Tsurara komentáře u knih

Štátna nebezpečnosť sa v zásade až tak moc nelíši od predošlej knihy Karola Urbana z názvom Sledoval som Dubčeka. V podstate dostanete to, čo ste dostali aj od predchádzajúcej, ale tentokrát sa bude jednať o prerozprávané zážitky od inej priamo zainteresovanej osoby, ktoré dal autor na papier, samozrejme, svojou vlastnou formou, ktorá sa od prvej knihy nezmenila, prípadne nezlepšila, ak vám zvolený štýl nevyhovoval.

Začiatok knihy bol možno slabinou, pretože namiesto toho, aby navnadil, mal tendenciu skôr odrádzať. Netvrdím, že bol zvolený nepatričný úvod, ale mohol byť aj funkčnejším. Autor má však blízko k vecným a obecným sklonom, ktoré s radosťou využíva. - Niekedy to nie je na škodu, dostanete sa viac do obrazu ak o tom nemáte žiadne povedomie. - Začína konkretizovať až v bode, kedy sa vrhá do popisu jednotlivých zážitkov, ktorých táto kniha obsahuje hneď niekoľko, v rôznom rozsahu. Úprimne, čakala som, že sa ich sem zmestí viac. Nie všetky vás upútajú, ale nájde sa tu dosť svetlých výnimiek, ktoré stoja obzvlášť za pozornosť. Poodhalia veci z rozmanitých častí života a fungovania vtedajších štátnych zriadení. Dokonca by sa dalo hovoriť až o nejakom presahu témy, ktorý milo prekvapí a nebude pôsobiť nemiestne.

Ak by som mala zrovnávať túto knihu s prvým dielom Karola Urbana, každá má niečo do seba a pritom je každá o trochu iná. Štátna nebezpečnosť sa snaží viac zamerať na konkrétne príbehy a menej zovšeobecňovať, preto je vďaka zvolenej zážitkovej forme čitateľnejšou. Nevýhodou bude zrejme fakt, že samotné prechody medzi jednotlivými spomienkami Martina sú "nešikovnejšie", resp. neodbornejšie pozliepané a nespôsobujú plynulý prechod, skôr strojovo nacvičený. Držia sa totiž jednotného vzorca zakončení a úvodov.

Osobne knihu radím do kategórie, dobre sa dozvedieť, ale stačí prečítať len raz.

A čo sa samotného záveru knihy týka, dá sa označiť za zámerne otvorený, nakoniec to tvrdí aj sám autor: „Má šťastie na dobrú pamäť, spomienok mu ostáva dosť aj na tretiu knihu...“.

1 30.04.2018

Myslím, že názov knihy hovorí sám za seba. Kniha je sondou do Stauffenbergového života a taktiež do jeho charakteru, pričom sa poukazuje na vplyvy, ktoré ho vyformovali a vyústili v obrat zmýšľania. Rozhodne sa jedná o obhajobu Stauffenbergovej osoby, kde autor konštatuje, komentuje vývoj a celkovú situáciu, poskytuje prehľad...
Napriek tomu, že sa jedná o náučnú lit., ktorá býva často suchá, kniha je napísaná veľmi dynamicky, využíva sa drzejšia rétorika a kritika, napr. vojenských rozhodnutí či samotných činiteľov, ktorí ovplyvňovali priebeh vojny a pod. K samotnému odboju voči Hitlerovi sa autor dostáva až v dobe, kedy sa k nemu pripojil Stauffenberg, takže skutočne nečakajte knihu predovšetkým o atentáte na Hitlera, ale skôr knihu, ktorá skrz život jedného muža opisuje dobu, pocity ľudí v nej a vývoj situácie.

Pre mňa sa jednalo o nanajvýš čitateľnú knihu, kde autor síce nahrával iba jednej strane, ale bolo vidieť, že sa v problematike dlho pohybuje, výborne orientuje a zanietene o nej dokáže písať.

