LuiCJ komentáře u knih

Veľmi zvláštny diel. Záhada vreštiacich hodín je jednoznačne úplne naj-čudnejšia časť zo série Alfred Hitchock a Traja pátrači akú som čítal. A to hneď z niekoľkých dôvodov.

Ja ako čitateľ kníh Roberta Arthura Jr. som skutočne niečo takéto nečakal. Predošlá časť (Záhada ohnivého oka) bola možno slabšia, no za to oveľa "normálnejšia" a možno aj zaujímavejšia. Príbeh tu bol iný, než by podľa mňa čitateľ čakal. Kriminálna zápletka je fajn a páči sa mi aj veľa originálnych prvkov. Jedným z nich sú aj samotné vreštiace hodiny, ktoré mi však z nejakého dôvodu prišli skutočne divné a možno až príliš.

Čo mi však tiež prišlo neprirodzené, bolo aj to ako Jupiter, Peter a Bob riešili a prichádzali na jednotlivé odpovede. Veľakrát len tak, z ničoho nič, Jupiterovi niečo napadne a hotovo - záhada je vyriešená! Rozumiem, že ide o veľmi inteligentnú postavu a skúmanie záhad mu ide dobre, no keď v knihe vylúšti niekoľko rébusov rýchlo po sebe, čo si majú čitatelia z toho vziať? Miestami to začínalo byť nezaujímavé, aj keď by som to priamo nudou nenazval. Dynamiku to má, napätie tiež.

Teraz sa dostávam k veci, ktorá ma prekvapila asi najviac - koniec a vyriešenie záhady. Neviem čo si mám o tom veľmi myslieť, ale spolupracovať so zločincom nie je v žiadnom prípade dobrá vec. A už vôbec keď ide o kriminálnika, ktorého sa snaží dolapiť Interpol. To ako Arthur Jr. zakomponoval zloducha z iného dielo je celkom dobré, no aby s ným pátrači spolupracovali? Nie je to moc? A ešte ho aj nechali ujsť.

Záver a ukončenie je asi to najdivnejšie čo som zo série čítal. Úprimne, čakal som viac, než úbohé "pustenie" zloducha a nájdenie nejakých peňazí.

17.06.2019

George Lucas. Filmový velikán, ktorý započal novú mytológiu, príbehy, svety. A práve o ňom napísal americký spisovateľ Brian Jay Jones životopis, ktorý je aj môj úplne prvý. Náučnú literatúru som v minulosti čítal viackrát, no s biografiou či memoármi som sa stretol po prvý raz. Toto je tiež prvé dielo, ktoré som od B.J.Jonesa čítal. Aj keď síce veľmi dlho, stálo to za to. Knihy týkajúce sa umenia sa mi vždy páčili. Konkrétne táto veľmi zaujímavo popisuje Lucasov život a jeho samotného ako človeka s chybami a nie najľahším životom. Či už fanúšik alebo bežný čitateľ tu nájde obrovské množstvo zaujímavostí, faktov, informácií, ktoré ja považujem za skutočne pozoruhodné. Na niektorých miestach som možno čakal viac, ale nedá sa predsa všetko narvať do jednej knižky. Inak ide stále o výborné dielo. Jednoznačne odpočúram všetkým čitateľom a hlavne fanúšikom filmu.

1 13.06.2019

TENTO KOMENTÁR MÔŽE OBSAHOVAŤ SPOILERY!!!
Desiaty diel Troch pátračov ma na jednej strane prekvapil, no na druhej mierne sklamal. Záhada ohnivého oka je presne typické dobrodružstvo do akého by ste čakali, že sa mladí detektívovia zapoja. Príbeh tradične uvádza Alfred Hitchock a po Williamovi Ardenovi sa opäť k autorskému peru vracia tvorca série Robert Arthur Jr.

Jupiter, Peter a Bob sa tentokrát vydajú hľadať záhadný artefakt, ohnivé oko, ktoré má údajne patriť Angličanovi Augustovi Augustovi. Zápletka je zaujímavá, postavy tiež (napr. Trojbodkový), no ten prvok s indickou fanatickou sektou mi prišiel možno až trochu prehnaný a tiež neviem či pátrači urobili dobre keď na konci oko vrátili jednému z jej členov. Celkovo z rozuzlenia mám čudný pocit. Úžasné je však sledovať ako Jupiter rieši problémy s neskutočnou dávkou dôvtipu a kamaráti mu v tom pomáhajú. Za mňa fajn diel, mám možno decente zmiešané pocity no aj napriek tomu sa veľmi teším na ďalšie časti.

22.05.2019

Tajomstvo pruhovanej mačky sa mi veľmi páčilo. Po Nickovi Westovi tentokrát prebral pero americký spisovateľ William Arden známy aj pod inými psedonymami. Veľké zmeny som si však nevšimol. Príbeh podľa postáv Roberta Arthura je podľa mňa lepší než napríklad v Záhade kašlajúceho draka či Tajomstve Ostrova kostier. Aj keď to nemalo bohvieakú obrovskú záhadnosť (tajomstvo je skutočne lepší názov pre tento prípad s pruhovanou mačkou), to ako sa príbeh vyvíjal, časté zvraty a rôzne ďalšie detektívne prvky to výborne balancovali. Prišlo mi to ako zaujímavý kriminálny príbeh. Čo sa mi tiež veľmi páčilo, bolo perfektné vykreslenie charakterov jednotlivých postáv. Samozrejme, v iných častiach sa to dá nájsť tiež, no tu autor presne vyjadril to akí hrdinovia v deji sú. Hlavne sa to týka samotných Troch pátračov (Jupiter je úplne super), avšak aj ostatní ľudia boli skvelo “ukázaní” čitateľom. Tajomstvo pruhovanej mačky je jednoznačne jeden z lepších dielov.

