Deia přečtené 1411

Kopí protne vodu 2024, Simon Jimenez

Úprimne neviem čo som čakala od tejto knihy, ale to, čo som dostala, asi nie :D. Štýl písania je vskutku jedinečný, žiadnu podobnú knihu som ešte nečítala. Ale mne to teda nesadlo. Prvé strany mi prišli strašné, vôbec som nevedela, čo sa deje, o čom čítam a kebyže nie som chronický dočítač kníh, tak to tam asi rovno vzdám. Neskôr sa to trošku zlomilo a keď sa tam objavil Keema a neskôr aj Juno, tak som si myslela, že konečne príbeh dostane nejaké jasné kontúry a bude plynúť. Ale zakaždým tam na mňa vyskočilo niečo, čomu som nechápala. Hlavne som nechápala, kto ten príbeh rozpráva - lola tebe? Vidíš ho v nejakom divadle? Rozprávaš ho ty súrodencovi? Bola som totálne mimo (a kto akože má byť lola som nepochopila do konca knihy). Na mňa to bolo príliš divné. Príliš snové, príliš abstraktné, príliš neukotvené a kvôli tomu ma to veľmi nebavilo, nevedela som sa ponoriť do toho príbehu a väčšinou som ani nemala chuť čítať ďalej. Ani po dočítaní a po uplynutí pár dní v podstate netuším o čom ten príbeh mal byť a v mysli mi ostali iba zvláštne útržky. Bolo to síce niečo nové, zvláštne, s pár zaujímavými scénami, len nie vhodné pre mňa.... celý text

Ghúl 2023, Brian Keene

Na tento príbeh som bola navnadená, čakala som poriadny horor. Ale bohužiaľ, nič také sa nestalo. Vôbec ma to nebavilo a tiež som sa neubránila porovnávaniu s Kingovým To alebo so Simmonsovým Temným letom. Opäť partia chalanov na bicykloch (z čoho jeden musí byť pri tele), nejaká iná partia, ktorá ich šikanuje... To tu už bolo. A do toho ghúl na cintoríne, ktorého tam bolo veľmi málo, na to, že je po ňom pomenovaná kniha. Ale monštrá sú v tomto príbehu inde... Ako sa veľakrát zopakuje. Dvaja z troch chlapcov to doma nemajú ľahké a zdalo sa mi toho už priveľa. Navyše myšlienkové pochody boli rozťahané a pre mňa až príliš nezaujímavé. Asi aj to mohlo za to, že mi hlavné postavy liezli na nervy a nejak som s nimi nesúcitila. A čím viac sme sa blížili na koniec, tým nelogickejšie sa mi to celé zdalo. A záverečná kapitola ma teda vôbec nedojala, skôr rozčúlila, pretože som sa nedozvedela to, čo som chcela :D. Ale aspoň to bolo čtivé, až na tie myšlienky. V závere som z príbehu sklamaná, keďže očakávania som mala oveľa vyššie.... celý text

Potkan 2016, František Kozmon

Slovenských autorov až tak nevyhľadávam, ale na túto knihu som bola zvedavá. A nečítala sa vôbec zle, skôr naopak, aj keď mnoho vecí mi tam nesedelo. Napríklad postavy, najsympatickejší bol asi Marek, ale aj ten mal mnoho múch, ostatné sa mi zdali výrazne horšie, hlavne ženy, mi prišlo, že žiadna sa nevedela správať profesionálne. O Marekových kolegoch ani nehovorím. Ďalej vyšetrovanie, to mi prišlo také vlažné, každému dávali len pár otázok a keď šli navštíviť jedného väzňa, tak na návštevu mali doslova päť minút, čo sa mi zdalo málo a celkovo mi to nejak nesedelo. Ale napriek tomu sa mi kniha čítala veľmi dobre, od príbehu som sa nemohla odtrhnúť a keď som nemohla čítať, tak som na knihu myslela a rozmýšľala nad ňou. Taktiež bolo pre zmenu celkom príjemné čítať príbeh zo slovenského prostredia a so slovenskými menami. Ešte jednu časť určite vyskúšam, snáď bude o ten kúsoček lepšia.... celý text

