pistikpistik komentáře u knih

Jeden múry Elbonijec povedal: "Keď závodí skala s prasaťom, nie je čas leštiť škeble." Štvrtý diel pokračuje v svete Dilberta, postavy sa už celkom rysujú Dogbert a Ratbert bez debaty, šéf ešte ale úplne nie. Wally ani Alica tu ešte tak často nie sú, naopak ma potešila síce sporadická, ale predsa len, účasť popelára. A samozrejme nechýbajú Elbónci. Tí sú top a konkrétne tu Dilbert ako diplomat šiel vyriešiť ich občiansku vojnu. Výborný komiks.

1 09.08.2023

Slovenská kniha o čarodejniciach. Ide skôr od históriu s dôrazom aj na Uhry, keďže autorka je Slovenka. Takže. Kniha je rozvrhnutá ako to vlastne začalo, priebeh honu v Európe. Potom kto a čo vlastne sú bosorky, príklady boli skôr zo Slovenska, čo vlastne sa vysvetľovalo, ako došlo k obvineniam, potom procesy, a podobne. Spomenul sa dobový bestseller Malleus Maleficarum. Paradoxne v Uhroch tie procesy neboli tak vybičované ako napríklad v Nemecku a protestantských krajinách, taktiež prekvapujúco neboli monster procesy ani v Talianku a aj Španielsko bolo pomerne mierne. Uhry boli tak tiež miernejšie podobne aj Poľsko a východ od nás, akurát všetko tu prišlo s oneskorením. Potom kniha nakoniec prichádza s príbehmi v samotných stoliciach, kde napríklad sever bol mierny. Najviac sa prenasledovalo v Komárne a Krupine, ale tiež to v rámci Európy neboli extrémy. Tiež musím spomenúť vládu Márie Terézie, ktorá sa obklopila osvietenejšími radcami a procesy boli vlastne zastavené. Tu treba spomenúť lekára na jej viedenskom dvore Gerarda van Swietena, ktorý mal veľkú zásluhu na potieraní povier. To bolo kľúčové, keďže čo si budeme hovoriť, prenasledovanie bosoriek bol krutý omyl v ľudských dejinách.

08.08.2023

Nie je žiadnym tajomstvom, že mám rád Bukowského prozaika. Jeho Všetky řitě světa i tá má či Najkrajšia žena v meste sú unikátmi a niektoré poviedky hraničia s genialitou a čo si budeme hovoriť, aj o tom je život. Možno. Bukowski je však aj básnik. Je taký geniálny v básni ako v poviedke? Sú to tie povestné zápisky starého prasáka? Kritici hovoria, že je to iba sprostý opilec. V určitom rozpoložení by Bukowski súhlasil. Je to tak. A preto ho milujeme. Píše o veciach tak, ako sú.
"ale vždy si buď vědom možnosti
úplné porážky
ať už se její důvody
zdají správné nebo ne"
z básne "jak se stát slávnym spisovatelem"
Jeho básne určite nepohltia každého. Základ je klasika, ženské, pitie, sem tam dostih, život tam dole, smola a nejaká tá literatúra. Niekedy je to dosť sprosté. Tie básne sú niekedy písané ako mini poviedka, niekedy až balast a niekedy vyštartujú s tak geniálnou myšlienkou, že vy sa pristihnete pri premýšľaní o živote, ba až filozofovaní, čo ste vlastne ani nečakali. Ono číta sa to dobre, sú to krátke fragmenty života okorenené pikantnými detailmi a obohatené o niektoré svojrázne poznatky, ktoré tnú do živého. Ako prozaika ho mám radšej, ale aj tieto básne sú super. Ono hovorte si čo chcete, Bukowski je génius. Básnik a génius. Básnicky génius.
"přesně tohle lidí chtějí:
zasrané divadlo Boží
osvětlený billboard
uprostřed pekla
přesně tohle chtějí,
ta parta
zabedněncú,
neschopných
zazobaných
a ubohých
ctitelů karnevalů"
z básne "co chtějí"