1 22.12.2017

Kniha mapuje krátky úsek zo života autora, zato však podstatný a zásadný, vzhľadom k tomu, ako ho táto časť poznačila aj do ďalších rokov. Zažiť si vojnu na vlastnú kožu a mať priamu interakciu s nepriateľom či jeho činnosťou sa totiž nezaobíde úplne bez následkov a zmení vám vnímanie sveta, hodnôt atď.
Tento kúsok má nanajvýš striktnú formu, ktorá je občas na škodu, ale na druhú stranu, takýto formát nevídate zrovna často, takže práve tá "odlišnosť" vás na tom môže zaujať. Nenazvala by som to tak úplne "denníkovým štýlom", skôr prácou s ním. Akoby bola kniha písaná práve na základe poznámok v denníku, len doplnená a obohatená, aby sa daná forma stala čitateľnou, komplexnejšou a výpovednejšou. Výsledný text si tak zachoval úsečnosť a strohosť typickú pre denníkové záznamy, ale tam kde to autor považoval za nutné niečo pridal, vysvetlil a pod. Prekvapivo to nepôsobilo ako suché konštatovanie zážitkov, pretože sa do toho vložila aj ľudskosť, nezabudlo sa na pocity, ktoré tomu dodali život.
V zásade sa nejedná o autora-spisovateľa. Absencia konvečnejších metód písania tomu preto len prospieva.

No a čo od knihy dostanete? Zrejme nič špeciálne. Dostanete predstavu o zložení a náplni dní radového vojaka americkej armády v rámci povinnej vojenskej služby, v období vojny vo Vietname. Mnohí ocenia aj pridanú hodnotu autorovho pôvodu pričom sa začiatok venuje práve jeho cieľu dostať sa do Ameriky a bojovať proti komunizmu, samozrejme, nešlo to hneď.
Kniha má aj časti, ktoré by som vypichla, ako napr. poznámky k byrokratickému systému. Čo ma však zaujalo najviac je záver knihy pod názvom „Co po tom všem?". Vďaka nemu táto kniha možno dávala hlbší zmysel, prípadne donútila čitateľa zamyslieť sa.

2 04.12.2017

Posadnutí tajomstvami je predovšetkým faktografická kniha, ktorá je doplnená o posadnutosť špionážnej agentúry - v tomto prípade sa jedná o Stasi - mocou technologických tajomstiev, ktoré mali vyriešiť spravodajské i národné problémy.
Autorka knihu rozdelila do 2 zásadných častí. V prvej časti (High-tech) analyzuje Kristie Macrakisová špionážny systém a jeho zdroje, predstavuje hlavne agentov, ľudí napojených na túto agentúru a ich príbehy/osudy či úlohy, ktoré plnili. Druhá časť (Spy-tech) je zameraná na techniku využívanú agentmi Stasi, vedeckú špionáž - "oči, uši a nosy" špiónov.

Kniha sa nezameriava na vnímanie Stasi ako slúžok režimu, alebo ich vplyvom na média či politiku. Sústreďuje sa na špionážnu hru, jej metódy, zdroje a technológie. Je knihou skúmajúcou špionážne praktiky, zaujímavé prípady špiónov, ktoré sa počas existencie organizácie vyskytli a stali sa podstatnými príkladmi pre pochopenie fungovania. Objasňuje zámery Stasi, po čom išla, resp. informácie a technológie, po ktorých prahla a zároveň kradla.
K tomu sa pripoja vynálezy OTS a všeobecne pomôcky, ktoré sledovanie, odpočúvanie atď. uľahčovali. Celková technická vybavenosť MfS a jej možnosti + spôsoby, akými sa predávali informácie a mnoho ďalších vecí, ktoré s tým neodmysliteľne súviseli.

Je to určite kniha, ktorá stojí za pozornosť. Každý, koho daná téma zaujíma, si v nej nájde časti, ktoré bude hltať, ale nikdy to nebude všetko, čo sa tu spomína. Na druhú stranu je to pomerne ucelená kniha s veľkým záberom skúmania, poskytujúca mnoho informácií. Je na vás, čo vás osloví viac, alebo pomenej.

