PAPA WAS A ROLLING STONE - ANDREW ZURCHER : DVANÁSŤ NOCÍ ZÁZRAKOV

recenze

Fantasy pre detských a mladších čitateľov so štylisticky spracovaným druhým významovým plánom, ktorý nenápadne nadväzuje na knižné tradície a motívy už stradicionalizovaných románov detskej literatúry i napriek predsudkom na poli tohto žánru nezlyháva.

Pozitíva :

- naratív + opisy : autor, i napriek svojmu knižnému debutu v diele stavia kvalitný a zároveň veľmi poetický naratív, ktorý je zároveň plný vizuálneho opisu, zameraného na podrobný popis tvarov, farieb či vôní, čo v celkovom ponímaní napomáha k autenticite textu, väčšej imaginácii čitateľa, čo je v próze pre mladých kľúčové a žiadané.

- postavy v tematicky osvedčenej fabule : Zurcher tematicky a motívovo nadväzuje na už dobre známe diela modernej literatúry pre mladších, zahŕňajúcich dnes už klasické romány Thomasa Brezinu, Elyonovu krajinu P. Carmana či nie tak starým, no už veľmi populárnym knihám zo série Chrisa Colfera. Postavy diela sú teda klasicky mladí silní jedinci, istým spôsobom vyvolení, ktorí prichádzajú na svoju vlastnú výnimočnosť, objavujú svoj potenciál, pričom autor poukazuje i na to, že nezabudnuteľným sa hrdina stáva skrz svoje činy a superhrdinom, i keď len v rovine všedných dní a bežného života sa môže stať každý, čo znova istým spôsobom môže pozitívne ovplyvniť potenciálneho mladého čitateľa.

- humor + grafika + mytológia : interakcie hrdinov v diele autor sú štylizované uveriteľne veku hrdinov, stavia sa predovšetkým na veľmi príjemnom a jemnom humore v dialógoch, pričom väčšinovo sa operuje so situačným humorom, ktorý spestruje dej, robí zo záživnejším i pocitovo dynamickejším, keďže čitateľ sa nenudí. I lexikálna stránka je zameraná na ľahšiu čitateľnosť, autor text nekomplikuje zložitou vysokou štylistikou, ale volí často skoro, hovorovú slovnú zásobu s istým znakom expresívnosti, čo pôsobí funkčne, autentickejšie pre mladších. Grafika diela cieli znova na základnú cieľovku, no dokáže zaujať i iné vekové kategórie - grafické spracovanie nekončí iba zaujímovou čačanou obálkou, ale i striedaním bielych a čiernych strán, ktoré však majú i svoj funkčný zmysel - oddeľujú od seba dva skoro súčasne prebiehajúce deje a perspektívy.
Vkladanie mytologických prvkov do deja, i keď značne pozmenených a obsahovo upravených a transformovaných má v texte svoje miesto - predovšetkým pre mladých, ktorým oboznámenie sa s celospoločensky známymi menami zo všeobecného prehľadu je obohacujúce, nadobúda o nich určité povedomie.

- premyslenosť referencií/odkazov a mien : korelácia tematiky spracúvanej v diele s používanými menami a názvoslovým fantasy sveta je snáď najzaujímavejším štylistickým prvkom, ktorý znázorňuje autorovu kreativitu. Termíny ako fabulačná doska, tkanie a iné priamo či prenesene súvisia s dejom, doslova etymologicky vychádzajú z vytvoreného sveta a i keď od prvopočiatku nemusia pre čitateľa s dejom súvisieť, minimálne po dočítaní doslovu pochopia hĺbku textu a inotajovú súvislosť lexiky s pointou.

Negatíva :

- dĺžka + vaty + obsah a forma : i keď je dielo písané svižným a dynamickým jazykom textu, obsahuje neskutočné množstvo výplnkových scén, nefunkčných a zbytočných statických obrazov plných opisu, ktoré síce môžu rozvíjať imagináciu, no na strane druhej text retardujú, možu od čítania mladšieho čitateľa odradiť, často sa text motá v bludnom kruhu opisu informácií, ktoré boli už viackrát vyslovené. Obsah a forma sa bijú práve v prípade bielych a čiernych odlíšených strán - i keď autor celý text štylizuje ako relatívne jasnú cieľovku pre deti a mládež, následne v čiernych kapitolách štylizuje text inak po formovej i obsahovej stránke (štylistika, drsnosť vyjadrovania...), čo sa doslova bije s celkovým vyznením/ladením románu, čiže sa stiera jasná cieľovka.

- slovenský preklad : ten, samozrejme, nie je chybou autora, no je diskutabilné, nakoľko je potrebné doslova prekladať i vlastné mená postáv, čo pôsobí neskutočne pateticky, podivne a zbytočne (pani Hodná a i.)

Dielo Dvanásť nocí zázrakov je veľmi interesantným predovšetkým v inovatívnej a kreatívnej obsahovej rovine, ktorý vo svojej podstate nemá pevne určenú cieľovku - i keď pôsobí silným dojmom určenia pre mladšiu, dospievajúcu komunitu, čo je z veľkej časti pravda, no pre dospelého čitateľa sa môže stať príjemnou zmenou a oddychovkou, ktorá však nepôsobí prvoplánovo.

- recenzia z blogu zjelitaelita.blogspot.sk -

Komentáře (0)