zuvacka komentáře u knih

Brilantne napísané, presne sformulované, ale veselé to teda nebolo. Preto ma pobavila veta z poslednej kapitoly: "Tak ako, milý čitateľ, nebodaj to bolo deprimujúce čítanie?" No veru. Kniha však nielen ukazuje deprimujúce fakty, ukazuje aj smer. Možno podoný ako si zvolil Whittaker Chambers. Citát - "Ešte pred vojnou sa stal členom komunistickej strany a sovietskym špiónom. Potom sa s komunizmom radikálne rozišiel. O svojej minulosti vypovedal pred Výborom Kongresu USA a jeho svedectvo pomohlo odhaliť vysokopostavených sovietskych špiónov v americkej vláde, napríklad Algera Hissa. Chambers ešte aj po svojej konverzii na antikomunistu bol presvedčený, že komunizmus zvíťazí a že on sa vlastne dobrovoľne pridáva na stranu, ktorá historický zápas prehrá. Zápas s komunizmom však bral ako zápas o dušu človeka, a teda ako zápas i o svoju dušu. „Viem, že opúšťam víťaznú stranu a prechádzam k prehrávajúcej, ale je lepšie umrieť na porazenej strane, ako žiť v komunizme," napísal."

Veľmi pekné. Prosté a silné.
Citát:
MAHULENA: ....Vratko, proč jsou srdce na tom světě z kamene?

VRATKO: Jsou zase jiná, jak to tvoje, a v tom je spása všech.

4 09.05.2022

Skvost, od začiatku jasných 5*, nabité myšlienkami, ktoré treba sledovat, aby neušla ani 1 skvostná pointa. Už som čítala pár zivotopisov sv. Tomáša, ale žiaden ktorý by ho vykreslil tak dobre. Chesterton má schopnosť veci domyslieť, nielen uviesť fakty, ale opýtať sa správnu otazku prečože sú veci práve takéto, aká je logika za takýmto správaním a pod. Čitateľ sa cíti akoby čítal detektívku, nie životopis. ( a to ma byť pochvala :-) )
Citát - "Jistý vynikající viktoriánský vědátor s oblibou prohlašoval, že dítě vůbec nevidí trávu, nýbrž jen jakousi zelenou mlhu, odraženou v drobném zrcadle lidského oka. Tato ukázka racionalismu na mne vždy působila jako něco téměř šíleně nerozumného. Není li si jist existencí trávy, kterou vidí za sklem okna, jak si může být u všech všudy jist existencí sítnice, kterou vidí pod sklem mikroskopu? Jestliže zrak klame, proč by nemohl klamat vždycky?"

4 10.02.2021

Za zhrnutie knihy sa da považovať Chestertonov výrok zo strany 223: "Po proudu může plout ledacos mrtvého, proti proudu se může vydat jen něco živého." Dreher uvádza ako sa proti prúdu rozhodli plávať rôzne kresťanské komunity, ktorých riešenie sa človeku môže páčiť viac alebo menej, ale majú tento spoločný menovateľ.
Ešte uvediem citát od luteránskeho pastora väzneného za vieru v Rumunsku zo str.158: "Existuju 2 druhy kresťanov. Tí, ktorí veria v Boha a tí, ktorí rovnako úprimne veria, že veria. Môžete ich rozlíšiť podľa ich skutkov v rozhodujúcich momentoch."

4 19.01.2021

Skvelá vec.
Zacitujem: "Kdyz jsme opustili farmu v hlubokych lesich, pripadalo mi jako bych zanechal za sebou vsechen milovany svet divociny ... Pomalu jsem si vsak zacal uvedomovat velkou pravdu, ze to co mame radi je ulozeno v nasem nitru. Existuje skryty ale mocny vseovladajici zakon spriznenosti, ktery znaji ti, co tyto veci studuji. Clovek se zajmem o duchovni veci schledava veci odusevnelymi i v odpudivem prostredi. Clovek jehoz zalibou jsou kone, sejde sa urcite v nove spolecnosti s vyznavaci dostihu. Tak tomu bylo i u mne. Vsechny me touhy a usili speli k tomu, abych se zabyval divokymi tvory ve svete kolem sebe. Prichazeje z lesu do velkeho mesta Toronta vsechno jsem sice opoustel, ale duchovni sila a vule zpusobili, ze jsem divoke tvory nalezal i ve meste. Vstoupili do meho zivota zpusobem, ktory polekal ty, kteri byli jinak zalozeni. Kazdym rokem se mi dostalo nove prilezitosti a kazdym rokem prekvapivejsi dukazy onoho skryteho zakona: vyhledaval jsem a nachazel. Rikam si, jestli tento zakon neni take tvurci silou, protoze mi bratri, kteri zili se mnou ve stejnem dome takovato spojeni nenavazovali."