Závan klíčovou dírkou 2020, Stephen King

Priznám sa, že do tejto knihy sa mi veľmi nechcelo. Kinga zbožňujem, ale Temnú vežu som čítala v slovenčine (a jasné, že táto nie až tak krátka knižočka v slovenčine nevyšla) a taktiež si z nej až tak veľa nepamätám a myslela som si, že to bude problém. Ale nebol, sám King v úvode píše, že kniha sa dá čítať aj samostatne. Je to príbeh v príbehu (a možno v ešte jednom príbehu). Roland svojím spolucestovateľom rozpráva dva príbehy - prvý sa volá Zvěrodlak a je z Rolandovej vlastnej minulosti, kedy bol ako veľmi mladý pištoľník vyslaný na misiu. Jeho úlohou bolo nájsť príšeru, ktorá zabíja ľudí a vraj je to človek schopný premeny. Druhý príbeh, Závan klíčovou dírkou, je príbeh, ktorý Rolandovi čítala jeho matka a ktorý súvisí s prvým príbehom a aj so situáciou, v ktorej sa ka-tet ocitol. Obidva príbehy sa čítali príjemne, King je naozaj majster slova a vychutnávala som si snáď každé slovo. Ale občas som sa nemohla ubrániť akejsi roztržitosti, kedy mi myšlienky od príbehu odbiehali, hlavne od toho druhého. Ale celkovo je to veľmi príjemný bonus, vyvolal vo mne až nostalgiu za Rolandovým ka-tet a určite si túto knihu ešte niekedy prečítam - pri re-readingu Temnej veže, medzi štvrtou a piatou časťou, tam, kde pôvodne patrí.... celý text

Válečník 2021, Bernard Cornwell

Tak som sa dostala na koniec Uhtredovej púte. Spolu sme, samozrejme s prestávkami, strávili dva roky a bol to veru príjemný čas. Uhtred je už starý, nie že by v pár predchádzajúcich častiach nebol, a chcel by v kľude dožiť v svojej pevnosti. Ale vie, že sa mu to nepodarí, takže opäť sa dočkáme rôznych bitiek, politikárčenia a podobne. Musím povedať, že najviac ma tu rozčuľoval Æthelstan, keďže sa k Uhtredovi správal tak, ako sa správal. Ale zas, aj Uhtred sa niekedy správa ako nevyspelý chlapec, zjavne to s vekom fakt neprejde. Záverečná bitka je epická, ako to už v tejto sérii býva zvykom. A aj keď sa mi niekedy séria zdala rozťahaná, ako celok mi prirástla k srdcu, bol v nej humor, kopa napätia a bitiek a hlavne mnoho historických faktov, ktoré som naozaj ocenila. Bude mi chýbať, ale čoskoro sa určite pustím do nejakej ďalšej autorovej série.... celý text

Hříšní světci 2020, Emily A. Duncan

Táto kniha už pár rokov čakala v čítačke a konečne losovanie určilo, že prišiel jej čas :D. Ale vedela som, že prečo sa mi do nej veľmi nechce, aj keď som dúfala (ako stále), že tentokrát ma príbeh, spadajúci do kategórie young adult, prekvapí - hlavne keď má v anotácii napísané, že sa jedná o gotický fantasy príbeh (niežeby som na ňom niečo gotické našla)- Ale nestalo sa tak (nečakane). Ako to u takýchto kníh býva, tak sa mi to čítalo dobre. Ale bolo to plné nelogických vecí. Hlavne som nechápala systému (vraj) pohanskej mágii spojenej s krvou - boli ju schopní používať všetci? Alebo len pár vybraných jedincov? Prišlo mi, že raz je to tak a raz tak. Taktiež presuny postáv boli nelogické - Naďa so svojou skupinkou sa snažila dostať na to isté miesto ako nepriateľ, ale časovo mi to nesedelo. O tom, že napríklad kone neboli nikdy spomenuté, až kým na nich zrazu nešli, ani nehovorím. Čo ma ďalej rozčuľovalo, boli Nadine myšlienkové pochody. Tá totiž cestuje s jedným z pohanov, Malachiášom, a neustále myslí a hovorí, ako by ho mala zabiť, ale všetkým je jasné, že to v skutočnosti nechce. A o závere knihy ani nehovorím, ten mi nesadol už vôbec. Pre mňa to bol taký priemer, príbeh vo mne vôbec nezarezonoval a po pár dňoch si naňho pamätám už matne. Aj keby boli pokračovania, tak by som sa do nich nepustila.... celý text