1 26.04.2019

Prvá knižka zo série, ktorú nenapísal Robert Arthur Jr. Tentokrát detektívny príbeh rozpráva americký spisovateľ Nick West. Spolu napísal dva diely Troch pátračov a toto je prvý z nich. Záhada kašlajúceho draka síce v slovenskom vyšla ako ôsma knižka, v americkom/nemeckom sa jedná až o štrnásty diel. Musím však povedal, že bol iný, než predošlé časti. Príbeh je celkom jednoduchý a aj dosť predvídateľný. Asi v druhej štvrtine knihy som viac-menej tušil kto sa bude skrývať za tajomným a desivým “kašlajúcim drakom”. Záporák však nebola jediná vec, ktorá sa dala očakávať. Vecí sa tam našlo viacej, hlavne menšie prvky v príbehu ako napríklad aj samotný drak a neskôr vysvetlenie. Tajomnú a dobrodružnú atmosféru to malo, no nedosahovalo to kvalít ostatných dielov. Neviem či to je tým, že knihu nenapísal R. Arthur Jr., tvorca série. Príde mi, že Nick West sa celkom držal predlohy chlapcov a tak celý príbeh vystavaný na pátraní po záhade funguje, no nie dokonale. Mnohé veci sú zvláštne a hlavne zloduch, ktorý tu vystupuje ani vlastne nie je zloduch... Aj keď ide o slabší diel, Traja pátrači navždy ostanú mojou obľúbenou sériou rovnako ako aj medzi deťmi, mládežou či dospelými.

21.04.2019

Siedmy diel slavnej série so sebou prináša ďalšie zaujímavé dobrodružstvo. Traja pátrači - Tajomstvo Ostrova kostier, kniha pôvodne vydaná ako šiesta časť (v americkom/nemeckom) vydaní privádza čitateľov na pravdepodobne fiktívny Ostrov kostier, kde majú Jupiter, Peter a Bob vyriešiť prípad, z ktorého sa neskôr vykľuje oveľa nebezpečnejšie tajomstvo. Páči sa mi ako Robert Arthur Jr. opísal a doplnil USA o ďalší z knižných ostrovov. História a dejiny tu tiež hrajú rolu a nebyť istých odkazov na americkú minulosť, dalo by sa to považovať za bežný, obyčajný kriminálny príbeh. Tvorca série tomu dodal viac dobrodružnejší spád. Samotná zápletka bola fajn, aj keď jednoduchá a možno nie až tak prepracovaná ako tomu bolo pri prvých štyroch častiach. Príde, že mnoho prvkov okolo Ostrova kostier zostalo "nevyužitých" a tak obrali príbeh o veľa možných zaujímavých vecí. Alfred Hitchock tradične príbeh otvára a potom aj ukončuje. Povedal by som, že Tajomstvo Ostrova kostier je postačujúcou kombináciou dobrodružnej literatúry a literatúry pre deti a mládež. Má to všetko čo by Traja pátrači "mali" mať no nie úplne na najvyššej úrovni. Sú aj lepšie diely.

18.04.2019

Troch pátračov mám veľmi rád. Musím povedať, že až na slabší piaty diel (Záhada strieborného pavúka) boli prvé štyri výborné. Zahádu strieborného pavúka som čítal vo februári 2018 a tak som sa po viac než roku vrátil k tejto super knižnej sérii. Kedže časti čítam chronologicky, po piatej nasledovala Záhada miznúceho pokladu. Síce v slovenskom vydaní ide o šiestu knihu zo série, v americkom/nemeckom je to piaty diel.

Veľmi sa mi páči pútavý štýl akým spisovateľ a tvorca série Robert Arthur Jr. knihu napísal. Ja som ju prečítal za dva dni a aj napriek tomu som si ju užil. Príbeh je zaujímavý, vôbec nie zložitý a taktiež aj čitateľa “nabáda” k tomu aby záhadu riešil spolu s Troma pátračmi. Aspoň ja som sa tak cítil. Jupiter, Peter a Bob sa snažia pomôcť známej Alfreda Hitchcocka a vyriešiť prípad, v ktorom ju údajne znepokojujú akýsi škriatkovia v jej záhrade. Na začiatku sa tiež udeje “nevysvetliteľná” krádež v Petersonovom múzeu. Neskôr pátrači prídu na určite spojitosti medzi týmito udalosťami a všetko sa začína pomaly “vyjasnovať”. Dobrodružstvo ako také, mi príde fajn, no nie až také detailne premyslené ako v príde prvých štyroch dieloch. Nehovorím však, že nie je dobrý a že nestojí za prečítanie. Jediné čo sa mi až tak nepáčilo, bol záver. Ten síce mohol byť lepší, ale vôbec mi nezmenil názor, že o ide o fajn knihu. Práve temátika škriatkov ma inšpirovala k tomu aby som si o týchto záhadných stvoreniach zistil niečo viac. Kombinácia svetovej literatúry, literatúry pre mládež a mysterióznej - detektívnej beletrie mi príde ako výborné spojenie viacerých žánrov, ktoré akoby sa žiadali byť v jednom knižnom diele. Veľmi sa teším aj na ďalšie časti.

