Marquis
přečtené 502
Umělec na ostří nože
2018,
Irvine Welsh
Welsh sa s Francom v Trainspottingu príliš nemaznal. Veď čo s tupým (bez)charakterom bažiacim po chľaste a násilí? V Porne ho už vonkoncom nešetril a jeho eskapády s pánskymi časopismi v kriminále sú tak ešte úsmevnejšie a čitateľ cíti škodoradostnú satisfakciu z toho, ako sa Betlovi za tie všetky násilnosti povodilo. A potom prišiel Umelec na ostrí noža... Tú najnevďačnejšiu a najtvrdohlavejšiu vedľajšiu figúru autor vyťahuje zo starého železa, pohladí ju, dopraje jej nový život nad všetky očakávania, slovom - zľutuje sa nad starým Begbiem... Aby nad ním vzápätí opäť zlomil palicu. A znovu mu odpustil. A tak ďalej, a tak ďalej... Welsh rozvíja svoj spisovateľský talent na hranicu znesiteľnosti a ukazuje, že svoje postavy skutočne otcovsky miluje, a že nakoniec najviac psychológie sa ujde tomu najväčšiemu gaunerovi spomedzi starej partie. Nezaostáva ani v opisoch - tam, kde iný autor vyloží čitateľovi miestnosť vzletnými, no prázdnymi slovami, tam nás Irvine pozve ďalej, upozorní, kam si nemáme sadnúť, kde sa nachádza popolník, a ktorý "zmrd" práve odkväcol v tej, či onej vyšednutej pohovke. A v kontraste so slnečnou Kaliforniou vytvorí skutočné zdanie, že nám dobre známy Edinburgh je predsa-len obrovský nádor na tvári matky Zeme. Plus Spud. Plus Limo Terry. Plus čo sa stalo Seekerovi z Herákov. Clockwork Orange. Navrch dychberúce finále, ktoré sa rozplieta ako klbko ostnatého drôtu z kvalitnej ocele, až k spiatočnému letu s jedným skutočne delikátnym pasažierom, nad ktorým sa schuti nahlas zasmejem. Welsh neprestáva prekvapovať a dozrieva ako dvadsaťdvaročná sladová whisky zo zásob pána Tyrona Powera... P.S.: Chinese Democracy prekvapivo vôbec nie je zlé album. A opäť ďalší Welshov počin, ktorý ma zastihol vo fatálnej epizóde môjho bytia...... celý text
Zlo v lidských srdcích
2019,
Kevin Smith
Proste skvelé. Hneď v predslove sa poteším informáciou, ktorú nemusím googliť a síce, že scenár naozaj napísal TEN Kevčo Smith, a keď už obraciam list, do očí mi udrie kresba priamo úmerná vynikajúcemu obsahu. Ale dobre, ešte stále som obozretný... Moje obavy z ďalšej možnej komiksovej soap opery sú však obratom vyvrátené, vzťah Pavúka a Kočičky nie je žiaden presladený brak, no zároveň je úžasné uveriteľný (tak, ako ho môže poňať jedine autor Hľadám Amy). Potešia tiež inak otravný Daredevil a najmä istý neposedný mutant, preto zamrzí, že ide len o cameá. Smith sa nevyhýba temným tajomstvám, atmosféra ako lusk sa rysuje lepšie, než zbožie Mr. Brownstonea, preto vôbec nevadí, že je toto dielo ukecané typickým autorovým rukopisom, ktorý umiernená akcia "len" dokonale dotvára. Poctivá práca formy a obsahu, ktorá absolútne vystihuje slovné spojenie "grafická novela".... celý text
Klonová sága
2019,
Archie Goodwin
Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú - to som si pomyslel, keď sa mi po nablýskanej jedničke dostalo do rúk... Toto... Stará éra Spideyho ma bavila možno v predpubertálnom období zošitov, ktoré vychádzali aj u nás, na Slovensku, no už vtedy sa mi väčšina jeho protivníkov zdala až neúmerne hlúpa a nezaujímavá. Tento comicbook je toho dôkazom... Zlodejíčci Scorpion a Cyclone, záporáci na jedno použitie. Jackal, hlavný zlosyn v komickom kostýme, síce s osobnou motiváciou, zato však neskutočne nudný. Paradoxne ma najviac oslovil jeho krátkodobý spojenec Tarantula, no aj jeho som si viac užil v staršom príbehu zo stránok slovartových zošitov... Navyše, klony ma v komiksoch (a ani inde) nikdy nebavili... Slovom, keby sa hlavná línia príbehu s Jackalom rozsahom vymenila s ľahko nadpriemerným posledným príbehom, šiel by som možno aj na opatrné štyri *. Potešilo cameo Punishera, dialógy ale radšej nekomentujem...... celý text
