Šedá myš vs. Superstar : Francesca Zappia - Eliza a more príšer

recenze

Eliza a její nestvůry (2019) / anet9012
Šedá myš vs. Superstar : Francesca Zappia - Eliza a more príšer
Román Eliza a more príšer je momentálne, v dobe vydania recenzie, veľmi známym dielom v knižnej komunite slovenských a českých čitateľov, pričom jeho 26-ročná autorka, Francesca Zappia má na konte už 3 podobné, žánrovo young adult orientované knihy. Čím teda jej najnovšie dielo na našich pultoch zaujalo takú pozornosť ?

Dielo ako také nie je formovo zložité, náročnejšieho potenciálneho čitateľa neprekvapí zaujímavá narácia ani štylistika, ba priam naopak - tá ide po linke jednoduchého priameho rozprávača, pričom u tohto, resp. tejto sa autorka snaží o čo najväčšiu možnú podobnosť so súvekým mladým človekom, či už skrz vložené a spracovávané motívy, neisté reflexie alebo skrz obyčajný, veľmi hovorový a zároveň expresívny slovník hlavnej hrdinky.

Spracovávané motívy rovnako reflektujú problémy mladého dospelého v ich najčistejšej a najreálnejšej podobe - motívy strachu z odmietnutia, z hanby, neúspechu, sklamania, výsmechu či z prejavenia svojho skutočného ja pred malou sociálnou skupinou i svetom, ale i problémy so vzťahmi, chápania toho druhého i vlastnej identity či potreba zavďačiť sa a byť uznávaný societou dokážu dospievajúcemu čitateľovi poslúžiť ako výborné zrkadlo jeho skutočných pocitov. Autorka síce nepracuje s psychologizáciou na úrovni žánru kvalitného psychologického románu, ako by sa mohlo zdať a nezvláda vytvoriť zaujímavé psychologické pozadie pre postavy v celej dĺžke románu, skôr úsekovito v rôznych kapitolách deja, tento fakt však zvlášť nevadí, keďže samotný nie je priveľmi inovatívny a, rovnako, zápletka tu nie je explicitne dôležitá, skôr slúži ako určitá alúzia na daný spracovávaný leitmotív strachu z úspechu, odhalenia svojej skutočnej podstaty a i.

Román ako taký teda nie je po obsahovej stránke ničím výnimočným, skôr pracuje v našej kultúre až so skoro stradicionalizovaným (určité prvky vyslovene zo známejších tradičných diel, stojacich na zámene či nepriznaní skutočnej identity zo strachu), jazyk diela je jednoduchý, súčasný ľahko zrozumiteľný, text je dynamický, neobsahuje priveľa vaty a zameriava sa predovšetkým na hlbšie spracovanie motívu prežitia pubescenta na strednej škole. Hlavné postavy sa správajú a reagujú priamo úmerne svojmu veku, nesprávajú sa zbytočne hlúpo či vyspelo, ale bojujú s vyrovnávaním sa so svojimi citovými a afektívnymi problémami, porozumením svojim citovým eskapádam, spoznávaniu sveta a podobne. Určite pre ne neplatí klasické označenie ,,komplexná" (či plastická) postava, no sú plastickejšie ako väčšina postáv z kníh pre mladých čitateľov, čo je príjemným krokom vpred.

Grafická stránka diela spolu s druhým sledovaným internetovým príbehom More príšer je zaujímavým spestrením, vizuál pôsobí prepracovane a v kontexte diela dokonca i realisticky( ilustrácie typu kreslenie náčrtu do zošita na linajkový papier či podobne), ponúkajú hlbší pohľad a rozvinutie hlavnej zápletky fiktívneho diela na sociálnej sieti, i keď by sa tieto pasáže v diele nutne nemuseli nachádzať, nie sú, takpovediac, nevyhnutné.

Čím je teda dielo natoľko odlišné, že si zaslúži tak ohromnú pozornosť, okrem realistického reflektovania problémov mládeže? Zväčša tým, že tvorí v istom zmysle, neskutočnú generačnú výpoveď modernej doby, či už skrz reflektovanie nadväzovania vzťahov, zžitím sa s internetom či vnímaním fiktívnej reality na tejto platforme ako skutočného života, vyhľadávaním priateľov na sociálnych sieťach a fórach a potláčaním skutočných interakcií. Román sa v množstve spomínaných motívov a, konieckoncov, i námetom pripomína staršie dielo Cinder a Ella od autorky Kelly Oram, ktorá však nereflektuje tieto problémy tak ostro ako Zappia, ktorá sa snaží o čisté poukázanie toho, ako dnešní dospievajúci interagujú s okolím, ako vnímajú platformu internetu, aké problémy majú so skutočným citovým zblížením sa s rodičmi či priateľmi a ako reagujú na fikčnú realitu alebo fikčné vzťahy na sociálnych sieťach (na príklade toho, že mladý človek má iba virtuálnych priateľov, žiadnych skutočných a nevníma to ako chybu.)

Celé toto tvorí komplexný (i keď jemne zjednodušený keďže stále sa pohybujema na pôde žánru pre mladých dospelých) pohľad na momentálne novodobé problémy, s ktorými sa mladý človek nevyhnutne potýka a ktoré musí istým spôsobom spracovať a pochopiť, i keď sa otvorene o nich stále hovorí iba pomálo. Práve vďaka tejto realistickej charakteristike štruktúry osobnosti mladého človeka a jeho problémov sa kniha stáva niečím viac, ako naivným dielkom pre mládež a vkusne spracovanými témami vnútornej neistoty, vyrovnávania sa s dospievaním alebo prvou láskou má potenciál zaujať i oveľa mladších čitateľov.

- recenzia z blogu zjelitaelita.blogspot.sk -

Komentáře (0)

kniha Eliza a její nestvůry recenze