4 28.05.2019

V teoretickej oblasti by sa našli veci, kde so Setonom nesúhlasím. Napríklad jeho zdôraznovanie pudu na úkor rozumu cítim potrebu korigovať. Ale v praxi nič z tých podľa mňa chybných predpokladov nevidno. Nielenže súhlasím, chytá ma to za srdce.

3 12.11.2022

Nemôžem to nespomenúť. Táto kniha mi zabránila zle sa vydať. Vlastne dosť kľúčová vec...

Zvlášť v exegéze ako obvykle exelentné.
Mojími "highlightmi" bolo biblické zdôvodnenie kľačania pri omši, netušila som že sa k tomu dá nájsť toľko, analýza židovského "tau" ako predkresťanského symbolu kríža a znovuobjavenie súvislosti medzi východom z Egypta a liturgiou. (cieľom Exodu nebolo len zabratie zeme, ale aj obeta - „Prepusť môj ľud, aby mi slúžil na púšti!“)
Prekvapením bol dôraz na orientáciu na východ, celkom ostrá (a dobre odôvodnená) kritika rocku či tanca na omši.

Citát:
"Tanec nepatrí medzi prejavy kresťanskej liturgie. Gnosticko-doketické smery sa ho asi v 3. storočí pokúšali zaviesť do liturgie. Podľa ich názoru bolo ukrižovanie iba zdanlivé: Kristus opustil telo, ktoré nikdy skutočne neprijal, už pred umučením a tak mohol na miesto liturgie kríža nastúpiť tanec, veď kríž predstavoval len niečo zdanlivé. Kultické tance rozličných náboženstiev majú rôzne ciele - zaklínanie, analogálne čary, mystickú extázu - žiadna z týchto podôb nezodpovedá vnútornému cieľu liturgie „slovnej obety“. Je úplne nezmyselné, ak sa v snahe o zatraktívnenie liturgickej podoby zavádzajú tanečné pantomímy - niekedy dokonca v profesionálnom prevedení tanečných skupín - ktoré nato často (z hľadiska prevedenia úplne právom) vyústia do potlesku. Ak sa v liturgii objavuje potlesk ľudskému výtvoru, je to isté znamenie toho, že sme úplne stratili zmysel pre liturgiu a nahradili si ho akýmsi druhom nábožensky mienenej zábavy.
...
Žiaden z kresťanských rítov nepozná tanec. To, čo sa bežne nazýva tancom v etiópskej liturgii alebo v zairskej forme rímskej liturgie sú len rytmicky usporiadané kroky, ktoré zodpovedajú dôstojnosti. Tá usporadúva rozličné cesty v liturgii a vnútorne ich vychováva, udeľuje im tak krásu a predovšetkým: Božiu dôstojnosť. Pokiaľ ide nie o liturgiu ale o ľudovú zbožnosť, otázka spočíva na inom základe." (čo neskôr smeruje k záveru, že tam to spojiť ide - moja pozn.)

3 05.07.2022

Špidlík vie k téme veľmi pekne vybrať a zhromaždiť na jedno miesto myšlienky cirkevných otcov a svätcov, a to i tých východných = v tunajších končinách menej známych. Mňa zaujal tento citát: "Svatý Antonín opat na počátku svého pobytu na poušti nesmírně trpěl od ďáblů a klesal na mysli. Ale nakonec objevil, že nepřátelé vedou všechny útoky jen ve fantazii, ve „vášnivé části" našeho „já" a že mysl se jich dokáže zbavit, pokud prosí: „Bože, přispěj mi na pomoc!".

3 12.02.2021

Vidno, že to napísal veľmi bystrý, inteligentný človek, je to premýšľavé a veľmi poctivé. Citát o dnešných obdivovateľoch socialistických ideí- "Stále si však myslím, že je určitý rozdiel medzi našou vtedajšou a ich dnešnou vierou. My sme vtedy jednoducho nevedeli, chýbali nám skúsenosti. Prešli sme práve obdobím despocie, a preto sme zákonite hľadali radikálne riešenie. Presvedčenie mnohých ľudí sa rodilo v nacistických väzniciach a koncentrákoch, u všetkých bolo ovplyvnené vojnou a hladom. Dnes je v pokojných a usporiadaných pomeroch k dispozícii obrovské množstvo informácií, faktov, skúseností historických i osobných. Mnohé veci sú známe každému, i školskej mládeži. Mnohé pravdy vyslovujú ľudia vo východných krajinách v situácii najvyššieho osobného rizika a plného nasadenia, to znamená v situácii, keď klamať ani nemožno. Napodiv dnešní prívrženci tejto čudnej viery toto všetko ani neberú na vedomie. My sme nevedeli, oni odmietajú vedieť."

