Marián Klenko recenzuje knihu Protest posledného človeka pre DAV DVA

recenze

Tomáš Klimek doposiaľ publikoval najmä v kultúrno-politickom magazíne DAV DVA a na internetovej platforme spomínaného periodika. Elektronická kniha Protest posledného človeka/Výber z esejí a poézie chronologicky zaznamenáva takmer tri desiatky esejí, štúdií, fejtónov i recenzií, ktoré napísal a publikoval v rokoch 2016 2020. E-kniha je doplnená o autorove básne. Čitateľ má tak príležitosť zoznámiť sa s jeho komplexnou tvorbou na jednom mieste.

Klimek patrí k mladšej generácii sociálne a kriticky orientovanej inteligencie. Jeho tvorba sa vyznačuje osobitým štýlom, ktorý kladie určité nároky nielen na autora, ale i na vnímavosť recipienta.V eseji Hamburg nie je Hamburger sa na pozadí protestov proti Samitu G20 zaoberá vývojom antiglobalistického hnutia. V texte s názvom Ten dělá to a ten zas tohle analyzuje potenciál družstevníctva, ktoré je konfrontované s masovou výrobou v globálnom kapitalizme. V štúdii Chleba si posolím diamantama a ovcím dám lízat smaragdy (Žena ako revolučný subjekt) zase rozpracoval tému feminizmu. V eseji s názvom Charita a hľadanie spravodlivosti nespochybňuje, že charita je prejavom solidarity, no zároveň konštatuje, že je len súkromníckou, partikularistickou feudálnou praktikou milosrdenstvom, ktoré sa zvrháva na zvôľu jednotlivca dám nedám, od ktorej závisia životy biednych (str. 17). Zástancovia tohto modelu solidarity zdôrazňujú, že je vyjadrením ľudskosti a vlažný postoj k charite vnímajú ako nedostatok empatie. Autor považuje za neľudské v prvom rade životné podmienky tých, ktorí charitu potrebujú a východisko spája so systémovými riešeniami nepriaznivej sociálnej situácie, keďže iba tak vymizne charita v jej ponižujúcej forme.

Väčšina esejí a štúdií má nadčasový charakter, no autor sa nevyhýba ani aktuálnym problémom a otázkam. V texte s názvom Protest posledného človeka, ktorý pôvodne publikoval ešte v júni 2018 analyzoval spoločenskú dynamiku pred poslednými parlamentnými voľbami. V texte nájdeme i nasledovné konštatovanie: slušnosť nie je programom, je to iba nekonkrétny a maximálne abstraktný morálny gýč (str. 92). Nie je na škodu si ho s odstupom času pripomenúť Aj keď kvôli objektívnosti je potrebné dodať, že programová vyprázdnenosť je dnes vlastná pre mnohé politické subjekty bez ohľadu na ich hodnotovo-politické zameranie.

Klimekovými inšpiračným zdrojom nie je len verejné dianie, či zásadné sociálno-filozofické otázky, ale aj umelecká tvorba. Jeho nesporná hodnotová orientácia pritom nedeformuje autorov pohľad na recenzované diela. Nezaujato hodnotí domáci experimentálny dokument Zvuky z tohto sveta, britsko-francúzsko-belgický film Stratili sme Stalina, ale aj ďalšie diela. Recenzie sú mimoriadne pútavou súčasťou e-knihy, čo dokumentuje aj precízne spracované hodnotenie amerického psychologického trileru Jocker. Klimek na pozadí tohto filmového príbehu konštatuje, že jediné čo dnes na chvíľu dokáže stmeliť spoločnosť je výsmech: Možno to pôsobí ako nový fenomén, ale to iba kvôli technologickej akcelerácii nových médií, ktoré dokážu virálne šíriť špinu v rámci globálnej dediny. (str. 143)

Spoločným menovateľom jeho literárnych textov je úsilie o emancipáciu človeka. V tomto procese patrí nezastupiteľné miesto kultúre a umeniu. Tie sa utvárajú v určitom spoločensko-ekonomickom systéme, ktorý môže prispieť nielen k oslobodeniu ľudskej bytosti, ale aj submisívnym postojom a správaniu. To je i dôvod, prečo je dôležité vystaviť prevládajúci systém kritickej reflexii. Tak, ako to robí vo svojej tvorbe i Tomáš Klimek. Autenticky. Presvedčivo. Originálne.

Komentáře (0)