1 07.04.2019

Už v poradí tretia kniha od švajčiarskeho spisovateľa Ericha von Dänikena. Opäť ide o iné dielo, než predošlé dve.
V prvých dvoch kapitolách "rozpráva" o svojej expedícii do údajných jaskýň známych pod názvom Cueva de los Tayos v dnešnom Ekvádore a Peru. Mal ho tam zobrať ich objaviteľ, Juan Moricz. Zmieňuje sa o aj obrovskom množstve artefaktov, ktoré tam boli Moriczom nájdené. Kovové platne, amulety, zlaté dosky, sošky, disky atď. Tu však nastáva problém. Von Däniken tiež považuje objav tohto, údajne umelého tunelového systému za najväčší od objavenia Tróje. Tiež tvrdí, že to má nejakú spojitosť s mimozemskými návštevníkmi. V rozprávaní sa tiež spomína Otec Crespi, kňaz "poverený" Vatikánom práve na archeologický výskum a úschovu týchto zlatých predmetov. Ten sa má tiež stretnúť s von Dänikenom. Je však viac než pravdepodobné, že takmer celá kapitola Zlato bohov nie je pravdivá.
Teraz by som rád citoval časť článku z Wikipédie:
Moricz nemeckému týždenníku Der Spiegel neskôr povedal, že sa žiadna expedícia neskutočnila. Všetky opisy predmetov majú pôvod v "dlhej konverzácii". Fotografie v knihe sú udajne tiež podvod. Počas rozhovoru v roku 1974 von Däniken tvrdil, že v tuneloch skutočne videl knižnicu a artefakty, ale prikrášlil niektoré aspekty príbehu, aby bol zaujímavejší. "V nemčine hovoríme, že spisovateľ, ak nepíše čistú vedu, môže používať nejaké dramaturgische Effekte - niektoré divadelné efekty," povedal. "A to presne som urobil." O štyri roky neskôr priznal, že nikdy nebol v Cueva de los Tayos a celé jaskynné dobrodružstvo si vymyslel. Geológ nenašiel žiadny dôkaz umelých tunelov v oblasti. Zlaté artefakty otca Crespiho, podľa archeologického poradcu Der Spiegel, boli väčšinou mosadzné imitácie predávané lokálne ako turistické suveníry.

A teraz, kde je pravda?
V tomto prípade sa prikláňam na "stranu" Wikipédie. Áno, Cueva de los Tayos existuje. Otec Crespi bol tiež skutočný a aj spomínané "artefakty" mohli existovať. Ide tu hlavne o to, ako von Däniken narába s informáciami a s tým čo sa na svojich cestách dozvedel. O týchto ekvádorských jaskyniach sa na internete nedostanete k toľkým dôveryhodným informáciám ako napríklad o spomínanej Tróji. Ak mám byť úprimný, zlaté dosky, predmety, tabule a sošky na fotografiách v knihe mi veľmi nepripadajú ako artefakty nejakej neznámej civilizácie. Síce sa nepodobajú na žiadnu doteraz objavenú kultúru, to ešte neznamená, že v tom musia mať prsty mimozemské bytosti. Je dosť možné, že ich vytvoril človek za účelom zisku, pomiatnutia archeologickej spoločnosti. Do jaskýň ich potom mohol niekto dať a "čakať" kým sa na to nalepí niekto ako Erich von Däniken. Všetko to vyzerá veľmi záhadne, zaujímavo, tajomne. No vôbec to tak nemusí byť. A teda, ako máme veriť von Dänikenovi, že si nevymýšľal aj pri ostatných jeho cestách? Zostáva dúfať. Seek truth.

Ďalej sa v knihe špekuluje o témach ako napríklad vojny vo vesmíre, odkazy v textoch na boje medzi bohmi, pátranie po protokoloch z Bajan Kara Ula či operácia lebky 2000 rokov pred n. l. Súhlasím, že sa treba pozrieť na veci z rôznych pohľadov. No podstatné je hľadať SKUTOČNÚ pravdu. Nenechať sa zmiasť len jedným zdrojom. Keď sa tak nad tým zamyslím, pre nevzdelaného čitateľa je táto kniha celkom nebezpečná. Pýta sa a odpovedá na určité otázky, o ktorých by mal mať človek prehľad aby si vedel vytvoriť vlastný názor.

Zhrnul by som to takto: Kniha je napísaná veľmi pútavou formou. Snaží sa čitateľa úplne vtiahnuť do diania a nepriamo presvedčiť o dávnych návštevách mimozemských bytostí. Veľa informáci je nepravdivých, no aj napriek tomu znejú zaujímavo. Tu je práve to nebezpečie. Človek uverí niečomu čo nie je pravda a s najväčšou pravdepodobnosťou to bude ďalej šíriť. Každý by mal byť opatrný a dozvedieť sa o danej téme čo najviac a z viacerých zdrojov. Utvoriť si celkom vlastný názor nie je vždy ľahké.

2 11.03.2019

Ezopove bájky. Dielka, ktoré boli už toľkokrát prerozprávané, upravené či pozmené. Táto knižka síce nie je výnimkou, no je písaná celkom zaujímavou formou - zrkadlový text. Výborná vec na učenie angličtiny. 95% všetkého s čím sa stretávam napr. na internete je v angličtine. "Mírně pokročilé" je presne to pravé označenie pre štýl akým sú bájky napísané. Mám veľmi rád kultúru antického Grécka a práve Ezop je jedným z tých cestovateľov/bájkarov, ktorý nám ponúka pohľad na určité problémy, ktoré trápia ľudí po celé, áno, tisícročia. Zmenila sa iba "obal", vnútro zostáva stále rovnaké.
Aesop´s Fables/ Ezopovy bajky sú skutočne nadčasovým dielom, ktoré zachováva svoju platnosť aj v dnešnej dobe.

