Recenzie M. Malechu (psychedelic.cz), J. Fujaka (Vlna) a Ľ. Blahu (posudok)

recenze

M. Malecha: Kniha pojímá (kontra)kulturu komplexně z hlediska politologie, filosofie, sociologie a pochopitelně estetiky. Kromě deskripce jednotlivých kapel se snaží o jejich zasazení do kontextu dobových reálií, zkoumá motivaci protagonistů a hledá spojitost mezi tehdejším rebelantským duchem doby a uměleckými výstupy, převážně hudebními, ale okrajově také filmovými, výtvarnými aj. Monografie je rozdělena na dvě hlavní části. První se zevrubně věnuje popisu filosoficko-politologických východisek, definování psychedelického rocku a okrajově i vlivu kontrakultury na další druhy umění a životní styl. Druhá část je analýzou kraut-rocku jako hudebního žánru a související scény, ve kterém autor rozplétá změť vztahů mezi kapelami jako jsou CAN, Amon Düül, Faust, Kraftwerk atd. Shrnuto a podtrženo, povinná četba pro každého nadšeného fanouška psychedelie, který chce znát i myšlenkové podhoubí a motivaci hudebníků. A jak sám autor poznamenává, římská jednička v názvu jsou zadné vrátka prípadného ďalšieho pokračovania (pre podrobnejšiu analýzu niektorých kontrakultúrnych fenoménov tohto jedinečného obdobia, ktoré sa už do predloženej knihy nezmestili). Takže se v budoucnu můžeme nejspíše těšit na další várku poznání, což je skvělá zpráva."

Julo Fujak: Autor sa snaží postihnúť primárne hudobné kultúry psychedelickej vlny a nemeckého krautrocku, resp. jednotlivé štýlové a žánrové podoby v danom období, neraz vo vzájomnej prepojenosti. Práca v danom komplexnom uchopení je prvá svojho druhu na našej univerzite a môže poslúžiť ako cenný materiál skúmania kontrakultúry. Autor spracoval nemierne množstvo pramenného i sekundárneho bibliografického charakteru, vrátane bohato zastúpenej zahraničnej literatúry.V práci sú zvolené vhodné metódy a postupy, od teoretickej reflexie všeobecnejších filozoficko-politologických a kulturologických východísk kontrakultúry, cez podrobnú histriograficko-estetickú deskripciu a interpretáciu jej prejavov v hudobnej kultúre - psychedelickom rocku a ťažiskovo krautrocku.


Ľuboš Blaha: Lukáš Perný napísal mimoriadne potrebnú knihu, ktorá môže významne obohatiť strnulé hodnotové diskusie na Slovensku, v ktorých naďalej cítiť zbytočne veľa predsudkov a provinčných komplexov, čo sa odzrkadľuje aj na hodnotení radikálnej západnej filozofie 60. a 70. rokov.

Oceňujem, že mladá generácia autorov, ku ktorej Lukáš patrí, prejavuje enormný záujem o alternatívnu filozofiu a umenie, progresívne hodnoty a originálne formy rebélie. Je dôležité, že kniha je napísaná s vášňou, ale je ešte dôležitejšie, že ide o teoreticky vyspelú prácu, ktorá má silný informatívny, analytický i argumentačný potenciál.

Práca je kvalitná a môže výrazne prispieť do ďalšieho štúdia subkultúry v línii, ktorú predoslali už britské kultúrne štúdie a iné diela sociálnej kritiky. Autor sa zodpovedne venoval aj filozofickému a politickému kontextu 60. a 70. rokov, opisuje vznik novej ľavice a inšpirácie, ktoré tento prúd získal od neomarxistických autorov či iných libertínskych ľavicových prúdov. Dôraz je celkom prirodzene kladený na frankfurtskú školu, najmä na generáciu nemeckých autorov, ktorí museli kvôli židovskému pôvodu emigrovať v časoch nacizmu do USA, kde potom vytvorili vplyvné diela o totalitnom charaktere modernej spoločnosti.

V konzervatívnom a stále silne preideologizovanom prostredí strednej Európy je odvahou otvárať témy, ktoré v sebe nesú silne revolučné, libertínske a socialistické (novo-ľavicové) posolstvo. O to väčšmi si cením, že Lukáš Perný sa nezľakol tejto výzvy a slovenskej čitateľskej obci ponúka alternatívny pohľad na kultúru, umenie, politiku a filozofiu.

Lukáš Perný si všíma dielo Herberta Marcusa a ďalších filozofických ikon novej ľavice a ponúka solídny odrazový mostík do kulturologickej analýzy, ktorá je predmetom jeho práce. Okrem filozofického kontextu si všíma aj kontext politický, pričom sa okrem iného koncentruje na nemeckého aktivistu Rudi Dutschkeho. Nejde však o náhodu: Lukáš Perný sa snaží zvýrazniť nemeckú ideovú niť, ktorej pečať nachádza v diele Herberta Marcusa. Ide o provokatívnu interpretáciu, ktorá však zapadá do autorovej línie.

Rok 1968 a postmaterialistická revolúcia je v slovenskej politologickej literatúre málo skúmaná, a preto je text Lukáša Perného niečím avantgardným, novátorským a revolučným. Pozitívnom textu je jeho radikálnosť a dynamika. Kulturologickú analýzu neviem odborne posúdiť, ale prepojenie s politikou a filozofiou je citeľné v celej práci a autor ponúka živé interdisciplinárne dielo, ktoré nielenže čitateľa/čitateľku informačne obohatí, ale zároveň ho/ju núti premýšľať a prehodnocovať svoje morálne horizonty.

Kniha nie je písaná encyklopedicky, jej zámerom je niesť určité normatívne posolstvo. Tento zámer autorovi vyšiel a vďaka tomu je text veľmi svižný, dynamický a atraktívny aj pre širšiu čitateľskú obec. Možno by preto bolo z popularizačných dôvodov vhodné zvážiť aj údernejší názov publikácie a aktuálny názov využiť ako podtitul.

Knihu Lukáša Perného úprimne vítam a dúfam, že odštartuje novú vlnu záujmu o hodnoty, ktoré v 60. a 70. rokoch v západnej spoločnosti viedli k revolučným premenám v kultúre a myslení. Je najvyšší čas, aby sa pravdu o tejto ére dozvedela aj slovenská verejnosť.

Problematika významu progresívnej hudobnej kultúry so zameraním na psychedelický rock a kraut-rock v rámci tzv. kontrakultúry je vo vedeckej monografii reflektovaná z viacerých intetdisciplinárnych, kulturologických a filozofick... více

Komentáře (0)