Úhel pohledu
2019,
Todd McFarlane
Úvodné Masky boli vynikajúce a pripomenuli mi jednu z Netopierových a Supermanových jednoaktoviek, kde taktiež obaja stáli zoči-voči šialenému Zlu. McFarlaneova kresba je dokonalá a divoké farby ešte viac podtrhujú atmosféru. A Ghost Rider sa sem tak dokonale nehodí, až je to ako vystrihnuté z Pavúkovej najhoršej nočnej mory... Uhol pohľadu je napriek názvu báječne jednoznačný. Wolvieho snaha o záchranu Wendiga je síce patetická, nie však nepochopiteľná, Spidey je možno tak trochu bokom, ale rysujúca sa tímovka plynule smeruje k nepredvídateľnému finále... Za mňa maximálna spokojnosť a už beriem do rúk ďalší zošit Komiksového výberu.... celý text
Parťácká romance
2018,
Joe Kelly
Pred čítaním som mal zmiešané pocity a tak trochu obavy, aby moje očakávania neboli privysoké. Ale zjavne boli ešte celkom pri zemi, pretože Parťácka romanca predčila aj moje najdivokejšie predstavy! Kadencia hlášok je neuveriteľná (aj Spidey nakoniec dôstojne kontruje), akcia prehľadná a v súlade so schopnosťami oboch hrdinov, kresba jednoducho báječná, a divsesvěte, ono to má aj nejaký scenár! Za mňa maximálna spokojnosť a už sa trasiem na ďalšiu časť.... celý text
U mrtvých na barvě kůže nesejde
2007,
Vernon Sullivan (p)
V podstate obligátna drsná detektívka zo starej školy, nebyť zaujímavej zápletky a myšlienkových pochodov hlavného (anti)hrdinu. Napriek tomu (či skôr vďaka tomu) sa mi Vernon Sullivan pozdáva ako autor viac, než "klasický" Vian. Tak ako onak to však zrejme nikdy nebude môj šálok kávy, Boris pre mňa vždy ostane predovšetkým talentovaným trumpetistom a spevákom.... celý text
Prvotní hřích
2018,
Brian Edmund Posehn
Tak ja neviem, asi som bol nadšenejší z predošlých mini príbehov viac, než sa patrí, pretože toto proste nefunguje... Dazzler je ako parťáčka otrasná, humor o ničom a Pool s disco afrom na hlave, to tu už raz bolo a síce v retro príbehu predchádzajúcich zošitov (tímovka s Lukeom Cageom a Iron Fistom, ktorých z duše nenávidím...), takže nič nové. Prekvapivo jediné plus prináša ďalšie retro, ultravážna (až na kanadskú homo-úderku) tímovka (?) so Sabretoothom. A s tým jedno temné Wadeovo tajomstvo...... celý text
Stepfordské manželky. Chlapci z Brazílie
1984,
Ira Levin
Stepfordské manželky sú už taký autorov evergreen a zlatý stred. V dobe vydania to musel byť šok, dnes však pôsobia nutne zastaralo a pár rokov od prvého prečítania už ani neviem, o čom vlastne boli a prečo sú také dobré. Zato Chlapci z Brazílie, to je iné kafe. Ono je to vlastne totálna blbosť, ale tak dobre a čtivo napísaná, že sa tomu nedá nič vytknúť. Špionážne dobrodružstvo, zaujímavé lokality, skvelo vystavané charaktery, nehovoriac o postupne odkryvaných plánoch samotného Todesengela. V závere to trochu zaškrípe, vzhľadom ku gradujúcej atmosfére je vlastne výsledok v ostrom kontraste s predošlými udalosťami, ale skutočne posledné scény Liebermannovho rozhodnutia sa a NAJMÄ mrazivá scéna ambiciózneho chlapca niekde na opačnom konci sveta, vracajú všetko diskutabilné na predošlú úroveň. Určite jedna z najlepších historických fikcii, ktoré som kedy čítal.... celý text
Deadpool se žení
2018,
Victor Gischler
