Neodchádzaj

recenze

Neodchádzaj (2018) / susannes
Neodchádzaj

Neodchádzaj je silne ľudský, rodinný román o živote rodiny, ktorá pokojne môže byť tou vašou. Gillerová má nesmierne nadanie stelesniť na papieri každodennú realitu, všednosť, ktorá všednosťou vlastne nie je. Píše to pútavo, uveriteľne a človek sa nestačí čudovať, kde berie toľko námetov na osudy nielen hlavných postáv, ale aj ich rodiny, priateľov, známych, susedov, skrátka všetkých, s kým bežne prichádzame každý deň do kontaktu.

Román Neodchádzaj vyšiel prvýkrát v roku 2007. V týchto dňoch sa príbeh o mužovi, ktorý sa rozhodol opustiť rodinu kvôli inej, dočkal svojej reedície. Klišé, ktoré pri čítaní ako klišé vôbec neznie – práve vďaka majstrovskej schopnosti slovenskej Steelovej ovládať slová a zväzovať ich do dramatických viet.

Andrej už na začiatku knihy vyrukuje na svoju manželku Veroniku s oznamom, že chce odísť. Ešte k tomu vo chvíli, keď sa ho chystala zviesť v sexi negližé.

„Vieš... poviem ti to na rovinu. Rozhodol som sa odísť.“ Po týchto slovách sa zhlboka nadýchol, akoby sa vynoril z hlbokej vody.
„Odísť?“ vyhŕkla som. „Kam – odísť?“ Padla mi azda tehla na hlavu? Rýchlo som tam hľadala spomienku na nejakú zmienku o tom, že odíde do zahraničia. Spomínal nejakú pracovnú ponuku? Stáž? Školenie? V hlave mi vírili myšlienky rýchlosťou svetla, na nič som si však nespomínala. Možno som to nepostrehla, možno ma malý Andrejko svojimi otázkami zamestnával tak, že som to prepočula.
„Chcem sa rozviesť.“


Holá pravda Veroniku zdrví. Andrej si našiel inú, mladšiu, prekvapivo rozhodne nie krajšiu ženu, a navyše sa volá Andrea. Veronika s ním bola šťastná a presvedčená, že majú pekný vzťah; a naraz bolo všetko preč. Zostala sama s malým, nesmierne všetečným synom, ktorý zo seba chrlí nemožné otázky typické pre päťročné dieťa.

„Mami, odkiaľ vyrastajú nohy? Mami, a Mikuláš kaká? A kto sa narodil prvý – Mikuláš, alebo policajti? Mami...“

V priebehu celej knihy sa dozvedáme, ako sa Veronika s Andrejom zoznámila, spoznávame rodiny ich oboch, všetky trápenia aj radosti a podobne je to i s okolitými postavami. Ich životy napredujú, zažívajú pády a rozlety a je na každej z nich, ako si svoj život zariadia. Najlepšia priateľka sa dostala do príliš dobrej finančnej pozície a je to na nej cítiť. Hrozí, že Veronika stratí aj ju. Jej matka zase vždy uprednostňovala jej sestru, s ktorou majú vzťah napätý. Svokra je zo synovho rozhodnutia nešťastná a švagriná má problémy s chôdzou – a na Veronike visí natoľko, že nová bratova priateľka u nej sympatie rozhodne nezíska. Život je fiškus a zamieša karty všetkým. Nie všetci však dostanú esá.

Veronika nezostáva nečinná. Borí sa so svojou tragédiou najlepšie, ako dokáže. Čoskoro sa odpúta a začne sa jej rysovať nová cesta životom. A nie iba jedna.

A keď je už skoro za vodou... Andrej sa znovu objaví. Ako sa po takom čase bez neho Veronika rozhodne...? Kniha, ktorá môže byť o komkoľvek z nás. Aj ja som v nej našla podobnosti so svojím životom, a keď Gillerová trafila ešte aj opis postavy, skoro som odpadla :)

„Nikdy nie je neskoro, kým nepríde smrť.

Komentáře (0)

Přidat komentář