LuiCJ komentáře u knih

Fyzika nikdy nebola nejako mojim hlavným "študijným odborom", no toto bolo celkom zaujímavé čítanie.

22.05.2022

Hádam najbolestivejšia knihu, akú som čítal.

3 09.10.2021

Úprimne, nie je to najlepšie čítanie na dovolenku v Chorvátsku....

Knihu som dostal od školy ako ocenenie za jednu olympiádu. Pár dní na to som sa rozhodol, že sa do toho pustím, aj keď väčšinou nezvyknem čítať knihy hneď ako ich dostanem. Musím povedať, že od úplného začiatku som bol plne vtiahnutý do deja.

Mario Escobar urobil obrovský kus práce. Či už sa jedná o perfektne historicky spracovanú téma Osvienčimu a samotného holokaustu, alebo neuveriteľne silný príbeh mladej nemeckej mamičky Helene Heinnemannovej, Escobar to podáva veľmi dôveryhodne.

Aj keď som už čo-to prečítal z obdobia Druhej svetovej vojny, "Osvienčimská uspávanka" je čosi celkom iné. Na poli svetovej literatúry sa podobných diel nenachádza veľa. Dôvodom pravdepodobne bude samotné prostredie/historický kontext, ktorý španielsky autor zvolil - Porajmost (Rómsky holokaust).

Príbeh o odvahe a hrdinstve sa zväčša odohráva v uliciach koncentračného tábora, kde sú držaní Rómovia. Hlavná hrdinka - nemecká ("árijská") žena Helene Heinnemannová sa snaží robiť všetko pre to aby ochránila svoje deti a ostatné cigánske rodiny v tábore. Jej manžela - Róma, na začiatku príbehu odvedú do tábora. Ona sa taktiež rozhodne ísť - do iného tábora spolu so svojimi deťmi, ktoré sú po otcovi rómskej etnicity. Tam sa jej podarí si získať aspoň naoko priazeň u brutálneho nacistického doktora Josefa Mengeleho. Ten vykonáva príšerné pokusy na ľuďoch, prevažne dvojčatách "nižšej rasy". Helene sa so všetkých síl snaží ľudí okolo seba zachrániť skutkami obetavej materinskej lásky. V tábore sa stará o svoje deti, pomáha ostatným mamičkám, rozbieha škôlku... Skrátka, robí všetko pre to, aby pomohla prežiť čo najväčšiemu počtu ľudí.

To, čo sa stane v závere, už nechávam na čitateľa nech si prečíta sám.

"Osvienčimská uspávanka", ktorá je mimochodom napísaná podľa skutočných udalostí, je neskutočne silný príbeh. Jednotlivé diania okolo vedľajších postáv a celá hlavna dejová linka hlavnej hrdinky Helene sú parádne napísané. Tak dobre, že dokážu čitateľom pohnúť a následne ho kompletne zmraziť na istú chvíľu, nechajú ho zamyslieť sa nad tým, čo práve prečítal. Aspoň ja som to tak cítil. Knižku som dočítal neskoro v noci jedného letného dňa.

Moje otrasenie mi nedovolilo zo seba dostať súvislú vetu.

Tento klenot v rámci historických románov španielskej literatúry jednoznačne odporúčam. Rozpráva zamyslenia hodný príbeh o krásnych a tradičných hodnotách ako obeta, odvaha, hrdinstvo, čistota, vernosť, viera, manželstvo či láska. Príbeh o hodnotách, ktoré akoby sa niekedy vytrácali z modernej spoločnosti.

Ich zánik nesmieme dopustiť.

1 15.07.2021

Nuž, bolo to niečo prelúskať sa touto knižkou...

"We Bought a Zoo" je jedna z mála kníh, ktoré som si prečítal v elektronickej podobe. Originál v angličtine som prvýkrát začal čítať v nemocnici. V jedno nedeľňajšie poobedie dávali v televízii sfilmovanú verziu. Tá sa mi neskutočne páčila a v podstate hneď po jej zhliadnutí som sa rozhodol, že si prečítam knižnú predlohu. A to som nevedel, že mi to bude trvať viac ako rok a pol.