4 08.08.2023

Je to útla novela o poručíkovi Seebornovi, ktorý si navráva, že má namiesto srdca protézu a tak sa aj správa. Priznám sa, očakávania boli veľké. Nápad, vlastne námet boli skvelé a doslova revolučný nápad sľuboval veľké veci, ale nemám pocit, že sa to dotiahlo do veľkolepého konca. Prostredie je vlastne front prvej svetovej vojny, ale z deja mám pocit, akoby boli len na nejakých formálnych manévroch, vlastne akoby ani nebojovali, ale iba pochodovali. To potom teda ostáva veľa času na ženy. A tu vidím problém. Čakal som, ako sa bude správať Seeborn bez srdca na Zemi a v spoločnosti, ale všetko sa zvrháva v ľúbostnú drámu s peknou Mínou. Ide o to, že on sa zahráva s jej citmi, až to vedie do tragického konca. Ona ho miluje, on sa akoby len zabáva. Smutné. Ostatné aspekty umelého srdca v iných segmentoch života nevidieť a tak mám pocit akoby potenciál námetu nebol využitý. Forma písania je dobrá, aj keď autor niekedy odbieha k banalitám. Príliš veľa psychologického uvažovania, to by nevadilo, len zasa hlavne o láske. Nie je to samozrejme zlé dielo, čítalo sa vcelku dobre, akurát, čakal som, že jeho bezcitná povaha bude viac prezentovaná na fronte a dielo by sa zrejme ubiehalo iným smerom. Siahol som po ňom, lebo medzivojnová slovenská literatúra má vysokú úroveň. A samozrejme som mal chuť preskúmať pozoruhodný záber diela Jána Hrušovského.

08.08.2023

Klasická kniha o tom, ako novinári zo SME manipulujú a Markíza s JOJkou vysiela odpad. Heuréka. Dnes je to však jedno, nech si číta a pozerá kto chce, čo chce. Je trh. A netreba na to knihu. Je napísaná v strašnom štýle, žiadne riešenie , iba a neustále poukazovanie a vyplakávanie, čo je tu všetko zle. Jednotlivé nadpisy článkov a vypichnuté drobnosti ako dôkaz a konštatovanie typu, aspoň tak sa mi zdá svedčí o autorovej nedostatočnej prípravy. Kniha je dosť zlá a v kontexte dneška, keď tu obhajuje napríklad Fica, smutná. Nič sme sa nedozvedeli, iba o čom písal Nový čas v 2007om. No, na začiatku knihy, je hrdo písané Politologický odbor Matice slovenskej, to hovorí za všetko. Avšak aspoň som sa dozvedel niečo o Barnumovi a musel to byť celkom inšpiratívny chlapík, viď jeho desatoro.

08.08.2023

Mapky parkov západu. Všeobecné informácie ako sa správať v parkoch, stravovanie, režim, ako to chodí. Ubytovanie. Ďalej jednotlivo rozobrané parky, kontakty, ubytovanie, miesta, ktoré navštíviť. Na záver cenné informácie. Prepočítané anglosaské miery, možnosť platby, bežné komunikačné frázy. Pekná knižka, ktorá sa v pohode prečíta a obsahuje zaujímavosti. Pekné sú aj niektoré fotky krás Západu.
Death Valley National Park, Yosemite National Park - Kalifornia.
Mount Rainier National Park, Olympic National Park - Oregon a Woshington.
Rocky Mountain National Park, Yellowstone National Park, Bryce Canyon National Park, Grand Canyon National Park, Zion National Park.
Naše tipy.
Turistické trasy peši i autom.
Mapy.
Dôležité informácie.

