CUNNINGHAMOVE HODINY BEZ HODÍN : LAETITIA COLOMBANIOVÁ - VRKOČ

recenze

Cop (2018) / anet9012
CUNNINGHAMOVE HODINY BEZ HODÍN : LAETITIA COLOMBANIOVÁ - VRKOČ
Spoločenská próza, skôr novelistického ako románového charakteru, reflektuje predovšetkým problémy ženy ako osobnosti v súvekom svete biznisu, sexizmu, predsudkov, ale i ortodoxného náboženstva či nefunkčného spoločenského systému.

Pozitíva :

- komorné ladenie príbehu : autorka pracuje s minimom postáv, čo jej dáva väčší priestor zamerať sa na spracovanie ich charakterov či na ich vzájomnú interakciu v situáciách i dialógoch.

- štylistika : či už sa jedná o výber klasického, personálneho rozprávača, funkčný opis, ktorý nie je vatovitý, či samotný výber leitmotívu vlasov ako metafory koruny krásy, sebavedomia či znaku ľudskej zdravosti, ktorá v diele zohráva úlohu v jednotlivých jeho častiach i v samotnom prepojení dejových línií.

- reflexie : na nich príbeh stojí, viac ako na samotnom deji, autorka poukazuje a vyzdvihuje asociácie, reflexie a filozofické úvahy o spravodlivosti sveta a society, reflektuje spoločenské podmienky, netolerantnosť, megalomanstvo ľudí, no i závažnejšie a diskutovanejšie otázky sexizmu, feminizmu či potreby a postavenie ženy ako takej v spoločenskom rebríčku.

- inovatívnosť : autorka prináša neobvyklý a vcelku originálny námet knihy, či už v samotnom motíve vlasov ako spojítka alebo vo výbere originálnych lokácií a reálií, napr. i dnes toľko spoločensky a ekonomicky zaostalej Indie, oblasti Talianska (i keď to pôsobí ako isté genius loci) a i.

Negatíva :

- dialógy : znova raz pretvorené do autorského pásma rozprávača. Síce sú spracované prehľadne a väčšinou i graficky označené napr. určitou formou uvádzacej vety či odsekom k zlepšeniu čitateľskej orientácie, nemajú tak vysokú dynamiku, akú by mohli mať v dialogickej forme priamej reči.

- rozsah : vďaka malému rozsahu nemajú postavy skoro žiadny priestor na skutočný charakterový vývin, správajú sa zbrklo a urýchlene, väčší rozsah by tento čitateľský dojem znížil, tak nerealisticky by nepôsobili náhle duševné prerody hrdiniek ako i zvláštnosť ich správania, podmienená predovšetkým už spomínanou kumuláciou dôležitých vratov ( ako napríklad nelogické správanie milujúcej dcéry v jednej dej.linke, ktorá napriek smútku za chorým otcom urýchlene nadväzuje milenecký vzťah, ktorý však nevzniká z naturalistickej podstaty a potreby odprostiť sa od zaťažujúcej situácie a vyjadriť svoje človečenstvo, no na motívoch podobných románom červenej knižnice, postava milenca slúži ako krovie, ako autorský prostriedok nadviazať a prepájať dejové linky, nepôsobí živo).

- odkaz : reálne riešenie autor neposkytol v podstate ani jednej z postáv - preto je kniha skôr novelistickým žánrom - prichádza s inovatívnym a nevšedným námetom, nepodáva však čitateľovi reálne riešenia a skutočný záver - paradoxne najemotívnejší príbeh života Indky Smithy a jej dcéry v nehostinnom prostredí je rozvinutý najmenej, hl. postava prejde neprirodzeným charakterovým prezrením a zavŕšenie je v podst.nič neriešiaca zmes situácií.

Dielo Vrkoč prichádza s originálnym motívom, premysleným autorským plánom, kvalitne spracovanou štylistikou a zaujímavo spracovanými reáliami, stráca však v rozsahu, ktorý by čitateľ výnimočne privítal i dlhší, čím by sa i zvýšila možnosť príbehy žien viac rozvinúť.

 ̄ ̄ ̄ ̄ ̄ ̄
Poznámka - multikulturárne narážky : je mi ako človeku jasné, že týmto narážkam sa v dnešnej spoločenskej situácii nevyhneme v médiách, ale stretávať sa s nimi tak relatívne často a v tak nútenej podobe i v literárnej a kinematografickej podobe, je už celkom absurdné a názory ovplyvňujúce - nie som politik ani politológ a preto nechcem poskytovať svoje názory a presvedčenia na i/migranstvo, ale triezvym pohľadom si naozaj nemyslím, že je potrebné takéto a iné zjavné narážky vytvárať a predávať čitateľom/konzumentom už i v novodobej literatúre - zároveň nechcem vymenovávať príklady z knihy, nech si každý čitateľ urobí svoju interpretáciu v tomto aspekte sám.

- recenzia z blogu zjelitaelita.blogspot.sk -

Komentáře (0)

kniha Cop recenze