Petra de Valo
komentáře u částí děl
Veľmi vydarená poviedka, taká starosvetská so správnou atmosférou, cintorín, mŕtvola, veľká láska, to všetko vedie jedine k tragédii... Upírka je krásna a bezcitná, celkom ako má byť a hlavný hrdina, hoci bol viackrát varovaný, vo svojej zaslepenosti nevidí, čo sa deje, až kým sa aj on nestane obeťou. Dobre mu tak, keďže aj dnes platí svätá pravda - komu niet rady, tomu niet pomoci :)
Navonok veselá poviedka o starom strašidle s boľavými kĺbmi a modernej americkej rodinke, pod povrchom však znovu nachádzame skrytý smútok ako vo väčšine Wildeových krásnych clivých poviedok ...
"Ďaleko za borovicovým lesom je malá záhrada. Rastie tam vysoká, hustá tráva, posiata bielymi hviezdicami bolehlavu, a slávik tam spieva po celú noc. Celučkú noc tam spieva slávik a z vysokej oblohy pozerá do tej záhrady studený krištáľový mesiac a tis rozprestiera svoje mohutné ramená nad všetkými spáčmi."
Smutným motívom mi pripomína Šťastného princa, tiež ide o obeť malého vtáčika, ktorý pre veľkú vec obetuje vlastný život, jeho obeť však nakoniec nikto neocení... Veľmi pekná, veľmi smutná, navždy v srdci...
Ďalšia z krásnych a smutných Wildeových poviedok, o Šťastnom princovi, ktorý vlastne vôbec nebol šťastný a o malej lastovičke, ktorá mu chcela pomôcť a utešiť ho a jej dobrota ju stála život ... K pláči krásné, naprostý klenot ...
Krásna, smutná, jedinečná, mám ju veľmi rada a roky sa k nej vraciam ...
Určite sa však nevyjadrím lepšie ako "smetyl", jeho prirovnanie k pohlazení jarného vánku je naprosto výstižné ...
Veľmi pekná a smutná poviedka, poučná, pravdivá a nadčasová. Aj keď som ju čítala už veľakrát, mlynár ma vie vždy strašne rozčúliť.
Tak temná a zvrátená poviedka, až sa mi hnusilo ju čítať. Ale jediná z celej obsiahlej zbierky Z upířích archivů I., pri ktorej som sa naozaj bála.