Volanie krvi

recenze

MICHALA RIES - VOLANIE KRVI


Pátranie v minulosti môže byť zaujímavé a dobré, ale zároveň aj nebezpečné. Najmä, keď narazíme na niečo, čomu nerozumieme a je to pre nás nepochopiteľné.

Čo spravíte ak vás dobehne minulosť? Zlé rozhodnutia vašich predkov, za ktoré zaplatíte aj vy obrovskú daň?

Vždy som sa snažila presvedčiť samu seba, že nadľudské veci a bytosti neexistujú! Zbytočne....hlavne po toľkých hororoch a príbehoch podľa skutočných udalostí. Raz som čítala jeden článok a tam bolo napísané : od čoho sa bojíš, v to veríš! Nooo to ma fakt zarazilo a odvtedy verím a hlavne sa bojím (hehe)...ale už stači o mne!

"Dostaň ju preč z mojej hlavy. Prosím, mama, pomôž mi!"

V prvom rade musím napísať, že Miška nám opäť ukázala neskutočnú silu ženy/ matky, ktorá išla aj cez hranice svojich síl, aby zachránila svoje deti. Neskutočne dobre napísané emócie a myšlienky ako bola jej láska, pochybnosti, nádej a vytrvalosť tak, že čitateľ má chuť sa postaviť a utekať jej pomáhať.

"Bezmocnosť sa do človeka zahryzne ako kliešť a všetko z neho vysaje, zostane len prázdno, frustrácia a pocit zlyhania."

Príbeh plný bezmocnosti, snahe o pomoc a veľkej láske, ktorú môže len matka cítiť svojim deťom.

Od prvej strany až do poslednej ma príbeh zahltil, bude to klišé, ale naozaj som knihu nevedela dať dole z ruky! Ako súčasnosť plynula spolu s minulosťou, to bolo bravúrne vymyslené. Celá zápletka je geniálna, mysteriózna a miestami aj strašidelná. Strašidelná preto, lebo nikdy som nevedela, čo sa komu udeje a bála som sa o nich.

"Nádej je mrzká. Keď jej človek podľahne, pád bolí oveľa viac."

Hlboké myšlienky do podrobna rozpísané ma chytili za srdce.

Najväčším sklamaním pre mňa bol pán manžel. Najradšej by som ho vyhodila z okna - on by mal letieť a nie niekto iný! Sebecký, arogantný muž, ktorý pozeral len sám seba a nie svoju rodinu. Pfuj!

Na konci samozejme nemohli chýbať ani slzy. Plakala som z dvoch dôvodov - a to od šťastia a úľavy, že sa všetko dobre skončilo a potom preto, že som prišla na to, že až tak dobre sa nič neskončilo . Je mi ľúto Denisa, v tomto príbehu pre mňa on je ozajstný hrdina. Veľmi som si ho obľúbila.

"Ľudia sa boja mŕtvych, desia sa duchov a príšer, ktoré na nich číhajú mimo fyzického sveta. Ja sa však desím živých a zla, ktorého sme schopní."

Gratulujem Miške k tomuto príbehu! Páčilo sa mi, ako aj do mysteriózneho trileru vedela vložit samu seba a má môj obdiv aj preto, lebo tieto procesy, ktoré sú v knihe určite (napr. vystúpiť z vlastného tela) potrebovali veľa času na štúdium.

Odporúčam tento napínavý až miestami dychberúci príbeh o jednej silnej žene, ktorá sa snaží bojovať za svoje deti voči čiernej mágii. A ten koniec...ten priamo na nás kričí, aby bolo pokračovanie!

Komentáře (0)