Časy zo second-handu 2016, Světlana Alexandrovna Alexijevič

Všetky predchádzajúce autorkine knihy som čítala a tak mi chýbala iba táto. Trošku som z nej mala obavy, pretože táto téma mi nie je blízka a nevedela som, či ma to bude baviť. A nebolo to zlé, ale z jej kníh mi prišla táto najslabšia. Už som vedela, aký štýl písania a rozprávania mám čakať, takže to ma neprekvapilo a čítalo sa mi to dobre. Ale vôbec som nevedela súcitiť s tými ľuďmi. Bola som skôr znechutená. To neustále ospevovanie veľkého Ruska, Lenina... Nechápala som to. Hlavne keď niekoho príbuzný sa dostal za nejakú úplnú blbosť niekam do gulagov, prípadne bol mučený... ale tak hlavne, že to vtedy bolo skvelé. Alebo v dobrom spomínať, že človek celý rok chodil len v jedných topánkach... Nevedela som sa do toho vžiť. Navyše mi mnoho z tých rozprávaní prišlo veľmi dlhých a opakujúcich sa. Taktiež mi prišlo, že z mnohých ľudí sršala závisť, aj keď sa to snažili schovať - že tí druhí mali hento a tamto a oni nie, pričom im to ale (vraj) netrebalo. Muselo to byť vtedy strašné vymývanie mozgov. Ako nehovorím, že ľudia sa po revolúcií v Rusku mali oveľa lepšie a verím, že život mnohých bol ešte ťažší ako pred revolúciou, ale celé to na mňa proste pôsobilo veľmi nesympaticky, negatívne a miestami doslova ufňukane. A najhoršie mi na tom prišlo, že mnoho z tých názorov stále zaznieva aj v našej spoločnosti. Rozhodne to bolo poučné čítanie.... celý text

Železná vdova 2023, Xiran Jay Zhao

Na túto knihu som bola zvedavá a celkom ma prekvapila, čítala sa naozaj dobre. Ce-tchien mi bola spočiatku sympatická, páčila sa mi jej tvrdohlavosť a snaha ísť si za svojím, aj keď v jej svete, veľmi inšpirovanom Čínou, sú ženy v podstate podradné bytosti a mali by iba počúvať mužov. Ale ku koncu mi už tak sympatická nebola, pomsta je síce fajn, ale netreba to úplne preháňať. Aj zvyšné dve hlavné mužské postavy boli celkom zaujímavé a vzťahy medzi trojicou boli síce zvláštne, ale mne sa ich fungovanie páčilo. Roboti boli skvelí, aj keď si nie som istá, že ich fungovanie som pochopila a ich transformácia vo mne zakaždým evokovala Power rangers :D. Koniec bol už len jedna veľká bitka, ktorá sa mi zdala miestami dosť nepriehľadná, zvratov v nej bolo požehnane. So záverečným odhalením a vývojom Ce-tchien ale veru spokojná nie som. Do druhej časti neviem či sa pustím, ak by mala byť čoskoro, tak asi aj áno, ale pri dlhšom čakaní tento príbeh zo mňa pravdepodobne vyšumí, bol síce fajn, ale veľmi hlboký dojem nezanechal. A taktiež to nie je úplne fantasy, skôr sci-fi.... celý text

