Muhibbis komentáře u knih

"Po výraznom čitateľskom úspechu..." Áno, myslím, že táto kniha si ho plne zaslúžila. ;) Ďalšia dávka "stráviteľnej" vedy, ďalšia zaujímavá knižka plná vecí, ktoré ste vždy chceli vedieť, ale spýtať sa vás kompetentných ani nenapadlo, a ak aj áno, nedostali ste poriadnu odpoveď...

21.03.2015

V rámci populárno-náučnej literatúry moja srdcovka... Známy slovenský publicista píše o vedeckých témach informovaným, ale pritom zábavným spôsobom. Ako tu už bolo povedané, toto nie je odborná publikácia, ale laici zaujímajúci sa o vedu ju určite ocenia... Tak ako ja, povedala by som.

21.03.2015

Nech by som sa akokoľvek snažila, nedokázala by som na tejto knihe nájsť nijaké chyby. Svoj účel - poučiť menej informovaných čitateľov ako ja o Japonsku, jeho histórií a kultúre - splnila, je čitateľná a zaujímavá, jednoducho má všetko, čo sa od populárno-náučnej literatúry vyžaduje. Navyše som ju prečítala rýchlejšie ako Kto chytá v žite - a to je už čo povedať!

21.03.2015

Takto... Kniha sa mi páčila na štyri, erotické scény boli lahôdkové a ani tam nebolo priveľa cukrovej vaty. Dej bol zaujímavý, vzrušujúci a pôsobivý, takže to nebolo len také "porno pre ženy". V porovnaní s Fifty shades je to rozhodne skvost, aj keď len vo svojej kategórií (t.j. červená knižnica). Hlavná hrdinka bola zjavne priamo skonštruovaná na to, aby priemernej čitateľke pripadala sympatická - a podarilo sa! Ostatné postavy tiež zaujali, od šibnutej matky Elisabeth až po Muhammada, Ramielovho sluhu a kvázi otca. Dej dával zmysel a vôbec, ale jedna vec ma naštvala tak veľmi, až som musela hodnotenie znížiť o hviezdičku - Orient. Orientálne stereotypy ma vedia v knihe vždy poriadne naštvať, ale toto bolo niečo extra. Arabský svet a zmyselný?! WTF?! Možno tak pre človeka, ktorý o ňom čítal akurát tak Voňavú záhradu a Tisíc a jedna noc... No pozrite sa mi do očí a povedzte, že na svete existuje literatúra, ktorá čosi podobné vo svojom porfóliu nemá! Dokonca aj viktoriánska literatúra mala Lady Fuckingham, a znamená to snáď, že to bola zmyselná doba?! Nie, len že Wilde bol tak trochu prasák (ako toľko moderných autorov!). Ešte horšia bola zmienka o ženách z háremu fajčiacich šišu - všade sa o tom píše, všade sa to maľuje, ale nie je to pravda, v tých časoch bolo nemysliteľné, aby žena fajčila, aj v Európe! Vodnú fajku fajčili starí deduškovia v kaviarňach, a nie ženy v háremoch! A do tretice ma dostala baklava - to je predsa grécky dezert, odkiaľ by ho Ramielova mama poznala?! Takže sorry, len z osobnej zaujatosti proti všetkým orientálnym stereotypom...

19.03.2015

Náboženská tematika môjmu srdcu veľmi blízka nie je, a aj keď to bolo zaujímavé a ľahko čitateľné, tak celkom som nepochopila, o čo autorovi vlastne šlo.