Benjamin Mee je veľmi obdivuhodný človek. Pustiť sa do takého obrovského projektu ako kúpa, kompletné prerobenie a následne otvorenie novej ZOO, je niečo, čo sa nevidí len tak. Ak tomu zažiť smrť vlastnej manželky a ešte obrovské množstvo ďalších problémov s tým spojené, obrovský rešpekt. Mee vydáva prostredníctvom knižky svedectvo o niekedy až neuveriteľných osudoch ľudí - on, jeho rodina, pracovníci v ZOO. V diele do detailov opisuje príbeh znovuotvorenia jeho zoologickej záhrady - Dartmoor Zoological Park. Všetky procesy súvisiace s kúpou, samotnou starostlivosťou o zvieratá až po rodinný život a osobné straty. Britský autor veľmi prispel do literatúry faktu či sveta diel napísaných podľa skutočných udalostí. Povedal by som, že je to práve vďaka jedinečnému a silnému príbehu nielen o prírode a zvieratách ale hlavne o ľudských vzťahoch.

"We Bought a Zoo" som druhýkrát začal čítať niekedy v marci 2020 až som v júli 2021 dočítal poslednú stranu. Nemám veľmi v obľube e-knihy, zredukovaniu času pred obrazovkou pred spaním veru dvakrát nepomáhajú. Avšak dočítal som to. Dosť sa mi to nakoniec páčilo. Z veľkej časti však vďačím aj filmu, ktorý ma na to naviedol, aj keď dejovo sa odlišujú.
Niekedy som sa v knižke však trochu strácal. Úplne chápem ak niekto nemá rád dlhé opisné kapitoly, v ktorých sú detailne vysvetlené postupy pri dentálnom chirurgickom zákroku pumy.

Odhliadnuc však od mnohokrát zdĺhavej formy textu, "We Bought a Zoo" ponúka komplexný, silný, emocionálny a aj poučný rozbor náročnej epizódy ľudského života.



“You know, sometimes all you need is twenty seconds of insane courage. Just literally twenty seconds of just embarrassing bravery. And I promise you, something great will come of it.”

11.07.2021

“Kapitánovu dcéru” som si prečítal v rámci povinného čítania na gymnáziu. Neviem, či som jeden z mála, ale povinné čítania mi nikdy akosi nevadili. Objavovanie klasických príbehov, ako je napr. práve Puškinova “Kapitánova dcéra”, som si celkom užíval.

Toto dielo bolo pre mňa asi prvým z výberu ruskej literatúry. Od Puškina som zatial iné knihy nečítal. Asi tak v budúcnosti urobím, tento typ historických noviel ma dosť zaujal.

Dej odohrávajúci sa v 18. storočí počas povstania v cárskom Rusku rozpráva pre mňa osobne zaujímavý príbeh o nešťastnej láske v rôznom prostredí sociálneho postavenia. Od aristokracie/šľachty po obyčajných pracujúcich ľudí. Okrem výborneho vykreslenia jednotlivých postáv sa mi veľmi páčilo aj studené ruské prostredie. Chcel by som si niekedy pozrieť aj sfilmovanú verziu.

Ruské novely stoja za prečítanie. Na poli svetovej literatúry sú to práve novely pochádzajúce z najväčšej krajiny sveta, ktoré tak autenticky, chladne a mnohokrát úprimne rozprávajú o osudoch rôznych ľudí. Od aristokracie/šľachty po tých obyčajných, pracujúcich.

4 01.07.2021

O tomto románe som predtým, ako som si ho začiatkom roka 2021 prečítal, veľmi nepočul. Akosi unikal mojej pozornosti. No Hardy a jeho diela ma na gymnáziu predsa len dobehli.

Čítal som prerozprávanú verziu od britského spisovateľa Johna Escotta. Myslím, že dej zostal v podstate nezmenený, len to bolo podané ľahšie zrozumiteľným jazykom. Musím však povedať, že som sa v pomerne husto poprepletanom príbehu niekedy strácal, vzťahy medzi postavami som nie vždy chápal.

Ono, aj o tom je tá knižka. Zložité témy ako osud a typické Hardyho prvky ako dedinské prostredie, predurčenie/fatalizmus či pasivita postáv dávajú pevnú pôdu na rozprávanie takého príbehu ako je "Far From the Madding Crowd". Asi takých päť hlavných motívov diela sú - osud, láska, dedinský život, ženské sily a nedostatky a pesimizmus. Všetko veci typické pre Hardyho a jeho zmysel pre realizmus v svetovej literatúre.