Islámský stát - Uvnitř armády teroru 2015, Hassan Hassan

Túto knihu som si kúpila ešte keď bola téma ISIS aktuálnejšia, ale nejak som sa k nej dostala až teraz. A musím povedať, že ma vôbec nebavila. Od knihy som čakala niečo úplne iné (to mám za to,že si veľmi nečítam anotácie), myslela som si, že pôjde o nejaké príbehy vojakov, ktorí v organizácii pôsobili alebo niečo na ten spôsob. Miesto toho som dostala číru literatúru faktu, ktorá bola pre mňa veľmi nepriehľadne spracovaná. Od začiatku som bola zahltená množstvom mien rôznych vodcov, ich poskokov a neviem kým, taktiež rôznymi odnožami rôznych islamistických skupín a podobne. Prišlo mi, že aby som knihe chápala, musela by som mať o tejto problematike nejaké základy, ktoré ja teda veľmi nemám. V knihe mi bytostne chýbali nejaké mapky, v ktorých by boli zaznačené jednotlivé oblasti, ktoré kniha popisuje (ja strašne nerada googlim počas čítania). Taktiež mi chýbal nejaký prehľad všetkých tých mien a organizácií, ku ktorému by sa dalo v priebehu čítania vracať. Ja som bola pri čítaní naozaj úplne stratená, vôbec som si to neužívala a len som chcela, aby to bolo už čo najrýchlejšie za mnou (áno, som chronický dočítač kníh). Občas sa tam vyskytlo pár zaujímavých strán, ale bolo ich veľmi málo. Po prečítaní musím povedať, že táto kniha mi v podstate nič nedala, naozaj si z nej nič nepamätám, ale zas musím povedať, že za jej vznikom pravdepodobne stálo dosť práce. Aspoňže nebola veľmi dlhá.... celý text

Příběhy ze světa prachmistrů 2017, Brian McClellan

Na návrat do sveta prachmistrov som sa tešila a veru, nebola som sklamaná. Niektoré poviedky sa odohrávajú pred prvou trilógiou, niektoré medzi prvou a druhou a myslím, že čítať ich takto po oboch trilógiách bolo snáď aj najlepšie, určite neodporúčam týmito poviedkami začínať. Pre mňa to bol príjemný, trošku nostalgický návrat. Rada som si prečítala niečo viac o Tamásovom živote, o jeho predchádzajúcich bitkách a kariérnom postupe na poľného maršála, o tom, ako spoznal svoju ženu (Eriky tam teda mohlo byť viac, tá ženská mala štýl), či o tom, ako sa Vlora dostala k nemu do rodiny (aj Vlory tam mohlo byť viac). Prekvapivo ma najmenej bavili dve celkom dlhé poviedky, v ktorých hlavnú úlohu hrá Taniel, ten mi k srdcu až tak neprirástol, aj keď prostredie Fatrásty, kde sa poviedky odohrávali bolo zaujímavé. Bavila ma aj poviedka s inšpektorom Adamatom, jeho charakter som mala rada. Celé ma to bavilo, čítalo sa mi to skvelo, aj keď občas som mala pocit, že autor možno ešte nebol úplne vypísaný (alebo to bolo prekladom). Dúfam, že sa dočkáme aj ďalších autorových kníh, pretože sa začína radiť k mojim obľúbencom.... celý text

Bábkové divadlo 2019, M.W. Craven

Na túto sériu som bola celkom zvedavá, pretože som na ňu počula len pozitívne ohlasy. Ale mala som trošku obavy, pretože mne poslednú dobu prídu všetky takéto príbehy na jedno kopyto. Tento bol výnimka, naozaj ma v dobrom prekvapil. Vraždy sú celkom brutálne, miestami mi ten popis prišiel až príliš. Ale to nebolo to, v čom je tento thriller iný. Najviac na mňa zapôsobila Tilly, tá jej spoločenská neohrabanosť spojená s prílišnou úprimnosťou. A Washington k nej skvelo ladil, vytvorili naozaj úžasnú dvojku a ich rozhovory som si užívala. A taktiež ani jeden z nich nebol alkoholik. Samotný prípad bol tiež zaujímavý, celý čas som bola v napätí (knihu som dala v podstate na jeden záťah) a zvedavá na rozuzlenie, kto je vrahom som ani netušila a dosť ma to prekvapilo. Len záver mi prišiel trošku prehnaný, tie odhalenia ohľadom Washingtonovej minulosti sa mi veľmi nepáčili, mi príde, že nemôže existovať knižný detektív bez nejakej stigmy, čo je škoda. Ale na ďalšiu časť sa teším a dúfam, že bude minimálne takisto dobrá ako táto.... celý text