19.03.2015

Paul, Paul, ty si ale sadista, hovorila som si počas celej série a vrátane veľkej časti tejto knihy. Prirovnala by som ťa k Martinovi, ale ten sa veru nechytá... Našťastie rovnováha dobra a zla bola vyrovnaná na konci. Počas celej série všetci čitatelia mali neustále ten známy WTF pocit, že či si z nich uťahuješ... Ale ty si to mal všetko prešpekulované, hnusák! Za málo námahy veľa muziky, povedala by som. Vykradol si nápady z histórie i iných kníh a filmov, nahustil si udalosti na seba tak veľmi, ako sa to dalo pri zachovaní akej-takej psychologizácie, a ahaho, výsledok je celkom obstojný. Celý čas si sa tváril, že píšeš apokalyptickú fantasy, a určite si sa musel poriadne rehliť, keď to všetci tak hodnotili, aby potom zistili, že v skutočnosti žiadna apokalypsa nebude, že to bol výplod chorej mysle náboženského fanatika a jeho prisluhovačov. Za týmto účelom si množstvom čudných náhod a nepríjemností povraždil takmer všetky postavy, ktoré za niečo stáli, a tváril si sa ako najväčší sadista, až kým neprišlo na osud hlavného hrdinu a udalosti po "apokalypse". Takto nám je teraz jasné, že na Útulok a celú cirkev budú obyvatelia tvojho sveta považovať len za čudnú nočnú moru, na ktorú sa časom hádam zabudne... Ak budú mať tamojší ľudia šťastie. Osobne považujem záver za vynikajúci, akurát tá posledná meta-vložka bola trochu zbytočná, ale dobre, ak ju budeme ignorovať, vyjde nám celkom slušný dobrodružný román s prvkami fantasy a histórie, ktorý niekoho naštve, niekoho poteší, ale väčšina ľudí bude dosť zmätená až do konca... A až potom sa naštvú alebo potešia. U mňa to druhé...

19.03.2015

Treba povedať, že túto knihu som čítala pomerne dávno, asi ako trinásťročná, a až tak veľa si z nej nepamätám, ale musím povedať, že ma neznechutila natoľko, aby som sa vykašľala na celú sériu ako Hraničiarov učeň, takže asi sa mi páčila... Nie, vážne, nebolo to také strašné ako sa hovorí, skôr naopak, štýl bol skvelý, aj keď dej bol taký, nó... V každom prípade ako úvod do série dobré, a ani reálie zo skutočného sveta primiešané do toho fiktívneho mi nevadili - veď G.R.R.Martin robí v podstate to isté, len to rafinovanejšie maskuje. Inak je to one-man show v štýle Hier o tróny, keď všetko ide permanentne do zadku a autor sa na tom evidentne dosť zlomyseľne baví. No čo, nie každý je ku svojim postavám taký láskavý ako Pratchett, ani vo svete fantasy nie. Len mi trochu vadí, že sa to tak veľmi podobalo na Malých bohov - Útulok a Bosco boli do veľkej miery vykradnuté z Citadely a Vorbisa. Na druhej strane, Bosco je omnoho komplexnejší charakter a Útulok čoskoro opúšťame, takže fajn.

18.03.2015

V pätnástich som tú knihu zbožňovala. Dnes by som možno bola kritickejšia, ale tie štyri by som dala tak či tak. Možno preto, že sa tak stotožňujem s Marcusom, možno preto, že je fajn, že niekto popísal príbeh z Biblie aj iným než epištolárnym či konšpiračným (viď Dan Brown) štýlom. V každom prípade ma nikto nepresvedčí o tom, že táto kniha nie je dobrá, iba ak moje vlastné staršie ja.

06.03.2015

Pekná a zaujímavá kniha, predsa však nemôžem dať plný počet, pretože zložitosť niektorých myšlienok mi bránila v plnej miere pochopiť jej podstatu. Dej tu prakticky absentuje, čo však až tak nevadí, pretože rovnako ako napríklad v Kto chytá v žite ho nahrádzajú bohaté retrospekcie hlavného hrdinu. Zložitý štýl, čosi, čo sa minimálne javí ako ťažká filozofia a tak podobne robia z knihy pre mňa príliš silnú kávu. Samozrejme, dočítala som to, ale dodnes mi robí problémy pochopiť dielo v plnej miere.

06.03.2015

Neviem, čo si o tejto knihe myslieť. Na jednej strane sa mi celkom páčila, no na druhej nebola až taká dobrá ako Agrippina. Kvalita je premenlivá, raz vás nudia dlhé opisy (no tie zase dávajú príbehu poetiku), potom vás šokujú naturalistické, až brutálne scénky (opis sexu s vlastnou matkou je vlastne taký neželaný bonus - čo je pozoruhodné, ani jeden z aktérov z neho nie je zhrozený), potom vás bavia myšlienkové pochody od reality zjavne odtrhnutého rozprávača. Odporúčam si prečítať až po Agrippine, ktorá vám pomôže hľadieť na udalosti trochu objektívnejšie. (Na druhej strane, dupľovaná scéna už spomínaného zvrhlého styku môže trochu odradiť prudérnejších jedincov. No kto sa bojí, nesmie do lesa!)