2 04.10.2017

Knihu najlepšie vystihuje autorova citácia z predslovu: „Nemohol som inak ako len popisným spôsobom vypovedať o praxi sledovacej činnosti ŠtB, o množstve osobných zážitkov z ulíc Bratislavy, čiastočne aj Prahy.“. Na čo nadviazala veta, ktorá určuje to, akým spôsobom a hlavne akou formou je kniha napísaná: „Neusiloval som sa o vážne literárne dielo, politický či odborný výklad alebo dokonca životopis. Ani o fundované odborné zhodnotenie týchto aktivít v období normalizácie štýlom historika.“ - čo je predtým, ako sa rozhodnete túto knihu začať čítať, dobré uvedomiť. V prípade ak bažíte po niečom suchšom a nabitom tonou faktov, čísiel a ďalších nudných informácií, toto asi nebude kniha pre vás.
Osobne tento kúsok považujem za hodnotnú lit., ktorá sa na veci pozerá z iného uhlu a aj keď si vravíte Čo taký človek - pôsobiaci na nízkom poste - môže ponúknuť?! Možno sa budete čudovať, predsa len priama interakcia s reálnym dianím je o niečom inom ako informácie od ľudí na vysokých postoch, ktorí o praxi vedia pramálo a aj to sa cestou k nim skreslí. Kniha neponúka len náhľad na prácu sledovača ŠtB, ale ponúka tiež pohľad do štruktúry fungovania, vzdelávania a takisto stručného rozčlenenia zložiek, správ a odborov v rámci ZNB.

Je to kniha, ktorá sa snaží o obsiahnutie podstatných informácií, bez zbytočného zaváhania a zdržovania sa nad vecami polemizujúcimi alebo nepotrebnými.
Navyše sa mi páči aj level autorovho vyjadrovania, aj keď to nie je žiadny publicista či spisovateľ.

Príbeh obsiahnutý v knihe Sledoval som Dubčeka - ktorému sa autor paradoxne venuje až v záverečnej 5. kapitole - je predovšetkým pravdivý, vôbec nie vymyslený a podaný prívetivou formou. Ukončila by som to poslednou citáciou zo záveru knihy: „Nielen neviem, nemôžem, ale predovšetkým som pôvodne ani nechcel byť viac ako obyčajný rozprávač prostého príbehu z čias, ktoré neboli jednoduché.“.

1 04.10.2017

Kniha sa dá považovať za istý druh autobiografie s príbehovou formou. Samotný názov tohto kúsku môže pôsobiť ako čiastočný "clickbait", keďže sa práci kontraktora venuje až v záverečnej časti. Na druhú stranu je to oveľa viac komplexnejší príbeh človeka, ktorý svoj život zasvätil rôznym ozbrojeným zložkám, počnúc začiatkami v Slovenskej armáde.
Prológ ma trochu vyviedol z miery vďaka ideologickému nádychu správnych hodnôt života, ale pri čítaní knihy zistíte, že aj to tam má svoje miesto. Nejedná sa o úplne jednoliate rozprávanie, ale pekne to na seba nadväzuje. Vyzdvihujú sa tu príhody a etapy zo života autora, ktorými si prešiel. Nie je to žiadna náučná lit., ktorá by sa priamo zamerala na odbornú terminológiu, taktiku a pod. Je to kniha napísaná obyčajným človekom, ktorý si už niečo zažil a rozhodol sa napísať knihu, ktorá by popisovala jeho skúsenosti. Valná časť je prekvapivo venovaná službe v légií. Ťažko povedať či rozpisovanie v niektorých oblastiach nebolo zbytočným, každého zaujíma niečo iné, ja by som skôr prijala otázku bojovej praxe, taktík a pod., ktoré boli v menšine. Autor si musel určiť priority toho, na čo sa zamerať, čo zmieniť, čo rozviť, aby sa to stalo ľahko čitateľným a pritom obsiahlo potrebné základné informácie. Kniha je určená širokej verejnosti, čo sa na tom podpísalo.
Verím, že z toho množstva materiálu bolo ťažké vybrať to vhodné a redaktori spolu s korektorkou museli odviesť kus práce, aby autora správne nasmerovali a knihu doviedli do finálnej podoby. Mimochodom si dali záležať aj na zovňajšku knihy, ktoré má veľmi kvalitné prevedenie.
Nakoniec musím vyzdvihnúť epilóg, ktorý trochu zmenil tóninu tohto kúsku, autor v tejto časti rozviedol svoje myšlienky a to, čo mu visí na srdci, s čím sa stotožňujem.