Thomas Hardy bol však aj obdivovateľom romantizmu a autorov ako William Wordsworth, čo taktiež ovplynilo jeho diela. Jednotlivé prepojenia medzi postavami počnúcom Gabrielom Oakom až po Troya je zaujímavé pozorovať, hlavne sled udalostí, ktorý ženie dej dopredu. Plánujem si pozrieť aj filmovú verziu, väčšinou mi sfilmované adaptácie pomáhajú knižnú predlohu pochopiť viac.

Koniec koncov, "Far From the Madding Crowd" je určite dielo, ktoré by som odporúčil, či už len pre "zažitie" neľahkej dedinskej atmosféry Viktoriánskej éry alebo spoznaniu známych, symbolickych nazvaných postáv. Oplatí sa prečítať.

1 13.06.2021

Túto klasiku svetovej literatúry som si prečítal v rámci povinného čítania na gymnáziu. Už predtým som o "Midsummer Night's Dream" čo-to zachytil, no nikdy som sa tomu nejako hlbšie nevenoval.

Počas štúdia som pracoval s adaptáciou od Janet Cameron. Jedna z najznámejších divadelných hier je tu prerozprávaná veľmi slušne, dobre sa to číta, v príbehu som sa vôbec nestrácal. William Shakespeare, anglický majster spisovateľského umenia skutočne rozpráva príbeh nielen o láske, ale aj o kúzlach, závisti či pobláznení. Dej je vystavaný na akýchsi menších mileneckých "zápletkách". Či už je to konflikt medzi Lysanderom/Hermiou a Demetriom; Titaniou, kráľovnou víl a Oberonom, kráľom elfov, je zaujímavé tieto vzťahy sledovať. Všetko sa tu hýbe dopredu relatívne rýchlo, dejových zvratov či nových postáv ako herci (resp. Bottom) tiež príbuda. Komplexnosť príbehu každou kapitolou rastie.

Okrem Shakespearovho majstrovského rozprávania, sa mi veľmi páči aj prostredie, v ktorom je "Midsummer Night's Dream" zasadený. Staroveké Grécko patrí k jedným z mojich najobľúbenejších scenérií.

Už teraz rozumiem prečo si "Midsummer Night's Dream", hádam najznámejšia divadelná komédia všetkých čias, získala takú obľubu u ľudí v priebehu takmer 430 rokov. Majstrova genialita v rozprávaní komplexného príbehu poukazujúc na problémy bežných ľudí aj vo všetkých ďalších storočiach je skrátka nezameniteľná.

“I have had a dream”
(Bottom, Act 4, Scene 1)

5 13.06.2021

Ku "Canterbury Tales" som sa, ako aj k iným známym literárnym klasikám, dostal vďaka predmetu "Britská a americká literatúra" na gymnáziu. Ako povinné čítanie sme mali 5 poviedok prerozprávaných Billom Bowlerom. Páčili sa mi a tak som siahol po kompletnom prozaickom vydaní v podaní Petra Ackroyda. Po prečítaní musím povedať, že tých päť veľmi opatrne prerozprávaných poviedok boli len slabým odvarom Ackroydovho podania. Skutočne veľmi slabý odvar.

"The Canterbury Tales" je prvá kniha, ktorú som od majstra Chaucera čítal. Najznámejšie dielo britského klasika si zaslúži obdiv hneď z niekoľkých dôvodov. Totiž, táto zbierka poviedok sa nedostala medzi najpopulárnejšie diela svetovej literatúry len tak.

Hoci som nečítal úplne pôvodné poetické vydanie, Ackroyd veľmi dôverne zachytáva Chaucerov text ako celok. Či už sú to zdĺhavé kvetnaté opisy v "Knight's Tale" alebo neskutočne explicitné a grafické časti v "Merchant's Tale". Chaucer podáva hodnoverný, historický obraz Anglicka v 14. storočí z pohľadú ľudí rôznych povolaní či sociálnych vrstiev. Aj keď pochopiteľne ide o fikciu, príbehy ponúkajú zaujímavé pohľady na hodnoty ako viera, čestnosť, vernosť či skutočná láska medzi ľuďmi.