07.08.2023

Taká voľne napísaná, ako to funguje v Amerike. Priznám sa, že som čakal viac a troška vyčerpávajúco. Chvíľami to mohlo byť určite podrobnejšie a chvíľami to išlo do banalít. Dobre sa to prečítalo, ale až tak som sa nedozvedel. Zaujímavé boli hlavne informácie o bežných službách ako Hotely, peniaze, platby, tlač, televízia, pošta. Tiež o lekárskom systéme. Bolo to písané ešte v sedemdesiatych rokoch, tak určité zmeny, hlavne technické v niektorých odvetviach a aspektoch života tam museli nastať, ale asi jadro či podstata Štátoch ostávajú nemenné.

07.08.2023

Václav Votruba je relatívne invenčný autor a aj na poli hudby sa vyzná. Vydal toho viac, ale priamo od neho je to zatiaľ prvá kniha, s ktorou mám tú česť, v zásobe mám ešte napríklad Necrococka. Ale teraz k Monumentom. Po lopate a jednoducho by som to zhrnul, že je to 55 hudobných albumov, písané formou recenzií, ktoré majú pre autora nejaký hlbší význam, sú jeho obľúbené, či ich považuje za nejakým spôsobom zásadné v hudobných dejinách. Chronologicky od najstarších po najnovšie. Ale my sa na to pozrieme aj troška hlbšie. V prvom rade treba autora pochváliť za neuveriteľnú žánrovú hĺbku, nebojí sa ísť napríklad aj do metalovej hudby, ktorá je predsa len troška okrajová. Odvážny je aj výber, pretože ako píše v dovetku, všetci sa budú pýtať, kde je Adele? A potom je tu napríklad Chelsea Wolfe, ktorá je geniálnou speváčkou a jej albumy sú klenoty, ale širšej verejnosti podľa mňa známa asi príliš nebude. Tiež nemusia všetci súhlasiť, či patrí medzi top 55 GUANO APES, ale v kontexte doby, teda kto zažil hudbu 90s (najinvenčnejším obdobím hudby v dejinách ľudstva, a píšem to pri zmysloch), tak musí súhlasiť, že tu patrí. Ale kto si to pustí dnes, povie že super, ale top 55? Ja hovorím áno. Začneme technickou stránkou knihy a tou samotná recenzia, respektíve čo nám autor povedal o speváčke a jej diele. Vždy ide niečo na spôsob minikapitoly/recky zvyčajne o troch stranách, kde obsahuje speváčku/autora/interpreta, album, label, žáner, samotný text, zoznam skladieb, emócie na maximum (to znamená naj momenty albumu), zostava, mini životopis a ako ďalšou doskou pokračovať. Václav Votruba píše perfektne, pútavo, chytľavo, rozumne, šikovne, zaujímavo. Nie je to ani filozofická abstrakcia, ani recka typu, je to super, počúvajte. Je to písané hlavne pre nás, pre bežných konzumentov, čo milujeme hudbu a hľadáme so záujmom ďalšiu, na čo môže poslúžiť aj táto kniha. Text sa mi hlavne páči, že vysvetľuje v čom je pre neho album zaujímavé, že ho tu dal, píše o ňom aj v kontextu doby, v odkaze do budúcnosti a či aj osloví dnešného fajnšmekra. Začína sa zhruba po druhej svetovej a končí sa podnes. Napíšem ešte v krátkosti, čo ma zaujalo, že tu rozhodne patrí a čo prekvapilo, ale tiež tu patrí. A taktiež som čo to dobré objavil, vďaka autorovi. Carole King staršia záležitosť, ale príjemne prekvapila peknou hudbou. PLASMATICS viem, že sú to punkové legendy, ale nepočul som asi od nich nič. Až teraz. Prekvapila relatívna brutalita ich punku, na to, že to spieva žena, riadna sila. SIOUSXIE AND THE BANSHEES jedna z najzvláštnejších kapiel, jednoznačne. STROMBOLI o kapele som iba počul iba superlatívy a musím odteraz povedať, že oprávnene. Špičková kapela a Bára Basiková je úžasná speváčka, super nápaditá muzika. Alanis Morissette, NO DOUBT, GUANO APES, HOLE všetko krásne spomienky a to čo definovalo 90s. MADONNA možno si myslíte, že to je iba tá známa speváčka, ale album Ray Of Light je klenot. Minimálne na tomto majstrovskou kúsku dokázala, že dokáže stvoriť artové dielo a toto je fakt klenot a odporúčam, možno zmeníte názor na ňu. THE GATHERING má zastúpenie v dvoch dielach (v knihe sa toto podarilo ešte iba Amy Winehouse), ale oprávnene. Mandylion je doomový prevrat zlatých 90s a Souvenirs dokazuje, že kedysi deathmetalová kapela dokáže stvoriť triphopový zásek a totálne odrovná každého, nielen metalistu. THEATRE OF TRAGEDY metal typu kráska a zviera s krehkým hláskom krehkej Liv Kristine. Ja by som možno dal Aegis, ale zasa, kto neklepal na skvost Der Tanz Der Schaten. Prekvapili SINERGY so svojskou speváčkou. ANATHEMA jedna z najzásadnejších kapiel histórie, od drevného death/doom metalu, cez melancholický rock až po dnešnú podobu krásneho poprocku. Ja osobne považujem za top obdobie okolo ich vrcholu Judgement, ktorý bol zhudobnením melanchólie. A nakoniec Lana Del Rey aj keď je tu zastúpená Ultraviolence, predsa len ja zbožňujem jej božské Born To Die, ktoré definujú pojem elitný pop, alebo dielo píšuce dejiny charizmatického popu. Autor sľúbil pokračovanie, lebo dúfa, že sa budú objavovať špičkové ženské hlasy a ja musím súhlasiť, len nedávno ma dostal na kolená Lingua Ignota a jej Caligula, kde opäť si tu robí nová speváčka, čo chce a prekonáva hudbu samotnú, ako len chce. Alebo vytiahne klenot typu Hannah Fury či Aura Dione. No, určite autor bude mať stále o čom písať. Musím povedať, že kniha je perfektná a fanúšikom hudby, či ktorí len chcú okúsiť nejakú novú muziku a potrebujú nejaké mini odporúčanie, kniha príde vhod. Je pekne napísaná a pútavá. Teším sa na dvojku a autora chválim za tento skvelý počin.