Hodiny 2024, Agatha Christie

Knihy od Agátky mám rada, ale táto mi veľmi nesadla. Začiatok bol veľmi sľubný - neznámy muž zavraždený v cudzom dome, ktorého majiteľka je navyše slepá, nájdený slečnou, ktorá tam v podstate ani nemala čo robiť. A ešte k tomu hodiny, ktoré sú na mieste činu tiež navyše. Ale čím viac som čítala, tým menej ma to bavilo. Detektívna práca spočívala hlavne vo vypočúvaní susedov, ktorí mi prišli až príliš zhovorčivý, takže sa mi to zdalo rozťahané. Colinova práca a záplatka s ňou súvisiaca mi zas prišli navyše. Aspoňže jeho známym je Hercule Poirot, ktorý to (nečakane) celé vyrieši, ale scén s ním tam bolo málo a ani tie ma až tak nebavili. A tentokrát tu je aj náznak romantickej linky, ktorá mi tam vôbec nesedela. Záverečné rozuzlenie bolo síce zaujímavé a aj dávalo zmysel, ale neviem, čakala som niečo iné, bolo to až príliš komplikované a celkom zmätené. Niektoré knihy od autorky si pamätám roky, čo vo mne zanechali taký dojem, ale táto medzi nich patriť nebude.... celý text

Kalimdor 2022, Sean Copeland

Ja som veľkou fanúšičkou World of Warcraftu, túto hru hrám už roky a viac-menej denne. Aj preto ma táto kniha potešila, aj keď veľa nových informácií sa z nej človek nedozvie - určite nie niekto, kto je hráčom a zas ľudí, ktorí nehrajú, táto kniha podľa mňa vôbec nezaujme. Navyše sa odohráva až po datadisku Battle for Azeroth a treba trošku poznať súvislosti. Napriek tomu, že všetky miesta v tejto knihe “poznám, ma to bavilo. Je to naozaj písané ako sprievodca a užívala som si každú stranu, hlavne keď aj spracovanie knihy je perfektné - mapy, kopa ilustrácií, proste radosť v nej listovať. Čo mu trošku vadilo bol štýl rozprávania - prišiel mi príliš detský a niekedy to na mňa pôsobilo, že Zekhan je malý chlapec, ktorý putuje so svojím otcom a nie, že je veľvyslancom Hordy. Taktiež mi vadili preklady niektorých názvov, vzadu sú síce vysvetlivky, ale tie skôr mohli byť ako poznámka pod čiarou, pretože neustále listovanie dozadu mi prekážalo. Ale kniha je ináč príjemným čítaním doslova na pár hodín, keďže je kratučká a ešte je tam aj veľa ilustrácií a ja sa veľmi teším na ďalších sprievodcov po Azerothe :).... celý text

Trochu oheň, trochu voda 2019, Andrej Bán

Toto nie je moja prvá kniha o rozpade Juhoslávie, ale napriek tomu mám pocit, že tomu konfliktu nikdy nepochopím. Príde mi taký neuchopiteľný. Ale táto kniha sa nesústreďuje len na samotný konflikt, ale aj na obyčajných ľudí - ako žili vtedy, ako žijú teraz, čo sa pre nich zmenilo. A to ma veľmi bavilo čítať. Kniha je rozdelená po jednotlivých štátoch, najviac priestoru je venovaného Kosovu a Srbsku. Ale približuje aj najdôležitejšie body vojny - masaker v Srebrenici či bitku o Vukovar, hľadanie vojnových zločincov... Pri čítaní pomáha mapa, ktorá je na začiatku a text doplňuje aj dosť fotografií - musím priznať, že fotka useknutej hlavy ma celkom zarazila. A trochu ma mrzí, že popis k fotkám bol až na konci knihy a nie priamo pri nich. Celkovo sa mi kniha čítala dobre a to aj vďaka tomu, že to nie je len súpis faktov, ale že sú to príbehy ľudí. Napriek tomu by niektorým štátom neuškodilo viac priestoru, napríklad kapitoly o Chorvátsku a Severnom Macedónsku sú príliš kratučké. Kapitola o migrantoch mi zas prišla zbytočná, nehodila sa k téme tejto knihy. Ale opäť som sa dozvedela veľa nových informácií, ktoré boli podané veľmi čtivým spôsobom.... celý text

