Sourire komentáře u knih

Čapek vedel písať o bežných veciach takým spôsobm, ako málokto. Krásne, s citom, nadhľadom, humorom a iróniou. V týchto krátkych poviedkach dokázal na malej ploche vykresliť dômyselný príbeh, neuveriteľne presvedčivo opísať rôznorodé typy postáv a poukázať na absurdnosť ľudského správania. Zaviedol ma spolu s detektívmi a policajtmi na miesto činu a ja som s napätím (ale často aj s úsmevom) sledovala rozuzlenie prípadu :)

8 19.11.2015

54-ročná škaredá domovníčka a 12-ročné mĺkve dievča. Na prvý pohľad úplne rozdielne postavy, na druhý však majú toho veľa spoločného. Obe bývajú v tom istom dome v luxusnej parížskej štvrti a ani jednej nechýba inteligencia, túžba po vedomostiach a záľuba vo filozofovaní. Kniha je plná krásnych a inšpiratívnych myšlienok o zmysle života, o hľadaní krásy, pominuteľnosti, jednoduchých a úsmevných postrehov z každodenného života.

V niektorých momentoch však na mňa postavy pôsobili trošku premúdrelo a namyslene (keďže často len kritizovali ostatných obyvateľov domu). A nestotožňovala som sa ani s tým, ako sa dej ku koncu vyvíjal trošku rozprávkovo a nereálne (aj keď úplný koniec rozprávkový nebol).

2 19.11.2015

Čistý, strohý a priamy jazyk rozprávača, ktorý bez emócií opisuje dej, dodáva knihe svojský a jasne identifikovateľný štýl. Dodáva jej však aj akýsi chlad a odstup. A aj keď bol príbeh aj postavy zaujímavé, boli pre mňa ťažko uchopiteľné. Mala som pocit, že autor ma obral o možnosť nahliadnuť do ich myšlienok - o možnosť viac ich pochopiť a porozumieť.

15.11.2015

Neviem presne čo vlastne napísať k tejto útlej zbierke poviedok. Napíšem preto aspoň: prečítajte si ju, bola skvelá. Čítavá. Hravá. Vtipná. Inteligentná. Cynická. O živote. Láske i neláske.

1 15.11.2015

Príbehy síce obvykle začínajú úplne bežne, na bežnom mieste a s bežným hlavným hrdinom, čoskoro sa však všetko "akoby nič" začne meniť a naberať absurdný, iracionálny a často (pre mňa až príliš) morbídny smer. A keď v závere čakáme rozuzlenie, často sa ho nedočkáme - príbeh zostáva nezodpovedaný. Musím sa priznať, že niektoré poviedky sa mi vôbec nepáčili. Niektoré boli zase podľa mňa skvelé. Zaujímavé čítanie.

19.08.2015

Směšné lásky boli láskavé, boli aj celkom smutné, či drsné, ale aj zábavné a smiešne. Nikdy neišli po povrchu, naopak vždy až do úplnej hĺbky postáv. Do ich pocitov, myšlienok a túžob. Odhaľovali ich vnútorné boje, ich uhoľ pohľadu. A vedeli prekvapiť. Autor sa totiž so svojimi postavami rád zahrával a čitateľa nechával niekedy len hádať, čo bude ďalej. Moja prvá a určite nie posledná skúsenosť s Kunderom!

2 09.08.2015

Veľmi príjemná a ľahko čitateľná knižka, ktorej autorka opisuje akúkoľvek ošemetnú situáciu s nadhľadom a humorom. Pre mňa osobne miestami možno príliš jednotvárna. Môj obľúbený (do bežného života často aplikovateľný) citát z knižky: "Moc veľká čistota vydrhne srdce z tela." ;)

4 04.08.2015

Svojská knižka, ktorá si možno nenájde cestu ku každému. Ku mne si napríklad tak úplne nenašla. Čo sa mi však páčilo, boli krásne hrátky so slovíčkami a slovenským jazykom vďaka prekladu pána Hečka. Tiež sa (aspoň zo začiatku) vyskytovali v príbehu aj milé a úsmevné momenty. Inak mi však tento bláznivý a pojašený typ humoru nesadol.

Ako napísala Zuzana Mojžišová "Zazin predĺžený parížsky víkend je taká bláznivá road movie v kruhu".

12.06.2015

"Láska nie je očarením dvoch pekných alebo vášnivých ľudí, ale rozhodnutím, prácou, dielom, nie ani pekných, ani mladých ľudí, dokonca iba jedného a možno nepekného a nemladého človeka, ktorý chce byť milovaný a milovať. Ten druhý a či druhá veľmi rád sa učí, dáva sa milovať, prv či neskôr pristane, poddá sa nám, začne nám odpovedať svojím jedinečným, prekvapujúcim, nadchýnajúcim spôsobom. Verte, drahá Jarmila, človek až žasne, aká neprebudenosť, nevzdelanosť vládne práve v láske. Starí to nevedia a mladým to nemá kto povedať."

Nežné, čisté a prekrásne dielo o láske. Skutočnej láske a citoch mladého muža k žene. Tatarka používa slová s takým citom a nehou, že sa táto knižka už po pár stranách stala jednou z najkrajších, aké som kedy čítala. Pohladenie pre dušu.

3 24.02.2015

"Kilgore Trout raz napísal poviedku, ktorá bola rozhovorom dvoch kvasiniek. Diskutovali o možnom zmysle života a pritom jedli cukor a dusili sa vo vlastných výkaloch. Vďaka svojej obmedzenej inteligencii im nikdy ani nenapadlo, že vyrábajú šampanské."

5 25.12.2014