03.03.2019

Skutočne silné dielo o mužovi, ktorý zachránil životy tisícom Židom počas Druhej svetovej vojny. Ide o moju prvú knihu od Thomasa Keneallyho. Celkom ma zaujal štýl akým ju napísal. Či už zaujímavá symbolika, používanie budúceho času alebo špecifikácia postáv. Mnoho častí sa číta náročnejšie a niektoré pasáže som si musel prečítať aj viackrát. Stálo to za to. Svetovú literatúru čítam častejšie, no toto je úplne iná forma. Biografický román, ktorý veľmi silnou a zaujímavou formu rozpráva príbeh Oskara Schindlera. Páči sa mi, že ako autor neberie Schindlera ako 100% hrdinu, vzorného manžela, príkladného muža. Avšak aj napriek tomu ide kvalitne napísaný román, ktorý sa môže čítať tažšie, no určite ponúkne viac-menej pravdivý pohľad do jedného z najtemnejších období ľudstva.

1 03.03.2019

Mne osobne sa táto knižka veľmi páčila. Ide o priamy sequel k jeho predchádzajúcemu dielu Spomienky na budúcnosť, ktoré malo obrovský úspech no rozdelilo ľudí do viacerých táborov. Niektorí pripúšťajú možnosť mimozemských návštev v minulosti, iný sú si tým stopercente istý a potom tu máme aj skeptikov, ktorí takéto tvrdenia okamžite zahadzujú do koša. Je pravda, že treba byť opatrný. Švajčiarsky spisovateľ nemá najčistejšiu minulosť. Porušoval zákon, bol niekoľko krát obvinený a zatknutý za finančné podvody, falšovanie hotelových záznamov a spreneveru. Práve zisk zo Spomienok na budúcnosť mu pomohol zaplatiť jeho dlhy. Počas 12 rokov si totiž bral požičky (okolo 130 000 amerických dolárov) na cestovanie a výskum. Z peňažného hľadisko to nebol najlepší nápad aj keď si myslím, že tieto dve veci mu pomohli predstaviť úplne nové zmýšľanie, pohľad na veci z iného uhla.

Ľudia by však mali vedieť koho knihy čítajú a kto je ich autor. Myslím si však, že von Dänikenova “kriminálna”minulosť má minimálny dopad na jeho hypotézy. Späť ku hviezdam je druhé knižné dielo, ktorým sa ich snaží podať čitateľom. Všimol som si, že autor po napísaní svojej prvej knihy nabral väčšiu odvahu. Myšlienka knihy je však trochu iná. Napovedá tomu aj názov - Späť ku hviezdam. Autor sa snaží zistiť odkiaľ sa v nás zobrala tá nekonečná túžba ísť hore. Ku hviezdam. Žeby sme tam raz už kedysi “boli”? Ide však skôr o akýsi návrat. Ľudia po celé desaťročia, stáročia, tisícročia rozprávajú príbehy o nebi, lietajúcich postavách, “bohoch”, lodiach, bárkach, ohnivých vozoch, rôznych príšerách, drakoch, guliach a ešte veľa ďalších úkazoch, ktoré sa autor snaží v knihe objasniť.

Mnohe civilizácie mali vyspelé technológie na pozorovanie hviezd, Mesiaca, planét. Akoby nás niečo ťahalo späť ku hviezdam. Autor v jednotlivých kapitolách rozoberá témy ako vývojové procesy, ktoré spoluprežívame, konštrukcia kyborga, Pokusy Stanleyho Millera či Jerichovské trúby. Sám sa nazýva “sviatočným vedcom” - laikom a citujem - bez “záťaže” odborných vedomostí popustiť uzdu svojej fantázie a klásť otázky, ktoré špecialistov spočiatku ohromia.”

Áno, je to tak. Byť “sviatočným vedcom” vyzerá byť ako niečo čo je pre úplne každého, no aj to vyžaduje si určitú námahu. Erich von Däniken svoje teórie opodstatňuje logickými dôkazmi, ktoré by “nás” mohli aspoň trochu presvedčiť, že história bola len zle pochopená a veľa vecí sa udialo inak než si myslíme. Pretože nesmie byť pravda, čo pravda môže byť…

Je smutné, že aj v tejto dobe si zakrývame oči a nepozeráme sa na svet a hlavne na našu minulosť novými očami. Nájdeme nejaký praveký nástroj či maľbu, vedci tomu dajú názov, určia dátum (ktorý vôbec nemusí byť presný) a šup s ním do katalógu. A hlbšie zamyslenie je kde? Antické civilizácie si určite všetky báje a mýty vymysleli aby si vedeli vysvetliť niektoré javy. Skutočne? Aj ja som si to myslel. Fantázia bola určite jedným z prvkov, ktoré ľudia v minulosti používali na zveličenie príbehov. No mnohé rozprávania z úplne iných kútov sveta sa až príliš podobajú a ponúkajú nám detailné opisy toho čo ľudia videli. Zobuďme sa.
Všetko však treba brať s nadhľadom. Von Däniken sa nesnaží ľudí násilne presvedčiť či robiť zo svojich čitateľov ovečky. Opatrnosť je dôležitá a byť ovečkou, ktorá iba bezhlavo prikyvuje na každú teóriu nie je vôbec dobré. Kniha bola vydaná v roku 1969 a tak niektoré veci môžu byť neaktuálne. No autor sa snažil touto knihou poukázať na mnohé otázky, na ktoré hľadáme odpovede, akosi nám to však nejde. Začnime znova. Pochybovať o všetkom čo sme doteraz povrchne zaškatuľkovali a pozerajme sa na svete novými očami. Každý deň, hodinu, minútu. Pravda je, že sme na prahu priestoru, času a života.