3 05.02.2021

Túto knihu som náhodne objavila na mieste, kde knihy slúžili len ako dekorácia a ukecala majiteľa, že si ju odkúpim. Nielenže to stálo za to. Usúdila som, že kniha stojí za oskenovanie. Je to síce vydanie so staršou gramatikou a po rekognite textu predsa len ostali chybičky, ale netreba sa nechať odradiť. Písal ju človek, ktorý si dal tú prácu, že cituje dobových životopiscov, Katarínine listy, prechádza miestami, kde žila a hlavne - usiluje sa pochopiť bez toho, aby sa robil múdrejším ako ona len preto, že žije v modernejšej dobe. Veľmi oceňujem a veľmi odporúčam.
Linka: https://www.smnd.sk/zuvacka/KatarinaSienska.doc

2 03.08.2023

Flannery-ine poviedky sú hrozné. Po prvom čítaní sa vždy rozhodujem, či prevláda zdesenie z tvrdosti poínt, alebo skôr očarenie z toho ako dobre je to napísané. Ale po pár dňoch (niekedy nociach) mi to dôjde. Flannery používa tvrdé pointy, áno, ale v prípade nás tvrdohlavcov iná liežba ako liečba šokom nefunguje. Spoločná črta jej hrdinov totiž je, že sú strašne tvrdohlaví - nevidia a neakceptujú realitu, určujú ju. A dlho im ten tlak vychádza. Až kým raz nenarazia. A to strašne. Liečba takého niečoho je krutá, ale nutná.

2 07.04.2023

Čítala som mnoho kníh, kde sa ľudia usilovali tábory prežiť. Tento človek sa v tábore usiloval zostať dobrý. Nemusíte s ním súhlasiť vo všetkých politických detailoch, aj tak sa z knihy dá naučiť naozaj mnohému. Vďačnosti Bohu, pokore voči nemu, každodennej snahe skúmať sa, aby sa človek nepokazil. Je to ako lekcia od jednoduchého chlapca, ktorý nešpekuluje, ale dáva na seba pozor - a to aj v pomerne hrozných reáliách. Pokoj jeho duši.

2 27.10.2022

Je skoro škoda, že Strugackí píšu sci-fi.
Dokážu svoj svet zaplniť úžasnými týpkami a postavičkami, ktoré sú ako živé a veľmi ma bavia. Sci-fi pointy sú často slabšie ako zvyšok a skoro až zbytočne kazia dojem. Napriek nedostatkom by som si to však kľudne prečítala druhýkrát.

2 03.06.2022

Zvláštna kniha. Napríklad opis tradičnej omše bol veľmi pekný a presný, ale celkovo sa mi zdalo, ze je to príliž plne pocitu: zradili nás. Asi som iná povaha. Keď sa pre niečo rozhodnem, je mi voľné ako sa na to kto díva a koľko nás takých je. Treba byt statočný a vzdorovať. A dobre premýšľať, v ktorých veciach to za vzdor stojí, ale v tom autor mal, myslím, upratané dobre.
Citát: "Víte, inteligentní ateista - a takoví existují - je ve skutečnosti panteista. Boží vlastnosti musí aplikovat na hmotu. Nezávisle existující, nekonečný a věčný je pro něj vesmír....nevyhnutným důsledkem je fatalizmus: všechno je tak, jak to je, protože to nemůže být jinak. protože Bůh je příroda, určuje příroda všechno. Odtud pochází mechanistický determinizmus Darwinovské evoluce v biologii a marxistický komunizmus v dejinách..neexistuje žádný smysl, žádná naděje."

2 07.11.2021

Rozhodne zaujímavá kniha neskrývajúca kritický pohľad. Informácie v nej boli natoľko neštandardné, že som si niektoré neveriaco musela overiť. Sedelo to. A nebolo to celkom príjemné zistenie.
Uvediem citát k pokoncilovej Vatikánskej Ostpolitik, ktorú považujem za jednu z najvážnejších omylov:
Biskup, neskôr kardinál, Ján Korec, po páde komunizmu takto hodnotil východnú politiku: "V našej krajine bolo veľmi povážlivé, že hodili cez palubu to najcennejšie, čo sme mali, takzvanú podzemnú Cirkev. Aj ja som dostal odkaz, aby som prestal tajne svätiť kňazov. Bola to pre nás priam pohroma - takmer akoby nás úplne odhodili (...) Bolo to však to najťažšie v mojom živote. Verejnú pastoráciu Cirkvi mali komunisti totiž úplne v rukách. Ak sa kňaz vo farnosti venoval miništrantom, vzali mu štátny súhlas, bez ktorého žiaden kňaz nemohol vykonávať kňazské povolanie. Cirkev bola odsúdená najprv len do kostolov, potom na vymretie (...) Našou nádejou bola podzemná Cirkev, ktorá ticho spolupracovala aj s kňazmi vo farnostiach. V tejto časti Cirkvi študovali a stávali sa kňazmi obetaví mladí muži, profesoti, inžinieri, lekári. Vysvätil som ich asi 120. Tí ticho pracovali medzi mládežou a rodinami spolu s laikmi vydávali časopisy a knihy. Toto všetko Ostpolitik v skutočnostiu nás zapredala za neurčité a neisté komunistické prísľuby."