4 01.08.2017

Zaujímavá kniha... je písaná výrazne laickým spôsobom, ale tá neotesanosť tomu dodáva svojský štýl, ktorý sa k Suvorovej výpovedi o zábleskoch zo života v sovietskej armáde hodí. Kniha ako taká pôsobí nanajvýš nekompaktne, keďže jednotlivé "príhody"/spomienky, ktoré tvoria túto knihu, na seba nijak nenadväzujú. Skáče sa v čase, miestach, okolnostiach a pod. Primárne by sa tento kúsok dal rozčleniť na zážitky, ktoré kritizujú/majú upozorniť na nejaké nedostatky armády či systému, a na príhody, ktoré majú zábavný charakter, pričom najväčšiu rolu zohráva ľudský faktor.
Kniha ponúka pomerne široký záber príbehov. Niektoré nie sú až tak dobré, ale valná časť nimi je. Tú simplicitu knihy snáď ospravedlníte.
Nenazvala by som to tak úplne pútavým čítaním a už vôbec nie exaktným, vzhľadom k nenávisti autora k bývalému zriadeniu, ktorá z toho srší. Miestami som mala dojem, že sa snaží ponížiť všetko, čo s tým bolo spojené. Na druhú stranu, práve tieto zosmiešňujúce opisy boli tým, čo na tomto kúsku bolo úspešným a čo upútalo pozornosť západného čitateľa, ktorý prechováva/l podobné pocity (alebo predstavy - u mladších ročníkov) k vtedajšiemu zriadeniu, ako sám autor. Možno, že sa dozviete aj zopár zaujímavých vecí, ktoré ste doteraz nevedeli, vyplývajúcich z rôznych príbehov. Za mňa 3,5/5.

29.06.2017

Vyšperkované dvojča knihy Noc nekryje uprchlíky. Z toho označenia sa vymyká len korektúra, ktorú táto kniha mala absolútne nedostatočnú.
Obidve knihy nesú v zásade rovnaký obsah, ale spracované sú o niečo inak. Velký útěk je ľahko čitateľný kúsok, ktorého podanie je zaujímavé a pútavé. Zatiaľ som sa nestretla s tak, pomerne optimisticky, napísanou knihou, čo sa týka väzňov 2 sv. vojny v Nemecku, takže ma to trochu prekvapilo. Rizík podniku, ktorí zajatci rozbehli si budete nadmieru vedomí, pretože sa na ne nezabudlo, ale stále je to kniha napísaná s ľudskou tvárou, z ktorej necítite nenávisť alebo závažnosť situácie, v ktorej sa letci ocitli. Akoby to bolo v tomto smere zľahčované a nahradené hrdinskou túžbou letcov vrátiť sa do svojich jednotiek a znovu bojovať . Pritvrdí sa až na konci knihy, kde budú mať činy utečencov hrozivý dopad na nich samotných. V závere sa tak ukáže aj tá krutá stránka a fungovanie nacistickej mašinérie.

Jedná sa o výpovednú knihu, ktorá má veľmi prijateľnú formu smerovanú na širší záber čitateľov.