2 07.08.2023

Celkom vtipná knižka o metale. Ten heavy v názve trošička zavádza, pretože je to o metalovej hudbe všeobecne, ale aj o rocku, grunge, alternatíve a tak. Je to formou komiksu a mapuje dejiny, potom odnože metalu a tiež nejaké alternatívy vychádzajúce z tejto hudby. Do toho aj nejaké veci okolo toho, škandály, oblečenie, výzor a tak. Nič čo by ma prekvapilo a nič, čo by som nevedel, ale je to sympatická blbina, stručne, jasne a pútavo popísaná. Bol som prekvapený aj zo spomenutia MUNRUTHEL, na druhej strane iba okrajovo spomenutí BATHORY.

1 07.08.2023

Kniha bola tuším vo výpredaji, tak som vzal. Je to malá a tenká knižka moderného strihu na kvalitnom papieri s peknými fotkami. Je to o Henry Fordovi a jeho životnom úspechu. Mohol byť farmárom, ale to ho nebavilo, stal sa mechanikom. Postupne sa tvrdým prístupom a viere v to, čo robí vyšvihol v automobilovom priemysle aj vďaka aute Ford T, ktoré sa stalo pre jednoduchosť a masovosť obľúbeným a spoľahlivým. Bol však aj rozporuplnou osobou, keďže bol tvrdohlavý a hádal sa so spoločníkmi, čo malo za následok, že často sa s nimi aj rozchádzal. Zamestnancom dal prácu aj slušný plat, ale napríklad niekedy podmienky sprísnil, či zakázal odbory. Dosť zákernou záležitosťou bolo cez krízu nútenie odberateľov na odber jeho áut, inak s nimi rozviaže kontrakt, čo by pre nich znamenalo často krach. Celkom v pohode knižka s bežnými informáciami o jeho živote. Ale na jednu vec zabudli a nie je tu o nej ani zmienka, a to, že sympatizoval s režimom Nemecka pred druhou svetovou vojnou. Ale zasa nebol v tej dobe jediným a vlastne sa vykúpil cez druhú svetovú vojnu, že nabehol na vojnovú výrobu, čo v prvej svetovej odmietal.

