Kde straší duch a kde už nie? : Jack Ketchum - Schovka

recenze

Schovka (2018) / anet9012
Kde straší duch a kde už nie? : Jack Ketchum - Schovka
Pomaly budovaný horor Jacka Ketchuma ponúka ako i jeho predchádzajúce dielo Dívka od vedle atmosférické a nie príliš náročky explicitné dielo žánru, ktoré viac ako na naturalizmus v celej dĺžke spolieha na budovanie psychologizácie hlavných postáv, mrazivú gradujúcu atmosféru či inotajové prvky.

Ako je spomenuté vyššie, Ketchum v tomto diele nevsádza na rovnaký postup, aký použil napríklad v diele Po sezóně. Práve toto dielo hýri od expozície silne explicitným, násilným a naturalistickým popisom scén, zachádza až ku gore prvkom a autor sa nebojí na tejto vlne vyrozprávať celý dej. Naopak tu sa stretávame s absolútnym opakom - pre neskúseného čitateľa by sa dokonca mohlo zdať, že expozícia diela je zbytočne dlhá, pomalá a zaberie skoro jednu tretinu deju, čo však nie je tak úplnou pravdou.

Realitou je, že autor sa snaží o skutočné zobrazenie pomerov malého mestečka, jeho zaužívaných zvykov, chce ťažiť z komornosti daného miesta a z určitého genius loci amerického zapadákova a zároveň naplno rozvinúť príbeh hlavnej postavy, či resp. postáv, čiže buduje plastickosť charakterov a to ihneď vo viacerých stupňoch. Chce teda u potenciálneho čitateľa vyvolať určitú spolupatričnosť, pocit empatie k hlavným postavám, čo logicky nie je možné urobiť inak, ako skrz podrobné budovanie ich charakterového vývinu či života.

Zaujímavé je nielen to, že postavy v Ketchumových dielach celkovo nie sú stoici s neuveriteľnými schopnosťami, ale bežní vystrašení jedinci z radov ľudu, ale predovšetkým to, že sa správajú ako žijúce a mysliace bytosti, nie sú vykreslení plocho, ako to často na pôde tohto subžánru býva, ale veľmi komplexne, s farbistými vlastnosťami, či zápornými alebo kladnými, je im venovaný dostatok priestoru, často sám horor ustupuje do úzadia kvôli budovaniu určitého, skoro psychologického románu, ako je to i v tomto prípade, pričom samotné hororové prvky sú už často iba koncové zavŕšenie či autorova alegória.

Ketchumove postavy sa teda často vyrovnávajú s neľahkou minulosťou, riešia vzťahové otázky, otázky problémov o vlastnej rodine, ťažkého detstva a dospievania, šikany, prvých vzťahov a iných, to všetko na pozadí explicitnosti, či ako v tomto prípade náznakovosti a tenzie hororu. Autor nechce tvoriť hlúpy a prvoplánový horor na objednávku, ale komplexné dielo, ktoré možno aspoň minimálne interpretovať a ktoré necieli iba na naivného čitateľa. Spomínanú tenziu autor vkladá i do krátkych či do veľmi neosobne sa tváriacich dialógov postáv, či ich zvláštnych (a na prvý pohľad creepy) činov. S tenziou a gradáciou autor pracuje vždy výborne, čo však zaujme rovnako je humor. Ketchum vo svojich dielach implementuje situačný či ironický humor do dialógov veľmi často, čo znova pomáha k už popisovanému obľúbenia si hláškujúcej postavy čitateľom alebo k celkovej dynamike textu.

To, čo sa však predsa možno vytknúť, je hororová pasáž v závere. Nie je síce stopercentne predvídateľná a nepôsobí lacno, nepôsobí však ani veľmi realisticky. Ak by chcel autor tvoriť dielo vo fikčnom svete s tematizáciou ,,duchárskej" problematiky, bolo by to v poriadku, ak však vezmeme v úvahu, že tento horor mal byť stavaný na realistickom zle vo fikčnom svete, už samotné vyvrcholenie nie je tak zrozumiteľné, zároveň z neho jemne, a naozaj iba jemne, ale predsa, cítiť inšpiráciu jedným z Kingových diel, pre nevyzradenie podstatného momentu z diela však neuvediem ktorým.

Nič to však nemení na fakte, že Ketchum sa právom teší tak veľkej popularite, predovšetkým za veľkou mlákou. Jeho diela (i keď pre kritiku podradnejšieho subžánru), sú písané dynamicky, s jednoduchým narátorom, čitateľsky atraktívne, zároveň sa však autor z čitateľa nesnaží robiť hlupáka, knihy nie sú naivné či predvídateľné, dokonca obsahujú často mravné či reflexívne idey a sú schopné si udržať i atmosférickú mrazivosť v celeh dĺžke.

- recenzia z blogu : zjelitaelita.blogspot.com -

Komentáře (0)

kniha Schovka recenze