3 25.01.2019

Pravda, pravda a ešte raz pravda. Výborná knižka napísaná formou pre mladých ponúka odpovede na mnohé otázky týkajúcich sa správneho morálneho bytia. Taktiež sú tu aj vysvetlené veci na lepšie pochopenie toho čo sa snaží katolícka autorka prostredníctvom tejto knihy mladým dať. Som veľmi vďačný, že dielo Mať tak krídla vyšlo.

29.12.2018

Eucharistické zázraky vo svete je zbierka opisov a svedectiev eucharistických zázrakov, ktoré sa udiali po celom svete. Hneď na začiatok by som však chcel povedať, že knižka je síce určená hlavne katolickým čitateľom, no určite by som ju odporučil aj ostatným ľuďom. To či týmto zázrakom čitatelia (či už kresťanskí, ľudia iného vierovyznania alebo ateisti) uveria je už le otázkou viery.

Knihu napísal britsko-taliansky chlapec menom Carlo Acutis, ktorý zomrel ako 15 ročný a bol veľkým nadšencom počítačov a internetu. Počas svojho života taktiež vytvoril medzinárodnú virtuálnu výstavu o eucharistických zázrakoch, na ktorej základoch vznikla aj táto knižka. Ja osobne tohto Služobníka Božieho veľmi obdivujem a hlavne to ako dokázal využívať internet na hlásanie pravdy a dobra. V dnešnej dobe je to veľmi ťažké, no stále sa nájdu dobrí ľudia.

Úvod do knihy napísal generálny vikár pápeža pre mestský štát Vatikán, Angelo Comastri. Veľmi pekne čitateľa uvedie do nasledujúcich strán. V knižke sa tiež nachádza aj biografia Carla Acutisa a vysvetlenie od Otca Roberta Coggiho OP čo je vlastne eucharistický zázrak. Popisovať nebudem, je to rozsiahla téma a ani nemám v úmysle prehovárať ľudí, ktorí takýmto veciam neveria. Detailný opis je priamo v tejto knihe. V skratke však ide o to, že keď kňaz počas Svätej omše premieňa Eucharistiu na Božie telo a víno na jeho krv, nie je to navonok vidno. Avšak pri Eucharistickom zázraku je to viditeľne. Eucha ristia sa premení na fyzické mäso a víno na skutočnú krv. Sú však aj rôzne iné udalosti, kde sa dajú považovať za Eucharistický zázrak.
V tejto knihe je množstvo z nich detailne opísaných (niektoré menej, niektoré viac), no opäť je už na čitateľovi či uverí, že sa skutočne stali. Nájdeme tu zázraky z Talianska, Rakúska, Kolumbie, Egyptu, Indie, Ostrova Reunion, Holandska, Poľska, Španielska, Venezuely a ešte z dalších desiatich krajín vo svete. Na konci knihy sú tiež príbehy o Svätých mystikoch a Eucharistii, o Panne Márii a Eucharistii a taktiež aj o Zazračných svätých príjmaniach.

Aj keď nie všetky zázraky sa dajú potvrdiť na 100%, hlavne kvôli tomu, že zdroje odkiaľ pochádzajú sú veľmi staré a nie je ich veľa, môžem povedať, že sa jedná o jedno z najlepších nie-beletrických diel, ktoré som kedy čítal.

1 02.12.2018

Petrovu tvorbu sledujem už dlhšie a to, že vydáva knihu som sa dozvedel z jeho videa s názvom Kde všade som (ne)zomrel, ktoré publikoval na svojom YouTube kanále. Už vtedy som vedel, že si ju kúpim. A tak sa aj stalo. Knihu podpísanú samotným majstrom Petrom Popluhárom som prečítal za 4 dni a musím povedať, že sa jedná o skutočne jedinečné dielo. Najhoršie cestovateľské zážitky spísané v poviedkach, ktoré sa výborne čítajú. Peťov humor milujem a taktiež aj jeho neuveriteľne rečnícke schopnosti. Som veľmi rád, že aj pri písaní knihy sa mohol na slovenských prirovnaniach poriadne vyblázniť.
Grafické spracovanie je tiež úžasné, DZIVE odviedli skutočne výbornú prácu a knižku ilustrovali veľmi jedinečným a originálnym štýlom.
PPPíter sa v živote dostane kamkoľvek. Verte mi.

4 01.11.2018

Tretí výtlačok z Rokfortskej knižnice. Áno, Rozprávky Barda Beedla sú treťou knižkou z Rokfortskej knižnice, tentokrát sa však nejedná o učebnicu alebo knihu o histórii ako predošlé knihy Metlobal v priebehu vekov a Fantastické zvery a ich výskyt. Jedná sa o zbierku piatich čarodejníckych rozprávok, ktoré napísal fiktívny britský spisovateľ rozprávok Bard Beedle. Kniha bola viackrát spomenutá v Harrym Potterovi a Daroch smrti a zároveň bola aj jedným z hlavných elementov knihy. Dostala ju Hermiona od Albusa Dumbledore a keďže kniha bola pôvodne napísaná v runách a Hermiona runy čítať vedela, dielo preložila. Samozrejme reálne knihu napísala autorka pôvodnej série J.K.Rowlingová. Rozprávky Barda Beedla taktiež patria do Čarodejníckeho sveta J.K.Rowlingovej a určite odporúčam všetkých fanúšikom tejto série.

