Petra de Valo
komentáře u částí děl
Edgar A. Poe trpel dvoma utkvelými predstavami, jednou bol ukrutný strach z toho, že bude pochovaný zaživa, druhou bola predstava umierajúcej manželky. Poviedka Morella sa venuje druhej téme a spolu s poviedkami Ligeia a Berenice tvorí akési trio. Vždy prekrásna a vzdelaná úžasná žena záhadne ochorie a umiera, a to, čo nasleduje potom, sa odohráva možno iba v chorej mysli rozprávača. Alebo nie?
Znova musím žasnúť nad Oscarovým darom slova, nad jeho bezbrehou fantáziou tak skvostne premenenou do slov, nad toľkou krásou a žiaľom.
Však tento príbeh má pre mňa aj iný význam, vidím tu istú paralelu medzi Oscarom a Hviezdnym dieťaťom, akoby Oscar touto poviedkou predvídal vlastný pád.
Tak ako Hviezdne dieťa, aj Oscar miloval krásu, aj Oscar trochu zlomyseľne kritizoval spoločnosť, v ktorej sa pohyboval, tak ako Hviezdne dieťa aj on vo väzení jedol plesnivý chlieb a pil stuchnutú vodu. Záver poviedky je mrazivo prorocký: "Jeho utrpenie bolo také veľké a oheň skúšok, ktoré podstúpilo, taký ničivý, že po troch rokoch umrelo." Rovnako ako ... Oscar.
Poviedka, ktorá možno nepatrí k Wildeových najlepším, avšak dala vzniknúť pojmu "Sfinga bez tajomstva." Rozhodne je zaujímavá a číta sa dobre.
Poviedka o dvoch dobrých ľuďoch a o tom, že dobro sa dobrom oplatí. Tento motív je u Wilda tak zriedkavý, keďže jeho poviedky obvykle končievajú tragicky, že na mňa tak zapôsobil, až mi vyhŕkli slzy.
Možno je príbeh trochu predvídateľný, ale i keď vieme, o čo ide a ako to dopadne, s radosťou čítame ďalej.
Krásny starosvetský upírsky príbeh, hoci zo začiatku musíme trochu prijať trochu veľa informácií, kým sa dostaneme k jadru, číta sa dobre a mne sa páčil.
Milujem Poove poviedky, no v tejto zvlášť oceňujem ani nie tú pochmúrnu atmosféru, ktorou iste oplýva, ale opis Ligeii, jej krásy a charakteru - len skutočne zamilovaný muž môže tak krásne hovoriť o svojej žene. Vystupňované napätie, záver skvelý - ako aj Poe je vždy skvelý.
Mne sa poviedka čítala veľmi dobre, je dobre napísaná, ale dosť predvídateľná. Opäť nachádzame - ako u starých upírskych poviedok ostatne dosť často - motív femme fatale, ktorá je stále krásna a stále živá a jej zamilovaný a po pomste túžiaci milenec - mŕtvy.
Všeličo ma pri čítaní napadalo, ale rozuzlenie ma prekvapilo, takže hodnotím kladne, príbeh je záhadný a nie je ľahko predvídateľný - keďže manželka pochádza z Latinskej Ameriky a o jej minulosti nič nevieme, čitateľa iste napadne, že by tým upírom skutočne mohla byť.
Očarujúci, ale skazený barón, ktorý chytil do svojich osídel krásnu mladú ženu. Mne sa poviedka veľmi páči, naznačuje rôzne tajomstvá a barónove zvrátenosti, ktoré si môžeme domýšľať.
Síce mi príde trochu zvláštne, že v tak delikátnom rodinnom prípade žiadajú o pomoc súkromného detektíva, ale Holmes je všestranný a prípad samozrejme s Watsnovou pomocou a nasadením všetkých svojich síl vyrieši.
Dodatok na záver osvetľuje rôzne prepojenia s románom Dracula, a to je pre mňa len príjemný bonus.
Vydarená poviedka, ktorá priam srší iróniou a humorom, a z ktorej vyplýva nanajvýš dôležité ponaučenie, na ktoré by sme nemali zabúdať, a to, že pýcha predchádza pád. Na rozdiel od iných nerieši životne dôležité témy, ani nie je smutná, ostáva však po nej akási trpká pachuť.
Krásná poviedka, znova na pozadí tajomného príbehu o matke mladého kráľa, ktorá záhadne umrela - musím vyzdvihnúť práve to načrtnuté pozadie, ktoré dodáva Wildeovým príbehom autenticitu, ako tomuto, tak napr. aj Infantkiným narodeninám.
Príbeh pojednáva - ako u mnohých Wildeových poviedok - o kráse, o utrpení, o bohatstve vyšších vrstiev a o chudobe poddaných, dokreslený je mnohými metaforami, príbehmi a pestrými alegóriami.
Kráľov duševný obrat je však zbytočný, bohatí musia mať rozmary, inak by chudobní nemali prácu.
V závere sa prejaví znova zásah vyššej moci, ktorý má Wilde tak rád a nachádzame ho takmer v každej jeho poviedke, v Rybárovi a jeho duši, Šťastnom princovi i Sebeckom obrovi.
Krásna poviedka s dlhým starosvetským úvodom, ktorý sa mi veľmi veľmi páči, v ktorom každučké slovo vytvára magický a tajomný príbeh, poviedka o malom trpaslíkovi, ktorému od nešťastia pukne srdce a o malej infantke, ktorá srdce nemá.
Wilde rád predáva dar reči zvieratám, kvetom a veciam, a milujem tú jeho ľahkú iróniu, ktorú im prepožičiava a vytvára z nich skutočné osobnosti - nielen v tejto poviedke.
Ďalšia z krásných a magických Wildeových poviedok, o veľkej láske a smrti, o tom, ako strácame isté, keď neisté chceme a ako nevieme oceniť to najvzácnejšie, čo máme.
Prvky magiky, prítomnosť diabla, tanec s čarodejnicami za úplňku, povznesený a božský záver, proste krása. Milujem štýl, akým Wilde píše, ako nás priam zahltí príbehmi z tajomných diaľav a ako neskutočne pestrofarebne vie popísať ľudí, udalosti i veci.
Klasický upír v Hollywoode, niekoľko obetí a vznešené city, ktoré predčia zlo, prekvapivý záver, vydarená poviedka.
Trošku rozvláčne napísaná, ale záver to napraví, síce nevzbudí žiadny veľký strach, ale poteší.
Stupňujúce sa napätie, vieme, že sa deje niečo zlé, ale nevieme čo. Nakoniec sa to samozrejme dozvieme, ale už je neskoro ...
Trochu hlúpa a mierne zvrátená téma o mŕtvej milenke, avšak časť po jej smrti mohla byť desivejšia a lepšie prepracovaná.