Co oči nevidí

recenze

BETSY REAVLEY - CO OČI NEVIDÍ

"O ľuďoch môžeš veľa zistiť, keď sa im pozreš do očí."

Hovorí sa, že láska je slepá...Spoznať niekoho, zalúbiť sa, založiť si rodinu. Takto to v živote chodí. Potom príde chvíľa, keď sa nám oči otvoria! Vtedy sa môžu stať dve veci. Buď budeme šťastní na veky vekov, alebo sa nám zlomí srdce a od zlosti ani nevidíme.

Kniha celkovo nebola zlá, ale už som čítala aj lepší triler. Páčili sa mi časti, kde príbeh bol napísaný aj z uhla sériového vraha (čoho bohužiaľ nebolo veľa) a nie len našou "hrdinkou".

Možno len moja povaha mi nedovolí pochopiť Dee. Takto sa nechať manipulovať a podriadiť niekým, potlačiť všetky svoje myšlienky, som ešte u nikoho nevidela.

Dee je mladá, neskúsená baba, ktorá je veľmi hanblivá a dosť uzavretá. Jej mama veľmi skoro umrela a žila so setrou a s otcom, ktorý svoj žiaľ utápal v alkohole. Všetko sa zmenilo, keď sa stretla s Larrym. Ich láska a manželstvo na môj vkus boli veľmi rýchle. Potom prišli deti a veci do ktorých ju na silu dotlačil a neustála manipulácia. Dee ako matka nestála ani za prd. Nijak extra sa nestarala o nich. Nechávala malé deti osamote, aby si mohla privyrobiť vedľa, v spálni...fuj.

"Buď ako tá ruža..krásna, ale nezabudni, že máš tŕne."

Kniha je rozdelená na dve časti. V prvej časti som sa veľakrát nudila. Pre mňa to vôbec nebolo záživné. V druhej sa mi zas nepáčilo to skákanie v čase. Keď som sa už vžila do deja a bola som napätá, že čo bude ďalej, skočili sme pekných pár rokov dozadu.

"Já nie som monštrum."

Už na konci prvej časti sa nám veci začali komplikovať drogy, prostitúcia, záhadné vraždy a zmiznutia. Mám pocit, že autorka chcela všetok špiny sveta dať do jednej knihy, čo už bolo na mňa veľa. Ku koncu som už rátala strany - ako väzeň zvykne škrtať na stenu svojej cely svoje ostávajúce dni - kedy sa to už skončí.

Koniec ma trošku prekvapil, myslela som si, že vrah bude iný, ale až taký veľký "vau efekt" som nezažila pri zistení identity skutočného vraha.

Ako jednorázovka to ušlo, ale čítať ju viackrát nebudem.

Komentáře (0)