Čo pridáva poviedkam na atmosfére je jednoznačne úvod a spôsob rozprávania. Príbehy rozprávajú ľudia putujúci k hrobu Thomasa Becketta v Canterbury. Medzi pútnikmi je aj sám básnik (Geoffrey Chaucer). Zloženie pútnikov odráža rozloženie stredovekej spoločnosti. Šľachtu reprezentuje rytier so sprievodom, duchovenstvo kňaz, mních, mníška a ďalší. Intelektuálny svet zastupuje lekár s právnikom. Najnižšie sociálne stav zasa vidiecki poddaní.
"The Canterbury Tales" tak ponúkajú zaujímavú zbierku rôznych žánrov od fabliau cez rytiersky román až po exemplum. Chaucer vytvoril každému rozprávajúcemu osobitný štýl, ktorý parádne dáva nahliadnuť do mysle stredovekého človeka.

Geoffrey Chaucer a jeho cyklus 24 dôvtipných príbehov otvárajú čitateľovi možno nepoznané dvere do anglického mikrokozmu stredovekej spoločnosti. "The Canterbury Tales" patria jednoznačne medzi to najzaujímavejšie z anglickej literatúry. Vrelo odporúčam.

07.06.2021

Myslím, že keby nie je predmetu "britská a americká literatúra" na gymnáziu, ktovie kedy by som sa bol k tomuto dostal.

Knižku som mal ako povinné čítanie na gymnáziu. Neviem, prečo som to predtým celkom ignoroval. O samotnej Jane Austen a o tom, akou veľkou klasikou Pride and Prejudice je, som sa dozvedel až tento rok.

Po prečítaní prerozprávanej verzie od Margaret Tarner musím zhodnotiť, že sa skutočne jedná o "must-read" svetovej literatúry. Romány a predovšetkých historické romány tohoto typu dokážu ponúknuť celkom realistický pohľad do diania v danej dobe. Veľmi atmosfericky vykreslené Anglicko 18. storočia ma musím povedať, vtiahlo do deja a vedel som si to predstaviť.

Zhliadol som si aj film a musím povedať, že práve ten mi možno ešte viac pomohol pochopiť príbeh samotnej knižky a lepšie oceniť tento klenot anglickej literatúry. Romantiku mám rád, v literatúre obzvlášť. Aj keď sa zdá, že ide o knihu napísanú skôr pre ženy, mám pocit, že dokáže rozprávať k obom pohlaviam. Sám som sa tam niekde našiel.

Spoločenské a historické romány sú určite ďalšou skupinou kníh, ktorej by som chcel venovať väčšiu pozornosť. Tak pekný príbeh ako Pride and Prejudice od Jane Austen ma o tom presvedčil.

“What are men to rocks and mountains?”

2 18.05.2021

Komentár k tomuto dielu sa mi píše asi tak ťažko, ako sa mi samotné dielo čítalo.

Vďaka povinnému čítaniu na gymnáziu som tak teda prešiel jednu z najznámejších poviedok slovenskej literatúry. A nemal som dobrý pocit.

Timravin zámer pre napísanie Ťapákovcov chápem. Kritiku zatrpknutého živote obyvateľov slovenského vidieku a neschopnosť sa posunúť dopredu si myslím, že bolo potrebné spomenúť a upovedomiť čitateľov o tejto pravdepodobne skutočnosti (aj keď samotný príbeh je fikcia). Charaktery postávy sú vykreslené neskutočne realisticky, z takej Anče či Ili som mal presne ten pocit, aký som mal mať. Odpor.

Neviem teraz či mám skôr pochváliť pekne vyobrazenú vidiecku atmosféru začiatku 20. storočia alebo skritizovať rozťahanosť príbehu a totálne otrávenú chémiu medzi postavami. Fakt neviem.

17.04.2021

(SPOILER) Autormi tejto knihy sú cestovatelia Martin Navrátil a Peter Hliničan. Martin z Ostravy, historik. 17 rokov cestuje po svete. Navštívil viac ako 175 krajín sveta. Má 14 ročné sprievodcovské skúsenosti v CK BUBO. Založil vlastný cestovateľský portál Travelistan. Peter Hliničan je Bratislavčan. Študoval prekladateľstvo a tlmočníctvo. Precestoval 80 krajín a je dlhoročným turistickým sprievodcom.