07.08.2023

Tretia časť sa začína už rysovať, ubudlo dinosaura, pribudol šéf a najbrutálnejšie bolo ako bol kráľ Dogbert v Elbónii, ono všeobecne príbehy z Elbónie sú najlepšie. Došlo na nejaké súdne prieťahy a zistíte, že aj keď Dilbert tvrdí, že robota zostrojiť je nemožné, tak popelár ho vyvedie z omylu, upraví zopár drobností a robot je na svete. Dilbert je skvelá znôžka stripov.

06.08.2023

Druhá časť stripov, stále to nie je graficky dokonalé ako časti neskôr, ale už sa to statočne profiluje. Prekvapuje ma vysoký podiel dinosaura, a absencia ostatných klasický postáv. Najčastejšie je tu klasika Dilbert a Dogbert.
"Píšem dopis tomu čmuchalovi prezidenta Busha. - Nemyslíš snáď... - Millie, ich kokršpanjela. Koho si myslel ty?"
A už vtedy Dogbert chcel zotročiť svet. "Nechápem, že psy celé hodiny vydržia len tak sedieť a na nič nemyslieť."

06.08.2023

Prvá kniha stripov, kde bezkonkurenčne najlepší je o sovietskom psovi, ktorý príde za Dogbertom a následná komunikácia: "... a vašim bohom je Donald Trump? - Myslím, že to ešte nie je oficiálne." Úplne vizionárske. A samozrejme nemožno nespomenúť kapitalizmus v Elbónii.

06.08.2023

Opäť sa stretávame s našimi hrdinami. Jedna Citrón a plameňomet či bičovanie, pár návštev Teda so synom v kine, kde to vždy dopadne opileckým škandálom, šialený Nick, ktorý síce nefajčí, ale dá si cudzí prst a samozrejme psycho nápady mliekara Dana.
- preboha Nick... ty teda vyzeráš. Ty si sa pobil alebo čo?
- no, tak trocha. V parku na mňa vlietlo pár sráčov. Bušili sme do seba, dokiaľ som nezačal zvracať krv.
- to by ale mohlo byť vážne. Nechceš vziať do nemocnice?
- pokoj Johnsone... to nebola moja krv.
- aha. Takže to rebro, čo ti trčí z boku, tiež nie je tvoje?
Komiks ako inšpirácie pre šťastný život. He.

06.08.2023

Objavujú sa v tomto druhom diele nové postavičky a samozrejme staré stále vedia rozpútať peklo. Neodporúčam kaderníka. Často sa tu objavuje zábudlivý Wally, ktorý vie nahodiť celkom desivý výraz. Ako hovorí Ted Johnson "Nechutný... to áno. Ale když jsi ženatý, není obscénní nic." Asi najtotálnejšie zlo je sen Teda o ženskom väzení. Objavuje sa tu aj Jenda Citrón. Máme tu príbeh ako išiel Tedov syn s mliekarom Danom na rozvoz a skončil oholený a naliaty na vodárenskej veži. No a bonbónik, v druhej časti sa objavuje tréner Nick. Obľubuje bitky a šialené rady.
- ty Johnsone, asi by si mal vedieť, že tvoja kočka je u mňa v bazénu.
- mizera mizerná. Prepáč Ken, tá kočka je úplný Jacques Cousteau. V tuto ročnú dobu ju jednoducho z vody nevytiahneš.
- asi si mi nerozumel. U mňa v bazénu je tvoja kočka, a naviac veľký šuter a približne meter a pol izolepy.
- hmmm. Nespomínam si, že by som použil toľko izolepy... Určite je to moja kočka?
Po prečítaní budete mať zasa jasnejšiu predstavu ako to chodí vo svete.