Ultimátum 2022, T. J. Newman

Túto knihu som nemala v pláne veľmi čítať, ale keď už som ju mala v čítačke... A nebola zlá. Síce ani veľmi dobrá, ale čítanie som si celkom užila. Je to thriller zo zaujímavého prostredia, aspoň pre mňa, predsa len o únosoch lietadiel často nečítam. Únos prebehne už na začiatku, žiadny dlhý úvod tu nie je. Postavy sú tiež celkom sympatické, či už pilot Bill alebo letuška. Ich reakcie mi prišli rozumné a žiadny väčší problém som s nimi nemala. Problém som mala akurát s jedným vyšetrovateľom FBI, ktorý mi teda rozumný neprišiel. A ani motív únoscu sa mi nezdal dostatočný a jeho plán už vôbec nie, podľa mňa by to vyjsť nemohlo. Pri čítaní som bola celý čas v napätí, že ako to dopadne, aj keď sa to dá celkom predvídať. Niektoré scény v závere mi ale prišli celkom cez čiaru a mierne pokazili zážitok z čítania. Od knihy som nemala žiadne očakávania, čiže v istom zmysle prekvapila - ale okrem toho, že sa mi čítala ľahko, tak mi neprišla nijak výrazná, už teraz, pár dní po dočítaní, si na ňu ledva pamätám. Taká príjemná oddychová jednohubka.... celý text

Panstvo Soli a smútku 2021, Erin A. Craig

Na tento príbeh som bola zvedavá, opäť ma nalákala zaujímavá anotácia, zvláštny názov a tajomná obálka. A opäť to nebolo nič skvelé, aj keď čítalo sa mi to dobre. Príbeh naozaj začína zaujímavo a vyzeralo to, že bude mať aj poriadnu atmosféru. Začína sa totiž pohrebom sestry, dcéry, ktorý je už štvrtý v poradí. Ale atmosféra sa celkom rýchlo vytrácala. Annaleigh sa síce snažila prísť na to, čo sa stalo, ale podľa mňa jej to veľmi nešlo. Taktiež tajomné bály a chuť sestier na ne chodiť sa mi veľmi nepáčili. A keď tak rozmýšľam, bolo tam toho veľa, čo sa mi mierne nepáčilo - romantická linka, ktorá bola veľmi rýchla a nepresvedčivá, správanie vojvodu a jeho ženy, záver, ktorý sa mi tam nehodil, to, že som hneď uhádla hlavného záporáka... Ale napriek tomu som si čítanie užila, pretože príbeh niečo mal do seba, miestami atmosféra bola skvelá (hlavne tá všadeprítomná soľ) a aj tá jemná hororová vsuvka sa mi páčila. Len to celé mohlo byť nakombinované lepšie a hlavne ten záver ma naozaj dosť sklamal, to vyústenie celej tej záhady a všetkého čo sa tam dialo mi prišlo také o ničom. Neurazilo, nenadchlo.... celý text

Okouzlený kouzelník 2004, Mary Stewart

Meč krále Artuše 2004, Mary Stewart

Niet úniku 2024, Yrsa Sigurðardóttir

Vraví sa, že do tretice všetko dobré, ale bohužiaľ. Od Yrsy som čítala už dve knihy a obidve mi prišli priemerné. Keďže táto má prevažne pozitívne recenzie, tak som si myslela, že sa to zlomí. Ale nie, strašne ma nebavila. V knihe je na mňa príliš veľa zbytočných myšlienok a opisov - niektoré možno ani nie sú zbytočné, ale sú veľmi nudne podané, mnoho informácií nám mohlo byť povedaných napríklad skrz rozhovory. Aj keď je námet zaujímavý a má taký mrazivý potenciál, tak som sa kvôli štýlu písania nevedela do príbehu ponoriť, ani som si nevybudovala žiadny vzťah k postavám a tak mi bolo jedno, čo sa s nimi stane. Navyše od začiatku vieme, že zomrú, takže mnoho kapitol z minulosti mi prišlo zbytočných a rozťahaných. Vyšetrovatelia boli tiež celkom nudní, hlavne toho veľa nevyšetrovali, keďže k prípadu boli priradení len ako pomocníci. Odhalenie pravdy o Týrových rodičoch mi prišlo celkom pritiahnuté za vlasy, ako ani nie to, čo sa im stalo, ale to, ako na to prišiel. Do ďalších častí sa určite púšťať nebudem a celkovo knihy od tejto autorky nie sú úplne pre mňa, jej štýl písania mi proste nesedí.... celý text

Krev říše 2021, Brian McClellan