06.03.2015

Na túto knihu som sa tešila od chvíle, keď som ju uvidela na pulte kníhkupectva, a myslím, že ma vôbec nesklamala. Mala všetko, čo sa od historického románu vyžaduje: myšlienku, historické reálie, a hlavne nejasnú hranicu medzi dobrými a zlými postavami. Ani pri Nerovi, ani pri hlavnej hrdinke (a pri iných postavám už vôbec nie) neviete, čo si o nich myslieť, na jednej strane si uvedomujete, že Agrippina je bezcitná mrcha, no na druhej strane je to mrcha taká bystrá a emancipovaná, že jej to musíte odpustiť. Pre mňa najlepší diel trilógie.

06.03.2015

Možno to bolo tým, že hlavná hrdinka je pubertiačka, ale mne sa to zdalo strašne pubertálne... Naivné a príliš ľahko rozuzlené, intrigy sa skončia skôr, než sa vôbec začali, a neviem, hlavnú hrdinku som si ani neobľúbila. K svojmu postu sa dostala príliš ľahko, vlastne sa jej cestou na vrchol nestal žiaden úraz, čo ma trochu sklamalo, a takisto mi bolo veľmi ľúto chudinky Iset. Na druhej strane Ramzes bol celkom fajn, takže za mňa tri, pretože to bolo horšie, ako som čakala, ale zase nie nejaká strašná tragédia.

06.03.2015

Moja prvá a myslím že aj posledná Smallovej knižka. Nechcela som to čítať, fakt nie, napokon, je to harlekýnka, ale predsa len... Je to o háreme a na tento motív v literatúre mám zvláštny fetiš, zvlášť ak sa tam objaví moja drahá Roxolana (a potom sa zase štvem, akú sviňu mi z nej spravili).
1. Téma: Fakticky dobrá, len trochu obohraná.
2. Príbeh: Neznášam autorku za to, ako mi poondila moje obľúbené historické postavy, ako aj za to, že z Yavuz Selima spravila fajn chlapa. Sorry, ale od tej histórie sa jednoducho odosobniť neviem.
3. Štýl: Harlekýnkovský, a teda mi na ňom kopec vecí vadilo. Ako, opisy boli spočiatku fajn, skvele sa tam hodili a tak... Ale čítať ixtý opis toho, čo má hrdinka na sebe a do akej izby ju presťahovali ma nakoniec predsa len začalo vytáčať. Nehovoriac o tom, že keby sa autorka viac sústredila na psychológiu... Ale je to harlekýnka, no.
4. Reálie a vierohodnosť: Spočiatku som bola rada za pomerne realistický opis háremu v Topkapi, dokonca som bola ochotná preniesť sa cez fakt, že z krymskej princeznej urobila autorka škótsku šľachtičnú, ale keď Selima, tyrana a uzurpátora, vykresila ako milého mladíka, ktorého na konci len trochu pokazila rakovina žalúdka... To ma dostalo. Keď si autorka navyše vycucala z prsta Süleymanových súrodencov, spravila z Roxelany najväčšiu sviňu a úplne skomolila historické udalosti a chronológiu... Nie, ja už nemôžem, jediné, čo ešte vládzem, je poslať autorke poriadnu osmanskú facku.
5. Celkový dojem: Ale čo som dočerta čakala?! Je to Beatrice Smallová! Pochoiteľne, že spisovateľka kníh z názvami ako Otrokyňa lásky, Divoká Jasmína alebo Zbožňujem darebákov nebude písať historické romány na úrovni Zweiga alebo Galvéza...

06.03.2015

Neviem prečo, ale túto knižku som sa nevedela donútiť dočítať, hoci patrí k tomu zaujímavejšiemu a ľahšiemu, čo som v živote dostala do rúk. Moje pocity sú dosť rozpačité. Na jednej strane nechápem, prečo je to vlastne taká svetová über klasika, na druhej, to nepopieram, sa mi to páčilo. Dala by som tri za príbeh a jazyk, v ktorom sa mnohé úslovia strašne opakovali, ale oboje sa dá odpustiť, hlavne keď už som čítala aj väčšie katastrofy, a príbeh bol navyše oživovaný dojímavými retrospekciami. Okrem toho, štyri si to zaslúži aj preto, že sa mi jednak páčil štýl, a jednak kvôli onomu pocitu, že som si prečítala svetovú klasiku a vlastne som sa ani nezapotila...

05.03.2015