06.08.2023

Red Meat je taký brutálnejší komiks od arizonského tvorcu Maxa Cannona. Takmer vždy má tri stripy a jediné, čo sa mení je text v bubline. Toto nie je komiks pre každého. Je sprostý, násilný, úchylný, no nie je pre každého. Ja ho milujem. V prvej časti vystupuje Earl. Ani najbizárnejšia postavička vôbec. Čierna ofina na bok, skostnatelá tvár, vypulené oči a pekelné činy. Prenasleduje ho slnko, našiel Santa Clausa v popolnici, v noci tancuje nahý. Stacyho vyhodili, jeho príbehy nič moc, ale strip s Batmanom pekelný, keď mu Batman vysvetľuje, že mu pomáha, keď si oblečie obtiahnutý trikot. Potom tu máme mliekara Dana. Čo si budeme nahovárať, štramák v uniforme, večne naliaty alebo zjetý, večne vymyšľajúci peklá, vždy prejde a rozseká dodávkou nejaké zvieratko a ničí život malej Karen. Pekelnejšie stvorenie je otázne či je. Dobrý je aj večne zjetý kovboj. Nesmieme zabudnúť na Teda Johnsona, údajne je to inšpirácia autorovho otca, ak hej, tak to detstvo musel mať riadne výchovné. Jeho záľuby sú skúšanie sado-maso oblekov, pitie sirupu proti kašľu, stopovanie, lovenie a sťahovanie pudlov, na maškárny bál ide ako nahý lupič, jeho jediný oblek je páska za oči za 97 centov.
- prepána, pozri na tie vtáky na telefónnom vedení.
- to sú kolíčky na prádelnej šnúre, tati.
- fíha. Tak to sú na betón najsilnejšie pastelky proti kaľľlu, čo sa dajú kúpiť bez predpisu.
- dal by som si ešte jednu.
Tento komiks ak prečítate, pochopíte a hlavne uvidíte svet v jeho najreálnejšej podobe a život už nikdy nebude taký, ako predtým.

06.08.2023

Neviem, či toto považovať za knihu v pravom slova zmysle. Je to malá knižka, písaná ako recesia, a vlastne za účelom zasmiatia. Keby ste sa nimi riadili, tak vás určite do dňa vyhodia. Som nevedel, že kartotéka sa dá prerobiť na úkryt. Ale vedel som, že výpočtová technika sa snaží ovládnuť galaxiu.

06.08.2023

Tak táto sa na rozdiel od podnikania ani nesnaží o náznak serióznosti, možno je to tým, že samotné veštenie, myslím to oficiálne, je samotný bluf. Už len tie horoskopy, je nemysliteľné, aby sa stalo dvanástine ľudstva to samé. Taktiež keď si porovnáte rovnaké znamenia u pár ľuďoch, ani jeden sa nepodobá na druhého, myslím povahovo a to už nehovorím o osudoch a podobne. Táto knižka vás naučí blafovať o astrológii, tarotoch, runách, veštení z ruky, či rôznych iných, aj bizarných formách veštenia. Je pravdou, že sa zasmejete. Ale podľa knihy radšej oficiálne neveštite, a už vôbec nie za odmenu, lebo sa môže stať, že dostanete odmenu tak ranu medzi oči. Ale je pravdou, že pri veštení to môže byť prča, keď začnete mlieť nejaké šialené výklady, ktorým nikto nerozumie, nedajú sa overiť a dokonca vám veria. Preto jediný veštec, ktorému sa dá veriť a za ktorým sa treba ísť poradiť je Hesso Jašterák a jeho pexesuálna poradňa spojená s veštením z pexesa. Budem vykladať do aztéckeho kríža, ten je zaujímavý tým, že sa nikde nekrížuje.

