Martha C. Nussbaumová

Populární knihy

Nové komentáře u autorových knih

Ne pro zisk

„Vzpomínám si na jedno hospodské tlachání se svým známým pohybujícím se mimo humanitní oblast vzdělání. Studoval jsem v té době bakalářský obor Filozofie a společenské vědy a on se mě s vážným výrazem ptal, co tam probíráme, k čemu je to vlastně dobré a jestli se učíme i levitovat :-) Kniha americké filosofky Marthy Nussbaumové je užitečná nejen pro ty, kteří si kvůli volbě studia připadají v dnešní společnosti orientované na zisk jako „mimoni“, ale hlavně pro všechny ostatní k uvědomění si, jak nebezpečné pro demokracii je postupné vytrácení se humanitního vzdělávání ze školních systémů (neschopnost kritického myšlení, neschopnost vcítění se do druhých…). Nussbaumová si k tomu vypůjčuje slovní spojení od indického pedagoga a filozofa Rabíndranátha Thákura: „Sebevražda duše“. Kniha dané téma nejen otevírá k diskuzi, ale v mnoha částech dotahuje na pedagogických příkladech z USA a Indie až do podoby „takto by to mělo vypadat“. Na můj vkus je zde ale výrazně upozaděno kombinované vzdělání, kdy jedna osoba např. k řemeslnému či technickému umu získá povědomí i ze světa humanitních věd. Ne, že by to Nussbaumová nezmínila („Je možné získat cenný inženýrský diplom, a přitom stále číst Platóna a Tolstého.“), ale z většiny stránek jsem měl spíše pocit, že jde o generování dvojího typu studentů – těch, kteří se budou orientovat na zisk a těch, kteří se budou orientovat na duchovní hodnoty společnosti. Přitom z dnešního pohledu je čím dál tím víc jasné, že mnohem důležitější je spojit toto v jedné osobě. Klíčovým prostorem, kde se to má dít, nejsou univerzity, ale základní a střední školy včetně odborných učilišť. A k tomu jsou potřeba nevyhořelí pedagogové, kteří dokáží zaujmout (třeba i neotřelou metodou) více než jednoho nebo dva žáky dané třídy.“... celý text
— Mijagi

Křehkost dobra

„Jedno z ústredných diel neoaristotelizmu a etiky cnosti. Nie je to až taký radikálny apel na obrat ako u MacIntyra, avšak Nussbaumová je kultivovaná a sčítaná a dokáže interpretovať komplikované veci prístupným spôsobom. Okrem mimoriadne zaujímavých interpretácií klasickej gréckej tragédie, sa tu objavujú aj analýzy Platónových a Aristotelových textov, v ktorých sa často objavili aj pre mňa prekvapivé a podnetné postrehy. Podstatne to obohacuje súčasnú diskusiu, ktorá v 20. storočí bola (a v tomto súhlasím s Badiouom) často až príliš proti-aristotelovsky naladená.“... celý text
— Macvosik

Ne pro zisk

„Práca Marthy Nussbaumovej spolu s knihou Fareeda Zakariu (Obrana liberálneho vzdelania) plynule nadväzuje či skôr zakladá americký spôsob vedenia verejnej obhajoby liberálneho vzdelávania (liberal arts). Nussbaumová vo svojej knihe prezentuje naozaj úprimnú snahu o poukaz na krátkozrakosť preferovania len technických odborov. Štýl písania je veľmi autentický. Zo stavby ako aj štýlu možno badať, že autorka veľmi rozumne a aj s nadhľadom upriamuje našu pozornosť na problémy dnešného humanitného vzdelávania. Hovorí o tichej kríze humanitného vzdelávania a poukazuje na spojitosť s krízou demokracie ako takej. Autorka tvrdí, že jedine humanitné vedy nám ponúkajú schopnosť myslenia a imaginácie voči iným ľudom a týmto spôsobom nám obohacujú naše vzťahy a ľudskosť nad obyčajný úžitok a manipuláciu. „Žiadna demokracia nemôže zostať stabilná, keď nebude podporovaná vzdelanými občanmi“ a toto vzdelávanie musí byť podľa Nussbaumovej všeobecné a nesmie sa týkať iba elít. Taktiež poukazuje na skutočnosť, že demokracia je ako štátne zriadenia mimoriadne náročné. Slovami Madeleine Albright: „Demokracia je hrozne ťažká vec“ Nussbaumová konštatuje, že len hmotný rozvoj nie je schopný zabezpečiť stabilnú demokraciu. Preto je nevyhnutné náležité vzdelávania občanov aj humanitnými vedami. Kvalitné humanitné vzdelanie nás má robiť lepšími a „ľudskejšími“, aby sme tak boli schopní bojovať proti vlastným démonom, ako napr. agresivita, chamtivosť, egoizmus. Cieľom moderného vzdelávania má byť teda výchova ľudských bytostí a nie akýchsi krásne rastúcich húb, či špongii, ktoré sú ochotné do sebe vstrebať akékoľvek nezmysly. Osobitný príspevok tejto knihy vidím, jednak v upriamení pozornosti, na výsledky experimentálnej psychológie a poznatky o vývojovej ľudskej psychike. Nimi upriamuje na skutočnosť, že všetci ľudia sú zraniteľní a smrteľní a že tento aspekt ľudského života nemáme nenávidieť a odmietať, ale je treba naň odpovedať reciprocitou a vzájomnou pomocou, ktoré môže poskytnúť nádej dôstojného spoločenstva. Sila humanitného vzdelania má byť viditeľná v jej sile osolenia verejných diskusií na podstatné témy spoločnosti. Tu Nussbaumová veľmi vhodne poukazuje na „mŕtvu demokratickú diskusiu“ starovekých Atén, kde Sokratova maieutická metóda znekľudňovala pomerne stupídnu a pudovú úroveň verejnej debaty na agore. „Sokratovské skúmanie nezaručuje súbor dobrých cieľov, zaručuje aspoň, že ciele o ktoré sa usilujeme budú jasne viditeľné vo svojich vzájomných súvislostiach a že pre rýchlosť a nepozornosť nebudú zanedbané základné otázky.“ A práve verejná debata by s odkazom na Winnicotta mala byť hra pre dospelých v zmysle, že by v nej mali občania vidieť to, čo vidia malé deti napríklad pri futbale a to radosť s hry, kooperáciu, zdravé súťaženie, úctu a spoločenstvo. Na druhej strane je nutné konštatovať, že sokratovské dopytovanie je samo o sebe chladné a formálne, výchovou je mu nutné dodať náležitý rozmer a to rozvojom empatie, ktorú možno posilňovať rôznymi formami humanitnej výuky v podobe imaginatívnych zložiek demokratickej výchovy akými sú napríklad, divadlo, tanec, umenie, hudba a pod. Ďalším príspevkom Nussbaumovej sú časté odkazy na „exotické“ pomery a problémy Indie ako najväčšej demokracie sveta. Nussbaumová často a rada cituje Rabíndranatha Thákura či Gándhího. V závere autorka tvrdí, že humanitné vzdelanie má v súčasnej krízovej dobe najväčšiu šancu prežiť tam, kde sa z nej stane súčasť národnej kultúry. Možno najvhodnejšie by bolo konštatovať, že humanitné vzdelanie je súčasťou demokratickej kultúry, ktorú sme povinní neustále budovať.“... celý text
— Benedikt

Přejít na knížky autora