Samotné rozprávky sú jednoduché a taktiež zaujímavé sú aj zhodnotenia a komentáre k rozprávkam od Albusa Dumbledore. Tam Dumbledore hovorí o histórii rozprávky a nejakých zaujímavostiach. Veľmi sa mi páči hlavne to ako pani Rowlingová dokázala pretransformovať normálny svet do toho fiktívneho, čarodejníckeho. To platí aj pre rozprávky. Veľa krát som si všimol elementy, ktoré sa vyskytujú v klasických rozprávkach avšak v čarodejníckom šate.

Keďže posledná rozprávka - Príbeh troch bratov je jedným z kľúčových prvkov siedmeho dielu ságy o Harrym Potterovi, existuje aj jedna veľmi zaujímavá teória, ktorá by mohla byť pravdivá. Nechcem však spoilovať.

Grafické spracovanie je rovnako ako u prvých dvoch knižkách úžasné, dielo perfektne dopĺňajú ilustrácie od chorvátskeho ilustrátora Tomislava Tomica.

Rozprávky Barda Beedla sú veľmi pekným doplnkom k čarodejníckej sérii a potešia každého fanúšika tohto obrovského vesmíru.

2 28.10.2018

TENTO KOMENTÁR MÔŽE OBSAHOVAŤ SPOILERY!!!
Ako verný fanúšik Čarodejníckeho Sveta J.K.Rowlingovej som po prečítaní siedmeho dielu siahol aj po tejto knižke. Ide zároveň asi o prvú knihu, ktorú som si celú prečítal v angličtine. Zakúpil som si ju v anglickom jazyku práve preto aby som sa v ňom zlepšil a aby som zároveň videl ako taký divadelný scénar vyzerá.

Teraz sa pokúsim veľmi stručne prerozprávať príbeh. Začína tam kde sa skončila kniha Harry Potter a Dary Smrti, na Nástupišti 9 ¾. Tam už dospelý Harry Potter spoločne s Ginny vyprevádza svoje deti na vlak do Rokfortu. Na nástupišti stojí tiež aj Harryho bývalý rival Draco Malfoy, ktorý sa tiež lúči so svojím synom Scorpiusom. Scorpius sa vo vlaku zoznámi s Albusom Potterom (Harryho syn) a Rose-Granger Weasleyovou (Ronova dcéra). Veľmi mi to pripomína prvý diel série kde sa Harry zoznámi s Hermionou a Ronom. Po nastúpení na Rokfort prichádza na rad zopár udalostí a neskôr sa Albus so Scorpiusom vydajú zachrániť za pomoci Časovratov študenta Bifľomoru, Cedrica Diggoryho. Zahynul v štvrtom diele (Harry Potter a Ohnivá čaša) a teraz jeho otec Amos žiada o jeho navrátenie. Na scénu potom prichádza Delphini (dcéra Lorda Voldemorta a Bellatrix Lestrangeovej). Vydáva sa za pracovníčku v Dome Svätého Oswalda pre Staré Čarodejnice a Čarodejníkov, kde Amos Diggory žije. To, že je dcéra najkrutejšieho čarodejníka sa ukáže až na konci knihy. Príbeh ukončí ako inak, šťastný koniec.

Vzhľadom k tomu ako je kniha napísaná, často som sa strácal v dejových linkách a niekoľko krát som si danú pasáž musel prečítať viac krát aby som pochopil kde sa to vlastne odohráva. Taktiež nerozumiem čo sa stalo s Jamesom Potterom. Na Rokfort nastúpil v roku 2015 a bol zaradený do Chrabromilu. Avšak v knihe sa objavuje iba na začiatku a to pri vyprevádzaní jeho súrodencov na čarodejnícku školu. Ďalej sa v príbehu vôbec nespomína. Skutočne netuším čo sa stalo so Harryho synom. Porozmýšľam nad nejakou teóriou. Ďalšou vecou je koniec. Siedmy diel ukončil sériu veľmi pekne, avšak po prečítaní tejto knihy som mal zrazu pocit akoby ten koniec v Harrym Potterovi a Daroch smrti bol len akýmsi predkoncom série a naopak tento sa stal finálnym zakončeným čarodejníckej ságy.

Koniec koncov nejedná sa vôbec o zlú knižku, len v mnohým prípadoch to nedosahuje hodnoty predošlých dielov. Harry Potter and the Cursed Child je iba pokračovaním série a žiadne dôležité prvky z pôvodných kníh tu nie sú vysvetlené, samozrejme ak nepočítam Delphi. Tým sa dostávam k poslednej veci a tou je asi samotný názov diela. Harry Potter a Prekliate Dieťa je veľmi nejasný titul. Harry určite nie je hlavnou postavou a Prekliate dieťa si každý môže interpretovať inak. Môže ním byť Voldemortova dcéra Delphini, no taktiež aj Albus či niekto úplne iný.
To už nechávam na vás. Harry Potter a Prekliate dieťa je len irelevantné a pekné rozšírenie ságy, ktoré nijako výrazne neovplinilo môj pohľad na tento obrovský čarodejnícky vesmír.

