netopýr088 komentáře u knih
čistá schyzofrénia, Sá-Carneiro nám však prekrásnym moderným jazykom priblížil svoj vnútorný svet.
Spisovateľ svojho hrdinu stavia do niekoľkých spoločenských rolí (otec, manžel-vdovec, kolega, šéf i podriadený, kamarát, zať, milenec) a je zaujímavé, že na tak malej ploche dokáže vo všetkých týchto roliach postavy nechať prejsť vývinom, a to nielen hlavného protagonistu, ale aj tých niekoľko postáv vedľajších. Ostatné napísala už Koka.
keď sovieti hádzali atomové bomby v dosahu vlastných ľudí, stačilo neďaleko postaviť jadrové pracovisko, aby sa mnohé vysvetlilo. Ľudia zomierajúci na záhadné choroby, vymierajúca step a jeden nadaný chlapec, ktorému voda z jazera spôsobila rastovú poruchu. Ale to všetko sa deje akoby na pozadí. V popredí je láska mladých ľudí... Hamid Je moja láska napísal kritickú romantickú tragédiu.
ako som si už zvykol, u pána Tourniera je každá veta skvost, táto kniha má všetko okrem spádu, ale aj tak je výnimočná.
Astrachán je kožušina z mladého jahňaťa. Tak jemná ako pavučina tohto románu, v ktorom všetko do seba akosi nejasne zapadá. Hrdina Marko (rozpoltený ako jeho rodný Belehrad, ako Juhoslávia), v ktorom sa stretávajú dejiny jeho rodiny i krajiny, ako to už vo Velikićových knihách býva. Za toto by sa ani Borges nemusel hanbiť, text-labyrint, ale literárne presný! A musím pochváliť aj grafickú úpravu, zalomenie strán a v neposlednom rade výber papiera, čitateľ má pocit, že sa dotýka astrachánu.
prvé štyri poviedky spojené postavou rozprávača Sadyka, tvoria základ tejto knihy o vzťahu ľudí k svojmu miestu v živote. Hojne je tu zastúpená téma odchodu a návratu k prameňom, zemi, stromom, rodine, alebo k starej láske. Kniha má svoje čaro, svoju atmosféru, a to mám v knihách naozaj rád, všetko podčiarknuté autorovým nepopierateľným rozprávačským talentom.
Nedávno zosnulý spisovateľ A. B. Yehošua v rozhovore z roku 2018 povedal, parafrázujem, že v súčasnej literatúre ide vždy o nejaké tajomstvo na úkor morálneho diskurzu. Eškolovi Nevovi sa v tomto románe podarilo skĺbiť literatúru tajomstva s literatúrou morálky. Na koľko je tento román skutočný alebo vymyslený je mi vcelku jedno, hlavne že je hlboko pravdivý...
celý deň som čítal prvú kapitolu stále dokola, tá bola skvostná, mám z nej 5strán zápiskov, zvyšok kapitol ma už v svetle tej prvej nemohol prekvapiť, pretože už tam bolo povedané všetko.
Nedávno som sa stretol s porekadlom: Vajatali hory, porodili myš. Keď si pomyslím, koľko rešerší, úsilia a čítania musela autora táto kniha stáť, tak sa tomu porekadlu len ťažko bránim, pretože to je veľa kriku pre nič, len hory v tomto prípade porodili miš-maš! Nedočítam, nehodnotím.
Niekto mi túto knihu vychválil, až som asi nadobudol prehnané očakávania, o to väčšie bolo moje sklamanie...magický realizmus by to mohol byť, ak by situácie autor nehnal až do absurdna...keby to len tak okorenil po troche, takto mi ostalo len záhy pálenie. Niektoré poviedky sú len také kvákanie, v zmysle: nič sa nedeje, poďme fajčiť do sena! Neuchvátilo.
Dve kratšie prózy, v origináli vyšlo ako Podrobnosti o krajine (ten názov mi príde vhodnejší) ktoré spolu súvisia len svojou témou, ktorou je zatváranie očí pred pravdou histórie a hľadanie svedomia a vnútorný boj jednotlivca v slepej spoločnosti. Ako aj v Divej kačke medzi stromami autor predviedol hlboký psychologický ponor do svojich postáv a našiel priliehavé obrazy na vyjadrenie svojich postojov.
Ako to už pri antológiách býva, tak ani táto sa nevyhla istej kolísavosti, čo do kvality vybraných poviedok... ale i tak vďaka za to, že sa niekto (P. Darovec) podujal zmapovať slovenskú poviedkovú tvorbu.
čítať Šarlátové písmeno v preklade p. Mihála, je ako čítať Kukučína, alebo Hronského. Ten pán vedel po slovensky, ale týmto sa podľa môjho pocitu poriadne vzdialil duchu anglického originálu. Ak by som sa v budúcnosti vrátil ku tejto knihe, vyberiem si preklad p. Kamenistého, pretože ten Mihálov považujem za nešťastný.
Chcel som napísať, že je táto útla kniha naivná, ale to by som klamal, pretože určite pramení z hlbokého pochopenia a pozorovania ľudí. Je to taká sonda dospievajúceho chlapca do sveta dospelých. Strieda rôzne zamestnania od sprievodcu v stredovekom hrade, cez natierača žeriavov, až po frézara a všade stretá postavičky svojej doby snažiace sa prežiť. Pozitívne dielko! Úsmevne pôsobila najme vojna predavačov jadierok.
Živelná živočíšna poetická aj naturalistická rozprávka plná erotiky...
Toto aj keby som nechápal, tak ma to prosto musí baviť... B. S. Johnson je firma na výrobu hračiek pre dospelých!
Mal som požičanú a nedočítal som, ak to mal byť punk, tak to bol na mňa príliš veľký punk. V grafickej úprave! V tej nie je ani kúštik typografie, text sa tlačí na okraj strany, až mám pocit, že z tej knihy niekto odrezal na trojreze hlavu a nohy, alebo chce príbeh vytiecť z väzby. Mierne to možno ospravedlniť šetrením papiera. Dokonca už takmer nezostalo miesto na pagíny. Zalomenie na vlajku pri absencii marga vyzerá akoby niekto ešte aj riadky poodstrihával. Vysádzať knihu bezpätkovým písmom je stáročiami nevykorenený hriech, číta sa to hrozne, na strane 23 mi začali slziť oči... je mi zle, a nie je to obsahom tejto knihy, tá grafika ma do príbehu ani nevpustila, mal som pocit, že mi ten text v ruke tancuje... v prípade, že je blok textu na stránke takto veľký, čítajúceho to vyťahuje z knihy von. Nie je nad to, keď dobrá kniha, čo tejto konkrétnej, priznávam, nemám právo upierať, je podporená dobrým spracovaním, čo je to, čo uprieť môžem. Grafik nerozumejúci zákonitostiam spôsobuje krivdu na spisovateľoch, ktorých takto ochudobňuje o čitateľov, ktorí majú radi okrem hodnoty textu, aj precízne prevedenie. Asi si ju kúpim, aby som mal ukážku toho, ako sa kniha nemá robiť!
Nebyť toho že to napísal práve Saul Bellow, tak by to bola asi nuda.