ČO AK SA S VAMI OSUD ZAHRÁ? : TOM MALMQUIST - V KAŽDOM OKAMIHU SME EŠTE STÁLE NAŽIVE

recenze

Román založený na reálnych motívoch zo života bývalého švédskeho hokejistu a súčasného autora prináša prekvapivo komplexné psychologické spracovanie nielen tematiky straty istoty a blízkosti druhého človeka, ale i vyrovnávanie so svojím ťažkým detstvom či strachom. Autor na celej ploche románu pokrýva relatívne krátky časový úsek (ak nerátame časté retrospektívy), v ktorom však dokáže veľmi uveriteľne načrtnúť svoj život a všetky situácie, ktoré v ňom prežil.

Narátor diela je veľmi strohý, neprejavuje sa príliš sentimentálne, často rozprávanie hraničí až s iba systematickým a nezaujatým popisovaním/konštatovaním, rozprávač je chladný, neprejavuje mnoho pocitov ani v intraspekciách, čo však zase dáva možnosť dobre oddeliť naráciu vyslovene existenciálneho momentu, v ktorom postava už nevie racionálne uvažovať a podlieha napríklad smútku a toho, v ktorom sa ovládať dokáže, pre rôzne dôvody. Malmquist sa snaží o oslavovanie krásy obyčajnosti, prostoty partnerského života, jeho slastí i starostí, hľadanie podstatnosti v maličkostiach - v rozhovorov s osobami, ktoré milujeme, v porozumení si navzájom, vo vášni, chápaní sa a podoporovaní v problémových ťažkých situáciách, pri prekážkach a skúškach, vo vzájomnej blízkosti, odpustení a posilňovaní vzťahu medzi partnermi, chce reflektovať, že práve tieto, na prvý pohľad jednoduché interakcie či pocity voči druhému budujú pevný vzťah a dokážu viac, ako honososť, prepych, príval darčekov a podobne, tak, ako tematizoval napríklad i Segal vo svojom diele Love story.

Okrem partnerstva sa však autor zameriava i na tematizáciu iných pálčivých problémov, s ktorými hlavná postava prichádza/la do kontaktu - vysporiadanie sa s postojom k svojmu otcovi - alkoholikovi, snaha prekonať neistotu, strach, bolesť z nedosiahnutého a pod., a nakoniec i nájdenie šťastia a nového zmysla života v svojom dieťati a v potrebe venovať mu lásku, pozornosť. V prvej tretine diela výborne pracuje s popísaním strachu o blízku osobu, no zároveň s nádejou na jej záchranu - zaujímavé je, že autor nespadá do skupiny - väčšiny, ktorá lekárov zobrazuje ako nezodpovedných a chladných - zobrazuje veľkú časť lekárov i personálu ako reálne ľudské bytosti, ktoré môžu i nemusia mať svoj deň, no pre záchranu života sa snaži urobiť maximum, ak to, samozrejme, je možné. Zobrazuje taktiež, že pre ľudí z odboru je smrť takpovediac každodenným spoločníkom, s ktorým sa stretávajú a preto už pri zmienke o smrti nereagujú prehnane sentimentálne, pretože si na túto časť svojej práce už nedobrovoľne zvykli.

Určitý problém možno vidieť v chaotickom striedaní a nulovom grafickom vyznačení retrospektívy a narácie v prítomnom čase, ktorá sa nielen že na prvý pohľad ťažko odlišuje, no je i vkladaná veľmi chaoticky, občas sa úseky striedajú pravidelne, občas prevahuje jedna zložka, čo pôsobí neskutočne nekonzistentne. Čo pôsobí pre čitateľa rovnako mätúco je grafické spracovanie textu - text nie je klasicky členený, dialógy sa neoddeľujú, ale zapisujú v jednom riadku, občas ani nie je možné bez dlhšiho uvažovania určiť, ktorá postava práve hovorí, čím sa vytvárajú isté neprehľadné, nesegmentované bloky textu. Dielo V každom okamihu sme ešte stále nažive slúži okrem autorovej potreby pokánia a vypovedania svojho príbehu verejnosti a možného ,,vnútorného očistenia" i ako sonda do života obyčajného človeka potýkajúceho sa s ťažkým osudom (smrť partnerky, sám vdovec s dieťaťom), ktorý však nerezignuje, nachádza v sebe netušiacu psychickú a fyzickú silu a snaží sa prežiť a nájsť nový zmysel života či nové ciele.

- recenzia z blogu zjelitaelita.blogspot.sk -

Komentáře (0)