i inteligenciu, panstvo či církev. Východiskom autorových úvah o príčinách vojen a konfliktov mocností je syntéza ľudstva s prírodou, budujúc tak určitú "natura mortu".“... celý text
— MatejHrbolta

Oráč a kosec Oráč a kosec

„Nezrozumiteľné, potrebný je tlmočník, alebo nejaký zoznam slovíčok s vysvetlením. Nič som z tejto knihy nemala, bol to proste spisovateľov účel vytvoriť šťavnatý jazyk, ktorým napíše príbehy, v ktorých ani nevie čitateľ, o čom sú (ak mu to neprezradí aspoň trochu názov príbehu)? Chápem, že zrejme prispel pomaly vymysleným vlastným jazykom, lenže toto nie je ani vhodná literatúra pre stredoškoláka, veď jeho jazyk má problém čítať dospelý a sčítaný človek! Sklamanie na celej čiare. V závere som narýchlo prešla čosi o tom, že Hviezdoslav sa snažil nebyť povrchný a tak, to je ok, ale ja som si fakt myslela, že bude čosi ako ruský Puškin, či nemecký Goethe, že ho všetci natešene uznávajú na SVK, lebo je verejne dostupný, zrozumiteľný a v jednoduchosti predostiera slovenskú history, folklór a ták... Ani náhodou. O tom všetkom asi píše, ale tak, aby sme si sami v hlave vytvorili príbeh z tých slovných hatlanín... Už som sa pristihla pri tom, že čítam len z úcty tie riadky, aby som došla k záveru ako postava z Mŕtvych duší, ktorá čítala len preto, aby jej utekali oči po riadkoch:D Milovaný Gogoľ. Skrátka, úspešný velikánsky spisovateľ sa má dotýkať širokej verejnosti svojím jazykom. Cítim, že ma opäť oklamal svet dospelákov, keď som vyrastala vo falošnej predstave o veľkoleposti tohto autora... Ani nahlas sa to nedá čítať. Celkom ma to mrzí:( Pre mňa zatim top slovenský básnik je Rudolf Dilong.“... celý text
— zipporah

Hájnikova žena Hájnikova žena

„Dovolím si tvrdiť, že toto je najväčšie dielo slovenskej literatúry aké kedy uzrelo svetlo sveta - teda aspoň z tých, čo mi prešli pod rukami. Ak si aj odmyslíme obsah a pozrieme sa vyslovene len na spôsob akým to bolo napísané, tak úroveň sofistikovanosti veršov, hĺbka pochopenia jazyka a čo z neho dokázal vyťažiť, to široko - ďaleko jednoducho nemá konkurenciu. V tomto smere sa dá porovnávať s tým najlepším od Shakespeara, resp. Goethe-a. Oproti však napr. Shakespearovi, ktorý popri intelektuálnej dokonalosti posobí emociálne dosť sucho, toto veľ-dielo prekypuje citom - človek sa chvíľami cíti ako u babičky, v prítomnosti milujúcej bytosti. A tieto dva aspekty, perfektne skĺbené, tvoria dohromady učinený balzam na dušu. Spočiatku sa môže použitie vysoko sofistikovaného štýlu na opis obyčajných, primitívnych vecí, javiť ako jeho prznenie. Ako si však človek naň zvykne, zistí, že práve tento postup vnáša do textu ono čaro ... Dobre ste to Pavol napísal, z tej duše pozdravujem Vás!“... celý text
— Stefan63

Přejít na knížky autora