2 03.11.2021

Útla knižka, ktorá sa dá ako videolekcie nájsť aj na youtube. Človek by povedal, že o tejto téme buď už vie dosť (kresťania/židia) alebo vedieť až tak nepotrebuje (ateisti?). Knižka je ale kupodivu užitočná pre obe kategórie. A videla som skutočne ako ju v mojom okolí obe kategórie ocenili, čo je jedna z najvyšších možných pochvál vôbec.

2 16.02.2021

Kto má rád Chestertona, toto si užije. Má to troška dlhší rozbeh, kým sa Chesterton prekúše cez všetky mytológie, ale potom to už nezadržiteľne beži k triumfálnemu záveru, kde všetko zapadá do seba ako v skladačke.
Ospravedlňujem sa za tentokrát dlhšie ukážky, ale nejak mi to nedá:
"Rychlost, s níž se rozběhli misionáři z Irska vypadala úplně jako útok mladíků na starý svět, ba i na církev, která jevila známky stáří. Někteří zemřeli mučednickou smrtí na cornwallském pobřeží, a vedoucí autorita na cornwallské pamětihodnosti mi pověděla, že naprosto nevěří, že by je usmrtili pohané, ale (jak se jaksi veseleji vyjádřil) „poněkud nedbalí křesťané“."
---------------
Budha a Kristus - "Jejich poselství se totiž v základu liší. Kristus řekl: „Hledejte nejprve království a vše ostatní vám bude přidáno. “Buddha řekl: „Hledejte nejprve království a pak už nic dalšího potřebovat nebudete.“
---------------
Kdyby svět chtěl to, co se označuje za nekontroversní aspekt křesťanství, pak by asi vybral vánoce. A přece je to spojeno s aspektem považovaným za kontroversní (nikdy v žádné fázi svých názorů jsem nedokázal pochopit proč), totiž s úctou skládanou Panně Marii. Když jsem byl ještě kluk, měla puritánštější generace připomínky a námitky k soše Madony s dítětem na našem farním kostele. Po velkém sporu bylo dosaženo kompromisu, který spočíval v tom, že se odstranilo Dítě. Člověk by skoro řekl, že to byl výsledek ještě více pokažený mariolatrií (modloslužebným uctíváním Panny Marie z pohledu protestantské theologie pozn. překl.), leda by snad sama matka zbavená takové zbraně byla považována za méně nebezpečnou. Ta praktická potíž je ale též podobenstvím. Nemůžete osekat sochu matky kolem dokola od novorozeného dítěte, Nemůžete novorozence jen tak zavěsit do vzduchu, vlastně ve skutečnosti vůbec nemůžete mít sochu novorozeného dítěte. Podobně nemůže zavěsit do prázdna ideu novorozeného dítěte nebo o něm přemýšlet bez pomyšlení na jeho matku. Nemůžete navštívit dítě, aniž byste navštívili jeho matku, v běžném lidském životě se k dítěti nemůže přiblížit jinak, než skrze jeho matku. Pokud v tomhle ohledu máme vůbec o Kristu přemýšlet, pak další ideje následují právě tak, jak následovaly v dějinách. Buď musíme vynechat Krista z Vánoc, nebo Vánoce z Krista, nebo musíme připustit, i kdyby jen tak, jak to připouštíme na starém obrázku, že ony svaté hlavy mají k sobě příliš blízko, než aby se jejich svatozáře nemísily a nekřížily.

2 13.02.2021

Citát - "Úcta k cizímu přesvědčení je první dogma snášenlivosti. A přece ctíti lze jen přesvědčení správné, tedy pravdu, ne blud. Úcta k cizímu přesvědčení je neúcta k přesvědčení vlastnímu. Pravda je nesnášenlivá. Je v povaze pravdy ničiti blud. Kdyby nebylo, musili bychom se tázati, k čemu vlastně pravda je?"
Veľmi veľa inšpirujúcich viet, výborná vec.

2 04.02.2021

Autorka má naozaj silnú schopnosť vystihnúť podstatu nevšedným poetickým jazykom. Napríklad keď stála v chráme sv. Petra pri Michelangelovej Piete - zacítila som pád Krista do Máriinho lona. Videla som jej dlhé elegantné prsty. Videla som je obrovské prijatie. Ohromilo ma to: jej schopnosť prijať bolesť. Nie, pozrite sa, čo ste urobili. Ale, toto je to, čo mám.

2 19.01.2021