3 20.10.2018

Muklovskí čitatelia dostali opäť možnosť prečítať si ďalší výtlačok z Rokfortskej knižnice. Fantastické zvery a ich výskyt boli spomenuté v hlavnej ságe o Harrym Potterovi tri krát a to konkrétne:
Harry Potter a Kameň mudrcov (5. kapitola - Šikmá ulička, dielo spomenuté ako Nadprirodzené bytosti a ich výskyt)
Harry Potter a Fénixov rád (27. kapitola - Kentaur a Donášač)
Harry Potter a Dary Smrti (20. kapitola - Xenophilius Lovegood)
Knižka nemá veľkú spojitosť s hlavnou dejovou líniou ságy Harryho Pottera.
Má za úlohu previesť čitateľa svetom fantastických kreatúr z čarodejníckeho univerza a myslím si, že ju plní dokonale. Ja som si prečítal druhé upravené vydanie z roku 2017.
J.K.Rowlingová prostredníctvom fiktívneho anglického spisovateľa a magizoológa Mloka Scamandera oboznamuje fanúšika s bytosťami, ktoré mi nemáme zatiaľ možnosť vidieť. Avšak dúfam, že sa nám raz bytosti ako Yeti či Chiméra podarí objaviť. Áno, autorka si pri písaní tejto knihy požičala niekoľko zverov z gréckej mytológie a taktiež bytosti, ktoré ako som už spomínal, sú nedostupné, nikdy sme žiadne nevideli a pre to neexistujú, všakže skeptici. No Scamander popisuje aj tvory, ktoré sa v Harrym Potterovi neobjavili a o to zaujímavejšia je kniha.
Odporúčam si ju však prečítať až po hlavnej sérii pretože sa tu nachádza veľa živočíchov, ktoré boli v knihách spomenuté a tak osobám, ktoré si ságu neprečítali, nebudú hovoriť nič. Avšak skutoční fanúšikovia v nich spoznajú zvery, s ktorými sa neraz stretli či už u Hagrida alebo v Zakázanom lese.

Zaujímavý je aj Predslov autora (Mloka Scamandera), v ktorom rozpráva svoj príbeh ako aj o prácii magizoológa. Poslúži aj Úvod, odpovedá na otázky typu čo je to zver a prehľadne popisuje históriu klasifikovania zverov a obsahuje aj stručný historický prehľad o existencii fantastických zverov vo vedomí muklov či predkladá význam magizoológie.

Grafické spracovanie je úžasné, s fantastickými ilustráciami chorvátskeho umelca Tomislava Tomića sme sa stretli už pri Metlobale v priebehu vekov. Avšak škoda, že ich tu nie je viac. V porovnaní počtu popisov zverov a ilustrácií, prevažujú popisy, čo je trochu škoda. Existuje však aj ilustrované vydanie, ktoré v tomto vyhráva. Avšak na tomto vydaní je dobré to, že malé a prenosné. Dobré sa to číta (ja som to prečítal za 1 deň) a taktiež precvičí predstavivosť.

Ja osobne som veľmi spokojný, ďalšie rozšírenie z čarodejníckeho sveta J.K.Rowlingovej prináša krátky príbeh a mnoho zaujímavých a pobavujúcich faktov, ktoré určite ocenia praví fanúšikovia tohto stále rozpínajúceho sa vesmíru.

4 10.09.2018

Kniha o metlobale, ktorá bola spomenutá v diele Harry Potter a Kameň mudrcov (11. kapitola - Metlobal) sa dočkala aj muklovského vydania. A musím povedať, že je ozaj veľmi pekná po obsahovej aj po grafickej stránke.

Metlobal v priebehu vekov fanúšikov Harryho Pottera prevedie cez históriu, pravidlá a rôzne zaujímavosti o tejto hre. Avšak tým čo ságu o Harrym Potterovi nečítali, nebude táto knižka hovoriť nič. Veľa ľudí pozná metlobal, no Metlobal v priebehu vekov je fakt pre tých, ktorý sa o tento legendárny šport zaujímajú a chcú sa aj zabaviť. Pani Rowlingová vytvorila tento (ne)reálny fantastický svet a dielo od metlobalového znalca Kennilworthyho Whispa do krásne dopĺňa.

J.K.Rowlingová je jedna z mála autoriek (autorov), ktorý po vydaní hlavnej knihy, detailne popisujú a pomáhajú fanúšikov rozvíjať tieto svety. Svedčí o tom webová stránka Pottermore.com a rovnako aj toto dielko. Od vývoja lietajúcej metly cez historické hry s metlami až po metlobal ako celosvetovú hry či podobu metlobalu dnes, je táto knižka do detailov prepracovaná. Tiež chválim aj nádherné grafické spracovanie spolu s ilustráciami Johnnyho Duddlea na obale a obrázkami v knihe od Tomislava Tomica.

Aj keď Metlobal v priebehu vekov nesúvisí priamo so hlavným príbehom Harryho Pottera, predslov Albusa Dumbledora ma ešte viac presvedčil o tom aký je to chápavý, milý a hlavne muklov milujúci muž.

Metlobal v priebehu vekov určite odporúčam všetkým fanúšikov Harryho Potter a milovníkom tohto čarodejníckeho športu. Ostatním odporúčam si najprv prečítať Harryho Pottera.