2 23.06.2017

V podstate sa jedná o takmer totožnú knihu, akou je Velký útěk. Knihy síce vychádzajú z "rovnakej" predlohy, ale každá je trochu iná, aj keď obsah je veľmi podobný. Každá z menovaných kníh bola preložená od iného pôvodného vydavateľstva, takže zrejme v tomto bode vznikli tie rozdiely. Každopádne, Velký útěk má, dá sa povedať, bonusové časti, ako napr. prológ, obrazové prílohy atď. Je miestami napísaná a formulovaná trochu inak, ale zásadný obsah textu sa v konečnom dôsledku zhoduje. Čo sa týka čitateľského zážitku spojeného s celkovou formou, odporúčam Velký útěk, problém tejto knihy je len fakt, že pôsobí, akoby neprešla korektúrou. Nachádza sa tu až príliš veľa neopravených chýb, ktoré čítanie znepríjemňujú. Noc nekryje uprchlíky tento problém skoro nemá.

1 23.06.2017

Zrejme prvá fantasy kniha od nejakého českého alebo slovenského autora, ktorú som čítala. Prekvapila ma prostoduchosť príbehu a v podstate asi aj samotného rozprávania. Avšak vyzdvihla by som farbisté opisy, ktoré boli niekedy prepracovanejšie ako samotné rozprávanie. Zásluhou opisov pracuje ľuďom predstavivosť hneď o niečo lepšie, dokonca by som povedala, že vďaka nim nedochádza k zbytočným otázkam a nedorozumeniam. Na knihe ma sklamala snáď len istá generickosť a inšpirácia od iných kúskov, ktorá sa pretavila do sveta a niektorých postáv v ňom. Samotnú kostru poviedok by som taktiež nenazvala originálnou. Pozdvihovala to však svojskosť, akou autor knihu napísal, pričom zapracoval aj fakt, že hl. hrdina bol silným ťahačom s neodmysliteľnou charizmou a čitateľovými sympatiami. Autor tak zvolil veľmi jednoduchý princíp s veľmi zrozumiteľným cieľom, ktorý bol tak priamočiarý, že spôsobil plynulé, nenáročné čítanie, kdekoľvek ste si knihu zobrali. Nejednotnosť príbehov bola zjavná, ale oceňujem snahu to pozliepať do nejakého kompaktného diela s rozumným rozsahom.

1 23.06.2017

Som človek, ktorého trochu odrádzajú typické detektívky, ktoré sú častokrát vynútene prekomplikované a zbytočné zdĺhavé. Keďže tento žáner nemusím v jeho plnom potenciály, hľadala som nejakú náhradu, kde by sa síce postavy museli dopátrať pravdy, ale nebolo by to primárnym a takmer jediným črtom knihy. Narazila som na Fred Vargas a toto je druhá kniha, ktorú som od nej čítala. Potvrdila som si, že ten neobvyklý štýl, akým píše, nebol náhodou. Práve toto je možno jedna z vecí, ktorá mi pri jej tvorbe imponuje. Asi to závisí od témy príbehu, ale pokiaľ si vyberiete niečo, kde vás obsahovo zaujme popis, čo sa stalo mne, je veľká pravdepodobnosť, že kniha naplní vaše očakávania. Netúžila som po žiadnom ťažkom vyšetrovaní a až príliš serióznych postavách či úvahách. Mysterióznosť, ktorá sa primotala do príbehu, som privítala s otvorenou náručou a nekonvenčnosť charakterov postáv, vzhľadom k žánru, som ocenila dvakrát toľko. Som rada, že vyšetrovanie dostalo voľný spád a "prirodzené" udalosti určovali smer, ktorým sa pohnúť ďalej. Vďaka tomu, že sa za rozriešením nenaháňali ako lovec za korisťou, bolo umožnené lepšie spoznať samotné postavy, ich zmýšlanie, charakter atď., tým pádom ste mohli viac sympatizovať s danými osobami a ak vám sadli, tešili ste sa na ďalší ich krok alebo osud, ktorý im autorka pripravila.
Táto kniha je ľahkým a príjemným čítaním s mysterióznou zápletkou a osobitými postavami, pričom sa tá detektívna časť prejavuje skôr v téme príbehu ako v samotnom žánri.
Je možné, že niekomu nesadne trochu špecifické vyjadrovanie a dialógy osôb, tu vystupujúcich, pretože občas môžu pôsobiť trošku zmätočným dojmom a vy si nemusíte byť istý, ktorá replika, patrí ktorej osobe. Autorka akoby skúšala čitateľov z toho, ako dobre poznajú jej postavy.

