Stefan63
komentáře u knih
Interview s Antikristem
Pavel Špatenka
Vynikajúca kniha. Podľa mňa autorovo vrcholné dielo. Napísal toho viac, ale toto ho prežije. Inak tento sympatický pán, hoci samouk, je podľa mojho skromného názoru to najlepšie čo je v oblasti psychológie a "sebarozvoja" tu u nás k mání. Má mimoriadny rozhľad a level pochopenia problematiky aký sa len tak nevidí. To, že mnohé zo svojho systému čerpá práve z Junga nieje náhoda. Myslím, že v ČR nemá konkurenciu. Teda aspoň z tých známejších ľudí, aby som niekomu menej známemu nekrivdil.
Továrna na Absolutno
Karel Čapek
Čapek bol možno dobrý novinár a zrejme mal vo svojej dobe takú tú buditeľskú funkciu,
ale bohužiaľ ako literát stojí za starú bačkoru.
Sloh ako na základke,
príbeh = 0,
presah = 0.
To je len také povrchné, hlbokoškolácke "žvatlání", nie moc dobre napísané.
Veľmi som trpel než som to dočítal...
Kniha mlčení
Oldřich Král
tak, na tomto som vyrastal. Ďaleko najlepší preklad Tao Te Tingu, svojho času som ho vedel naspamäť. Zrejme najlepší prenos ducha čínskej filozofie do našich končín. Ťažko sa opisuje - človek do toho musí vniknúť, ale ak sa to podarí, ako by sa zrazu až fyzicky ocitol v starovekej Číne, niekde na vesnici, všade blato, fúka severák, roľníci sa vracajú z polí ... Všetko ostatné čo som čítal potom bolo neporovnateľne viac poeurópštené, hoci tiež ašpirovalo na autenticitu ... Myslím, že kniha nemá konkurenciu. Vďaka pane Králi.
Hájnikova žena
Pavol Országh Hviezdoslav (p)
Dovolím si tvrdiť, že toto je najväčšie dielo slovenskej literatúry aké kedy uzrelo svetlo sveta - teda aspoň z tých, čo mi prešli pod rukami.
Ak si aj odmyslíme obsah a pozrieme sa vyslovene len na spôsob akým to bolo napísané, tak úroveň sofistikovanosti veršov, hĺbka pochopenia jazyka a čo z neho dokázal vyťažiť, to široko - ďaleko jednoducho nemá konkurenciu. V tomto smere sa dá porovnávať s tým najlepším od Shakespeara, resp. Goethe-a.
Oproti však napr. Shakespearovi, ktorý popri intelektuálnej dokonalosti posobí emociálne dosť sucho, toto veľ-dielo prekypuje citom - človek sa chvíľami cíti ako u babičky, v prítomnosti milujúcej bytosti.
A tieto dva aspekty, perfektne skĺbené, tvoria dohromady učinený balzam na dušu.
Spočiatku sa môže použitie vysoko sofistikovaného štýlu na opis obyčajných, primitívnych vecí, javiť ako jeho prznenie. Ako si však človek naň zvykne, zistí, že práve tento postup vnáša do textu ono čaro ...
Dobre ste to Pavol napísal, z tej duše pozdravujem Vás!
Drakula
Bram Stoker
Veľké, nadčasové dielo. Čítal som to veľakrát a stále to malo koule. To, čo je na tejto knihe také fascinujúce, nieje ani tak samotný strach - sú aj strašidelnejšie príbehy - ale to, ako sa Stokerovi podarilo dokonale, podľa mňa dodnes neprekonane, vystihnúť stretnutie človeka so Zlom.
Sekerou a nožom
Peter Pišťanek
výborná zbierka, celkovo asi trocha slabšia ako Mladý Dônč, ale aj tak vynikajúce. Samotná poviedka "sekerou a nožom" je však podľa mňa majstrovské dielo. Tak hlboko sa vžiť do kože niekoho iného, v tomto prípade "tuctového" manželského páru, to vie len málokto. Zopakujem, čo som napísal na inom mieste: odhliadnuc od úplne rozdielneho, oveľa surovejšieho literárneho štýlu, s porovnateľnou psychologickou razanciou - z ktorej behá mráz po chrbte - som sa stretol jedine u Dostojevského. Pišťánek je veľmi nedocenený autor. Tarageľ bohužiaľ touto schopnosťou zďaleka tak neoplýva. Usudzujem z toho, že poviedky čo napísal samostatne v tomto ohľade dosť zaostávajú.
Červená kniha
Carl Gustav Jung
tak,
konečne sa pripájam k - počtom zanedbateľnej - skupine vyvolených,
čo si knihu nielen kúpili, ale ju aj prečítali ;-)
Ako si dovolím niečo také tvrdiť?
Celkom jednoducho, pretože kniha je takmer nečitateľná.
Resp. presnejšie: je naprosto "spontánne" nečitateľná.
Ak by zážitok z čítania bolo treba k niečomu prirovnať, tak len k jazde v lete na saniach.
Jung tvrdí, že tú knihu nenapísal z "vlastnej hlavy",
ale že prepožičal hlas vnútorným postavám a vobec im do toho nezasahoval.