Svadba, ktorú oddáva Nightcrawler, a na ktorej sa ukáže cez 200 marvelovských postáv...? No prečo nie. Hoci logicky som pomýšľal na ďalšiu exhibíciu bez príbehu, príjemné ma prekvapila forma DýPího spomienok na staré lásky. Obzvlášť story s hovoriacim vlkom bola kruto-temná a kresbou, "stopážou" aj premyslenou pointou ju radím k tomu najlepšiemu z tohto zošitu, hneď po boku retro príbehu s Hitlerom a Cableom (no že sa konečne unúval objaviť sa....). Žiadnu veľkú slávu ako v prípade prvých častí ale nečakajte, je to "len" bezbrehá zábava a to je tak všetko, čo od Deadpoola očakávam...... celý text
Heráci
2014,
Irvine Welsh
Kto by čakal nejaké extra dôvody na potykanie si s drogovou závislosťou, zrejme by bol mimo viac, než hlavní hrdinovia v rauši. Dôvody boli vždy prudko ordinérne a banálne - zvedavosť, nuda, slabosť. A to robí Herákov (a iné knihy z prostredia drog) tak uveriteľnými. Cestujeme so starou dobrou partičkou naspäť do minulosti, kde by sa ich pokusy prestať ešte chvíľami javili ako hodnoverné... keby sme dobre nevedeli, ako to s nimi raz dopadne. Potešili historické okienka, Rentov zápisníček z detoxu, drobnulinké pomrkávanie postáv z Lepidla a najmä svätá trojica Sick Boy - Swanney - Begbie. Ale čo táram, všetci sú "koží"! Ako súkromné plus hodnotím to, že si vždy nejakým zázrakom vyberiem knihu, ktorá čímsi súvisí s mojim aktuálnym duševným rozpoložením - prišiel som o blízku osobu, ktorú som už oplakal; skončil som jednu éru môjho života, ktorá nikam neviedla... Krásny paradox je, keď si čitateľ uvedomí, že nakoniec je z tejto trilógie (?) najslabší práve ten Trainspotting. Za mňa plný počet a už teraz sa teším na Umelca na ostrí noža.... celý text
Cesta
2008,
Cormac McCarthy
Miestami až kafkovsky bezútešná a bezcieľna Cesta predstavuje čitateľovi šedý svet zániku ľudstva, v ktorom každá, aj tá najmenšia strata ostražitosti môže znamenať rozdiel medzi životom a smrťou. McCarthy nato ide opäť svojim vlastným štýlom, ponurými opismi, vecnými dialógmi a hrôzostrašným defilé sveta, kde prežijú len tí silnejší a šikovnejší. A hoci sa v tomto strohom slohu môže zdať, že sa vzťah medzi otcom a synom vytráca, nič by nebolo vzdialenejšie pravde. Aj keď sa ich konverzácia zredukovala na životu potrebné minimum, McCarthy tieto praktické nedostatky vyvažuje v otcových vlastných vnútorných monológoch, ktoré objasňujú a kryštalizujú skutočný vzťah medzi hlavnými postavami aj bez slov. Záver knihy bol síce nevyhnutný, no predsa zabolel. Po Dieťati božom ďalšie skvelé autorovo dielo. Teším sa na ďalšie.... celý text
Sezona čarodějnic: Aneb jak okultismus spasil rokenrol
2014,
Peter Bebergal
Kniha, ktorá ma vytočila. Bombastický začiatok, kde autor spomína prepojenie černošských spirituálov, tanca a rituálov na neskorší blues a legendu o Robertovi Johnsonovi ma navnadil na niečo mimoriadne, potom však autor začal s LSD experimentmi, o ktorých som si myslel, že sú len nevyhnutným mostíkom pre ďalšie rozprávanie... Ale nie. Bohužiaľ, posadnutosť halucinogénmi si autor udržuje až do konca, chvíľkami až na úkor okultizmu spomínaného už v názve knihy. Neskôr ma už chvály na Burroughsovu tvorbu, prechválenie syntetizátora a dadaistické pokusy vyslovene znechucovali... Vrchol rozčarovania prišiel s takmer jednoodsekovými zmienkami o gothic rocku a punku (Killing Joke nepočítam) a najmä tvrdením, že death (!) metalisti v Švédsku (!!!) 90. rokov pálili kostoly! Vďaka za Zeppelin, Beatles, Stounov, Sabbath, Bowieho (o Queene ani zmienka...) a i., inak strata času. Hviezdičku navyše si môže pridať ten, kto si k výkladu vypočuje zmienené skladby. Ilustrácie až bolestne chýbali...... celý text
