POCHODUJÚCI VOJAČIK NA HRANE KONZUMU A DEŠTRUKCIE : JAY MCINERNEY - ZÁŘIVÁ SVĚTLA VELKOMĚSTA

recenze

Zářivá světla velkoměsta (1994) / anet9012
POCHODUJÚCI VOJAČIK NA HRANE KONZUMU A DEŠTRUKCIE : JAY MCINERNEY - ZÁŘIVÁ SVĚTLA VELKOMĚSTA
Kultová sociálne kritická próza, spracovávajúca motívy problémov modernej spoločnosti súvekej Ameriky 80. rokov, spĺňa podmienky generačnej výpovede, kriticky reaguje na bohémsky život society, sexuálny či drogový boom, citovú vyprahnutosť, nesprávne vybrané životné priority, smerovanie, ale i iné, literárne nadčasové námety z autorovho života, ktoré sa ani na poli žánrovky či modernej literatúry určite nestratia.

Pozitíva :

- tematická nadčasovosť + naračná forma : neurčitým, znakovitým časovým spracovaním a zasadením i rámcovými témami sa dielo stáva nadčasovým kúskom. Autor zámerne nepoukazuje na striktné detaily, nesústredí sa na vyložené maličkosti textu, špecifikuje iba príznačné, pre dej a druhý významový plán významné a nepostradateľné fakty, absencia takéhoto explicitného, na prvý pohľad hmatateľného časového zasadenia potom veľmi pomáha pripodobniť text i rozdielnym časovým obdobiam či súčasnosti. Skazenosť jedinca interpretuje synekdochicky cez problémy spoločnosti, no popri reflektovaní doby pripája i relatívne trváce všeobecné motívy, pretrvávajúce v umení naprieč stáročiami - smútok, túžbu po uznaní a dosiahnutí nesplnených ideálov, ale i výčitky, nefunkčnú rodinu, naštrbené vzťahy s matkou, manželkou či celkovo ženským pohlavím a od neho sa odvíjajúce dôsledky a i. Po formovej stránke je du forma dvojsečnou zbraňou - síce pôsobí neobvyklým a možno i inovatívnym dojmom, čím sa rozprávanie a text samotný stávajú pre čitateľa hlboko subjektívnym, sugestívnym a vzťažným na jeho osobu a osobnú interpretáciu, kedže s textom akoby interagoval, množstvo potenciálnych čitateľov však môže vďaka, pre nich nezvyklej forme, odradiť.

- vizualita textu + referencie/alúzie : autor množstvo motívov predáva explicitne, priamo ( napr. scéna šňupania kokaínu zo záchodovej misy), no množstvo ostatných skrytých motívov identifikuje nepriamo, v prenesených významoch/metaforicky, prostredníctvom narážok/alúzií na stradicionalizovaný či zaužívaný kontext a témy ( žena v kóme a jej dieťa, o ktorej postava číta v novinách či záverečné jedenie chleba ako symbol pokánia, domova, návratu ku koreňom). Veľká vizualita textu sa prejavuje prostredníctvom farbistých opisov, zamerania autora na tvary, farby, vône a celkovú scénickú obraznosť, kt. vťahuje do deja.

- cynický postoj + postavy : rozprávač okrem charakteru bohéma žijúceho zo dňa na deň a rezignujúceho na klasický, slušný život, disponuje i charakterom veľmi cynickej osobnosti, ktorá na ľudí okolo seba, ale i na seba samého nazerá skrz sarkastické okuliare, nenápadne a nenásilne moralizuje a vtipne a sebakriticky bilancuje názory na ľudí vo svojom okolí, často hyperbolizuje ľudskú skazenosť či náturu, ironický rozprávač dokonca ,, vtipne hláškuje", čo je v modernej žánrovke, ale i iných druhoch románu veľmi populárne.Pozitívom je, že autor sa vyhýba patetickým či melodramatickým monológom, reflexiám, ku ktorým by iní možno v tejto žánrovke mohli skĺznuť, a celé rozprávanie tak neustále balancuje na hranici irónie a dôležitosti vlastného sebapochopenia a sebapoznania.

Žiadna z postáv nie je vyslovene neľúbivá či záporná, charaktery síce nie sú rozvedené do podrobností, obzvlášť u vedľajších postáv, no nepôsobia ani nekomplexne, plocho, skrátka disponujú svojimi pozitívnymi i negatívnymi vlastnosťami podľa obrazu reality, uvedomujú si svoje zlyhania i úspechy.

Negatíva :

- forma + dĺžka : ako už bolo spomemuté vyššie, du forma pre naráciu diela nie je klasická, čím text pre bežného čitateľa môže pôsobiť náročnejšie na samotné čítanie, ale i imterpretáciu. ( ani nespomínam, že text v du forme je zasadený akoby v prítomnom čase, čo znova nie klasický prvok textov). Ak hovoríme o dĺžke, môže to pôsobiť mierne pateticky, kedže kniha má len niečo cez 200 strán textu, problémom sa však stáva repetetívnosť scén - keďže najviac priestoru v diele zaberajú práve autorove, na reálnom podlkade podložené zážitky z práce v redakcii, prácu ako takú, vzájomné interakcie s kolegami, ich charaktery, vzťah podriadený-zamestnanec a i., je v dĺžke diela práve týmto scénam určená jej väčšina, i keď v samotnej interpretácii a pre presah nie nie sú veľmi významné a najnosnejšie. Tieto časté pasáže nepôsobia ani ako vata, ani ako úplný nefunkčný nános, no občas sa stávajú zdĺhavými, opakujúcimi sa, zbytočne popisnými.

Dielo Zářivá světla velkoměsta ( poznáme i kinematografický počin na jeho motívy s Michaelom J. Foxom v hlavnej úlohe z roku 1988) rámcovými odkazmi a myšlienkami viditeľne nastavuje zrkadlo autorovi, ale i spoločnosti, ktorú vidí ako skazenú, nenaplnenú, konzumnú a po úspechoch bažiacu komunitu, no všetko tematizuje až so strašidelnou presnosťou predpovede obrazu dnešnej doby - naráža na workoholizmus, kariérizmus, potláčanie citov na úkor postavenia či vybudovania si povesti, odcudzovanie sa, klamlivé priateľstvá, závislosti i sexuálnu revolúciu, čím nadčasovo spracúva všetky neduhy society a plným právom spĺňa označenie ,, autor časovo platnej generačnej výpovede."

- recenzia z blogu zjelitaelita.blogspot.sk -

Komentáře (0)

kniha Zářivá světla velkoměsta recenze