06.08.2023

Keby ste sa mali riadiť radami tejto knižky, tak skončíte a) na ulici alebo pod mostom, b) v base, c) niekde v betóne. Ono je to celé žartovná kniha ako podnikať a nič o podnikaní nevedieť. Berte to ako žart, a hlavne sa tým neriaďte, je to aj tak prekladané zrejme z angličtiny a tak reálie sú anglické. Už tie state, založte si v.o.s., sú u nás nemysliteľné, pretože u nás je druh tejto spoločnosti veľmi náročný. Preto je každý s.r.o., alebo živnostník. Alebo pasáže ako si zobrať medzi seba právnika, poslanca, či nejakého šľachtica, u nás nemysliteľné, lebo u nás všetko funguje úplne ináč. Alebo vymýšľame názov. Ale v niečom je tu aj pravda, čím viac tabuliek a čím viac grafov, tým viac ohúrite.

06.08.2023

No, ja som mal knihu preloženú do češtiny, čo moc nechápem, keďže to napísali slovenskí autori v slovenčine, tak je podľa mňa zbytočnosť to prekladať do češtiny. Jedine, že by fakt už český čitateľ mal problém so slovenským textom? Mám knihy o muzike rád, a práve táto je napísaná formou ako mám rád. To znamená nejaké tie začiatky, ako sa dali dokopy, nejaké raritné fotky, niečo aj o producentoch, ľuďoch zo zákulisia, textároch, autorov hudby, odozvy divákov z netu, pikošky, názory na kapelu od konkurentov (aj celkom nie pozitívny od Hudby z Marsu), pozadie koncertov, rozbory jednotlivých albumov. Tu je ešte pikoškou, že sú tu aj niekedy subjektívne názory autorov napríklad na albumy a tiež sa napríklad nevyhýbali nepríjemným veciam, že hlavne od štvrtého albumu, keď vyšla Paľovi Haberovi sólovka, tak vzťahy neboli najideálnejšie, ale vždy to dali akosi dokopy. Dozvedel som sa napríklad, že šestka bola dokonca pokusom s iným spevákom. To album som si vypočul a v porovnaní s ostatnými to nebol až taký prepadák, len bolo jednoducho úplne iné. Sú tu aj také delikátne kapitoly ako mýty o TEAM, teda ich vyvracanie, alebo sú tu aj predstavené revivalové kapely, tu konkrétne dve, a na tej českej som bol. Teda bolo to perfektné, lebo ten spevák sa na Haberu totálne podobal a mal perfektnú slovenčinu. Bolo to v Čadci na námestí, v rámci hodov, večer, volalo sa to Revival Night a každý rok tam boli zo štyri revivalové kapely. Boli tu aj nejaké novinové ústrižky, hlavne spred 1989, kedže tam bol jeden koncert, ktorý sa nepáčil nejakej redaktorke a tá napísala nie moc priaznivý report a samozrejme v konečnom dôsledku to znamenalo, že aj zlá reklama je reklama. Tiež tu bol šialený list od právnika ako jedna členka zažalovala skupinu, ktorá údajne jej ukradla odpočúvaním pesničku, ktorú si doma spievala, to bolo už ad absurdum. TEAM moc nemusím a nikdy som ich nepočúval, síce ale niečo od nich poznám, ale knihu som prečítal s chuťou a hlavne neskôr ma bavila čoraz viac. Páčilo sa mi to zákulisie a niektoré originálne poňaté kapitoly. Celkom fajn hudobná knižka.

06.08.2023