2 12.02.2017

Do čítania tejto knihy som sa pustila s nejednoznačným pocitom. Musím povedať, že som jej moc na začiatku nedôverovala vďaka tomu vzhľadu a nie moc lichotivým ilustráciám. Avšak táto knižka ma príjemne potešila. Jednalo sa o zbierku 10 dobrodružných poviedok, z ktorých niektoré na seba nepriamo nadväzovali. Príbehy boli svieže a častokrát aj dosť vtipné. Síce som niekedy nevedela ako správne čítať názvy techník, nejak som sa cez to prekúsala a zdarne sa dopracovala k záveru knihy. Je to prvá kniha so žánrom wuxia, ktorú som čítala, takže nemám s čím porovnávať, ale ak by sa podarilo vydať Eduardovi Štěpařovi ďalšiu knihu, bez váhania by som sa vrhla aj na ňu.
Osobne by som však preferovala menší formát ako dostala práve táto kniha. Jej rozmery sa mi zdali dosť nepraktické a ozrutné vzhľadom k malému počtu strán, ktorými oplývala.

14.12.2016

Kniha v princípe splnila to, čo sľubovala. Menšia výčitka z mojej strany bude smerovať skôr len k tomu, že to bolo podané útokom. Väčším podrobnostiam by som sa rozhodne nebránila. Kniha sa opierala o fakty a stručne popisovala boje, ktorých sa rôzne divízie či iné útvary zúčastnili za dobu svojej existencie. Autor sa snažil usporiadať históriu divízií postupne, takže nečakajte, že nájdete históriu každej divízie pokope. Je v knihe síce celá, ale podaná po kúskoch, podľa časovej postupnosti bojov, v ktorých jednotlivé divízie figurovali. Zvolenie takejto prezentácie som preferovala, poskytlo to úplnejší obraz o vojenských operáciách, ktorých sa horské jednotky účastnili a tiež lepšie reflektovalo vývoj vojny v ucelenom merítku.
Občasné zaradenie oficiálnych hlásení alebo krátkych výpovedí svedkov knihu oživovalo, škoda, že ich bolo minimum.
Čo by však na knihe mohli vylepšiť, sú obrazové prílohy a to vrátane máp. Často sa v knihe uvádzajú opisy miest, kde sa boje odohrali, ale chýba dostatočná príloha v podobe mapy. Existujúce mapy boli dosť všeobecné a horko ťažko na niektorých z nich vyznačili pohoria.

Ak hľadáte základné informácie o horských jednotkách 3. ríše, v tejto knihe nájdete všetko potrebné, od zloženia každého oficiálne sformovaného útvaru, ich vybavenia a nasadenia, až po konečný osud.