1 21.08.2018

TENTO KOMENTÁR MÔŽE OBSAHOVAŤ SPOILERY!
Harry Potter a Dary Smrti. Dielo, ktoré dočasne zakončilo úžasnú čarodejnícku sériu a hlavne má krásne posolstvo. Nájdeme tu mnohé biblické prvky v podobe veršov, myšlienok a vlastne samotná štruktúra príbehu je tak trochu ňou inšpirovaná.
Harry už nechodí do školy, namiesto toho bojuje a plní úlohu, ktorú mu dal Dumbledore ešte počas jeho pozemského putovania.
Dej je premyslený, prepracovaný a napísaný do ešte väčších detailov než jeho predošlé diely. Tu to bolo veľmi dôležité. Odrazu začalo všetko do seba zapadať, odkryli sa mnohé spojitosti a vysvetlil sa príbeh asi najzaujímavejšej postavy celej ságy - Severusa Snapa. Severus Snape mi po celý čas čítania série prišiel veľmi dvojtvárny, raz mi prišiel hnusný a inokedy som ho mal rád. Snape je skutočne jednou z najpozoruhodnejších postáv celej ságy. Dary Smrti a celá príbehová línia okolo nich je tiež zaujímavá a pomáha objavovať Harryho minulosť.
J.K.Rowlingová vytvorila jedinečnú, pútavú, obdivuhodnú, krásnu a emocionálnu knižnú sériu, ktorá zostane v mojom srdci zapísaná naveky.

3 20.08.2018

TENTO KOMENTÁR MÔŽE OBSAHOVAŤ SPOILERY!
Objasňovanie histórie. Týmito dvoma slova by som pomenoval príbeh 6. dielu perfektnej čarodejníckej série, Harry Potter a Polovičný princ. Príbeh je opäť premyslený do detailov, má to spád, aj keď to nie je ako predošlé diely (okrem Fénixovho rádu) - Harry Potter počas školského roka nepriamo bojuje s Voldemortom a na konci sa s ním stretne tvárou v tvár. Nie.
Harry Potter a Fénixov rád bol prelomovým dielom v tejto sérii, kde veci do seba zapadali čoraz viac a viac a kde sa viac bojovalo než chodilo do školy.
Hlavnou časťou tejto knihy je "skúmanie" minulosti Toma Marvola Riddla - známeho ako Lord Voldemort. Tento element je veľmi zaujímavý a pomáha čitateľovi pochopiť mnohé súvislosti, spojitosti atď. Samozrejme, cesty do spomienok jednotlivých postáv na Harry posôbili aj po psychickej stránke - autorka rovnako ako pri predošlých dieloch, perfektne a s použitím prirovnaní popísala Harryho pocity a tak som mohol presne vedieť čo cíti, čoho sa bojí a čo sa v ňom deje. Je veľmi zaujímavé sledovať duchovné vnútro Harryho Pottera, vďaka tomu som mal občas pocit akoby to bolo reálne, ako keby stál predo mnou. Presne tento vzťah, ktorý si vie čitateľ vytvoriť k postave je jedným z najväčších plusov tejto čarodejníckej ságy.
Ďalšou vecou, ktorá je samozrejme smutná, je smrť Albusa Dumbledora, ktorá je však odôvodnená a objasnená v ďalšej knihe. No aj tak, fyzický profesor Dumbledore odišiel a už sa v telesnej podobe nevráti.
Na záver by som rád spomenul jednu teóriu od bratov Carlinovcov, ktorý ju publikovali aj na svojom YouTube kanále SuperCarlinBrothers.
Je Slughorn zodpovedný za počatie Voldermorta? Myslím si, že by to tak mohlo byť. Avšak pre tých čo nevedia o čo sa jedná tu je vysvetlenie:
Každý kto si prečítal toto dielo, sa stretol s postavou tučného profesora elixírov Horacea Slughorna. Tento učiteľ sa vyjadril o elixíre lásky - Amortencii takto: ,,Amortencia v skutočnosti, pravdaže, nevytvára lásku. Nie je možné vyrobiť alebo napodobniť lásku. Nie, tento nápoj jednoducho spôsobí silnú zaslepenosť alebo posadnutosť. Je to asi najnebezpečnejší a najmocnejší elixír v tejto miestnosti. Ó, áno. Keby ste mali za sebou taký kus života ako ja, nepodceňovali by ste silu posadnutosti láskou..."
Takže očividne má Horace Slughorn nejaké skúsenosti s týmto elixírom. A teraz to prichádza. Voldemortova matka Merope Gauntová sa narodila v roku 1907. Aj keď to je trochu nepravdepodobné, je možnosť je chodila na Rokfort. Horace Slughorn sa narodil niekedy medzi rokmi 1882 a 1913 a dostal sa na Strednú školu čarodejnícku - Rokfort a bol zaradený do Slizolinu, kde by s najväčšou pravdepodobnosťou išla aj Merope (je priamým potomkom Salazara Slizolina). Začal učiť až v roku 1931. Merope zomrela v roku 1926 čiže sa museli stretnúť ako spolužiaci. Teória hovorí, že práve Slughorn, ktorý sa neskôr stal učiteľom elixírov, naučil Merope Gauntovú vyrobiť elixír lásky. Tu už však prichádzajú fakty, ktoré boli potvrdené v knihe - Merope dala Tomovi Riddleovi staršiemu vypiť tento elixír aby sa do nej zaľúbil a to sa nakoniec stalo a mali nakoniec syna, Toma Riddla mladšieho, ktorý sa neskôr stal Lordom Voldemortom. Avšak Riddle starší potom opustil Merope a tým sa splnilo to čo vravel Slughorn žiakom o Amortencii. Či tejto hypotéze uveríte je na vás, no ja si myslím, že by to mohla byť pravda. A presne toto svety ako Harry Potter potrebujú, fanúšikov, ktorý by príbeh rozširovali a pomáhali tak zväčšovať toto obrovské univerzum.

1 19.08.2018