Nemožno s tým než súhlasiť.
Junga čítam dlhé roky a mám ho rád nielen kvoli témam, ktorými sa zaoberá,
ale aj pre jeho brilantný vyjadrovací štýl.
Po takom niet v knihe ani najmenšej stopy.
Naopak - dominuje neobratnosť, patetickosť, prehnanosť.
S takým štýlom (predstavujem si) sa možno stretnúť snáď len v najezoterickejšej prednáške toho najezoterickejšieho ezoterického festivalu, alebo - ako sám v doslove píše - na psychiatrii.
V autobiografii (Vzpomínky) k tomu dodáva:
"... Archetypy hovoří pateticky, dokonce nabubřele. Styl jejich jazyka je mi trapný a pociťuji jej nelibě, jako když někdo škrábe hřebíkem po sádrové stěně nebo nožem po talíři ... (nicméně) ...Nezbývalo mně nic jiného než zapsat všechno stylem, který si nevědomí samo zvolilo.."
Opať - nemožno než súhlasiť.
Pozn.
Tie dialógy s postavami ešte celkom ušli, najvačšie muky musí čitateľ podstúpiť v monologických statiach, čo v knihe obvykle nasledujú za nimi. Jedinú výnimku z tohto pravidla predstavuje začiatok poslednej časti - "Přeskoušení", ktorá je jeho sugestívnou osobnou výpoveďou. To je zase starý dobrý Jung.
Toľko k literárnemu štýlu knihy.
A predsa - (a to mu na základe dobrej osobnej skúsenosti - viz. vyššie 2x súhlas - takisto budem veriť) - kniha predstavuje základ jedného(IMHO) z najvačších diel, aké človek v 20. storočí vytvoril. To k predsudku, že čo nieje dobre intelektuálne uchopiteľné, nemože mať význam.
Takže vážení vlastníci výtlačku, čo vám na polici zapadá prachom -
vy čo ctíte Jungov prínos ľudstvu - rozšírte naše rady a láskavo neváhajte túto (v konečnom dosledku blahodárnu) tortúru taktiež podstúpiť!
Mladý Dônč
Peter Pišťanek
Pišťánek, to je slovenký (/krčmový) Dostojevský. Jeho surový - a poznamenávam neskutočne vtipný - štýl nieje na ňom to najdoležitejšie. Je to len akási forma do ktorej balí hlboké vžitie sa do duše bežného, nie veľmi výnimočného človeka.. Pohľad je to - napriek spomínanému skvelému humoru - vskutku bezútešný až mrazivý. Nič presvedčivejšie som však s výnimkou FMD nečítal.
Hoci na prvý pohľad to ani trochu tak nevyzerá, Pišťánek je podľa mojho skromného názoru autor svetového formátu. Naprosto nedocenený.
Sto dopisů
Carl Gustav Jung
tie dopisy, to sú klenoty. Už len po štylistickej, nehovoriac o obsahovej stránke.
Kundaliní jóga a hlubinná psychologie
Carl Gustav Jung
o čakrách sa toho popísali stohy. V živote som však nečítal niečo s tak hlbokým vhľadom do problematiky a zároveň s takým nadhľadom nad problematikou.
Odpověď na Jóba
Carl Gustav Jung
jedno z najlepších Jungových diel. "čte se to v ní jako v bibli"
Krása je symbolem pravdy
Andrej Tarkovskij
Hlboké, nevšedné (takpovediac z inej galaxie) myšlienkové pochody veľmajstra svetovej kinematografie. Ak by toto čítali dnešní režiséri, pochybujem, že by rozumeli, "o čom točí".
Deník 1970-1986
Andrej Tarkovskij
pekné počteníčko, obzvlásť pre fanúšikov jeho filmu. Veľký človek..
Živý plamen lásky
Svatý Jan od Kříže
celý sv. Ján z Kríža je "top level" kresťanskej literatúry. On slabé dielo nenapísal. Z nich Plameň Láska a Temná noc sú mojmu srdcu najbližšie.
Duše moderního člověka
Carl Gustav Jung
nádrehná kniha. "Čte se to v ní jako v bibli". Z každej stránky cítiť Jungov hlboký vzťah k ľudskej duši, ktorú nechápal výhradne ako predmet vedeckého skúmania, pre neho znamenala oveľa viac. Je trocha smutné, že viacerí práve toto považujú za hendikep.
Veľmi mnohorozmerné, v psychologikom slova zmysle "úplne", takpovediac kalokagathické dielo.
Vidžňána - zmizení pocitu bytí
Šrí Nisargadatta Maharadž (p)
zrejme najlepšia kniha z tohto oboru, čo som v kedy živote držal v rukách, a nebolo ich veru málo. Čítam ju už asi 9.-10. krát a stále to má neskutočné grády. Hutné, napechované energiou a zmyslom, bez omáčky a knedlíkov k tomu (v čom može spočívať pre niekoho aj nevýhoda). Maharádž, to bol fakt borec, čo to naozaj "uměl".
Ako každé veľké dielo má však nevýhodu: dostať sa doň, niečo stojí. Nieje to večerné čítanie ku káve.