1 12.12.2016

Už som zopár kníh zaoberajúcimi sa spomienkami vojakov z frontov 2.sv. vojny čítala, ale tomuto som nedôverovala hádam najviac. Doteraz sa mi do rúk dostali len knihy s osudmi nemeckých vojakov, ktorí boli väčšinou nasadení až v dosť pokročilej fáze vojny alebo nekládli moc dôrazu na fanatizujúcu propagandu. Preto hneď po prečítaní niekoľkých strán zo Zajcevovej knihy som mala neblahý pocit, že bude celá rázne ovplyvnená práve týmto aspektom. Musím však povedať, že to nebolo až také zlé, ako som sa na začiatku obávala. Aj napriek zanietenosti a úplnej oddanosti, ktorú Zajcev preukazoval svojej vlasti a autoritám, ktoré ju viedli, to bol vojak, ktorý sa svojej práci rozumel. Preto znehodnocovať túto knihu len vďaka tomu, že bol silne národne ovplyvnený by bolo hlúpym gestom. Áno, nachádza sa tu aj niekoľko nezrovnalostí s názvami či menami, ale vzhľadom k tomu, kedy bola táto kniha publikovaná to až tak prekvapujúce nie je, Rusi nie sú zrovna národom, ktorý by si potrpel na neochvejnú detailnosť. Dôvodom, prečo som sa do Zápiskov odstřelovače pustila je fakt, že som sa chcela na skúsenostiach účastníka dozvedieť, ako prebiehala organizácia a operovanie ruských ostreľovačov, čo sa mi aj splnilo. Našlo sa tu niečo málo z taktiky a hlavných oporných bodov, ako uspieť v "hre" o svoj život a pritom zabiť čo najviac nepriateľov. Takže pasáže, kde sa Zajcev venuje výučbe svojich žiakov či ťažkým cieľom/bojom so svojimi kamarátmi z ostreľovačskej skupiny mi prišli najhodnotnejšie. Kniha však každú kapitolu venuje inej fáze bitky o Stalingrad, ktorá pre významnosť okamihov utkvela autorovi v mysli, takže aj keď sa zachovala časová postupnosť, nie je to jednoliaty príbeh príznačný svojou nadväznosťou. Zajcev má od dobrého spisovateľa ďaleko, ale čítať sa to dalo a vďaka ľahkej stráviteľnosti, ktorou to bolo napísané, to v konečnom dôsledku vyznelo celkom primerane. Výraznému ovplyvneniu propagandou sa nanešťastie Zajcev nevyhol a docela ma prekvapilo málo surových opisov reálií vojny. Preto som sa dlho rozhodovala, aké bodovanie tejto knihe dám. Priklonila som sa síce k lepšiemu hodnoteniu, ale ostala som na pomedzí medzi 3-4 hviezdami.

3 25.11.2016

Keď som začala čítať túto knihu, myslela som, že to ešte hlboko oľutujem.
Trnová koruna obsahuje 3 uhly pohľadu 3 rôznych ľudí, z čoho zrovna tá prvá perspektíva nie je najzaujímavejšia. Úprimne, skoro sa stala dôvodom a zámienkou, prečo túto knihu nedočítať. Moja nevôľa prečítať Trnovú korunu sa nachádzala na str. 18-55, kde síce text plnil určitú funkciu, ale prinútiť sa tieto všeobecné fakty čítať bolo skutočne ťažkým. Mala som pocit, akoby sa to stále točilo okolo jedného a toho istého. Ten text bol až príliš monotónne napísaní a zameraný iba na jeden aspekt, ktorého sa zubami nechtami držal. Lepší dojem z Trnovej koruny som nadobudla až v bode, kedy som začala čítať text Miroslava Balouška, nevlastného syna Jiřího Zborníka. Od tejto časti knihy sa to iba zlepšovalo a nakoniec som bola veľmi rada, že som to nevzdala hneď na začiatku a dala Trnovej korune šancu. Posledná, tretia časť knihy obsahovala retrospektívny denník Jiřího Zborníka, ktorý začal písať po oslobodení väznice Gräffentonny 6. apríla 1945 - kde bol naposledy väznený - a dokončený bol zhruba v dobe jeho návratu do vlasti, cca o mesiac neskôr.
Kniha obsahuje 3 časti obrazových príloh, ktoré sú umiestnené za každou z troch perspektív.

Na začiatku som dosť pochybovala o relevantnosti vydania textu vo forme knihy, ale musím uznať, že viac ako 2/3 knihy boli hodnotné a koniec koncov aj poučné.

08.11.2016