Travelistan je známy od svojho vzniku svojím netradičným pohľadom na cestovanie. Veľakrát okrem tradičných miest podniká dobrodružné expedície do destinácií ako napr. Kongo, Afganistan či Čukotka. Čukotka? Nuž práve na tento kraj sveta ich zaviedla v marci 2020 ich ďalšia výprava.

Cieľom výpravy bolo prejsť pešo Beringov prieliv, asi 85 kilometrový, v zime zamrznutý. Ide o pás mora oddeľujúci Rusko od USA. Je to jeden z najvýznamnejších prielivov na planéte. Práve tadiaľto sa v období od 40 000 do 10 000 rokov p n. l dostali prvý ľudia z Ázie na americký kontinent, ktorý osídlili. V novodobej histórii sa to podarilo len 11 ľuďom. Traja Slováci, štyria Rusi a jeden Novozélanďan sa o tento extrémne náročný prechod pokúsili. V knihe autori rozprávajú svoj úprimný príbeh o výprave vo forme denníka. Popisujú podrobne všetky prípravy, ktoré zahŕňajú získanie rôznych povolení, konkrétne výzvy, ktoré bolo nutné prekonať. Okolnosti sa však nakoniec ukázali v neúspech expedície. Kvôli prichádzajúcemu uragánu a nedostatočne zamrznutej morskej ploche v dôsledku globálneho otepľovania musela byť expedícia na 10. deň ukončená.

Za toto rozhodnutie majú u mňa členovia expedícia obrovský rešpekt. Prijať niečo tak ťažké, až zdrvujúce, nie je len tak. Šlo o 10 mesiacov tvrdého tréningu, príprav a vybavovania. A predsa boli prinútení konať inak. Život má však väčšiu hodnotu ako akýkoľvek úspech.
Odporúčam každému si knihu prečítať. Zvlášť, kto rád v živote frfle. Mne pomohla. S Martinom a Peťom som sa počas uplynulých rokov osobne stretol. Veľa mi dali.

“Možno je tento výsledok znamením, ktoré nás má posunúť ďalej. Určite však vieme, že keď sa bude dať a podmienky budú ideálne, bez rozmýšľania to pôjdeme skúsiť opäť. Lebo keď zacítite a okúsite tento kút sveta a spôsob života, nezbavíte sa toho.”

17.04.2021

Túto knihu som začal čítať viackrát asi keď som mal 9 rokov, no ani raz som ju nedočítal. Ako 15 ročný som sa teda rozhodol, že tomu dám ďalšiu šancu.

Ako povedal môj dedo, Winnetou je séria, ktorú by si mal prečítať každý chlapec (samozrejme môžu aj dievčatá). Myslím, že mal pravdu. Aj keď mi to popri iných knihách trvalo asi 5 mesiacov sa celým dielom prelúskať, som neskutočne rád, že som prvý diel tejto klasickej série predsa len prečítal.

Po 5 rokoch som sa do tejto knihy pustil, sediaci pod celtou podsadového stanu na skautskom tábore. Hrdinovia preslávených westernov ma sprevádzali takmer celou druhou polovicou náročného roka 2020. Nakoniec nám všetkým dobre bolo...

Voči Karlovi Mayovi mám ako autorovi rešpekt. Človek, ktorý si toho sám v živote prežil veľa ťažkého, ponúka čitateľovi veľmi pekným súbor myšlienok a hodnôt v podaní postáv rôzneho pôvodu, národnosti či vierovyznania. Síce neviem, ako séria pokračuje, neviem sa dočkať na ďalšie dva diely. Podľa mňa, toto nemá každá kniha svetovej literatúry. Schopnosť skutočne sa dotknúť mladého človeka a možno ho aj konfrontovať s jeho ideálmi, názormi, pohľadmi na spoločnosť. To urobil so mnou Winnetou.

Okrem veľmi pekne a jasne podanej myšlienky boja proti rasizmu, dobrodružný dej taktiež umožňuje nahliadnuť do rozhodnutí či myšlienok takých veľkých postáv ako napr. Old Shatterhand. Páči sa ako je znázornená interakcia so samotnými Indiánmi, no neviem si veľmi predstaviť takúto knihu napísanú v 21. storočí. Niektoré výroky či možno celé dialógy mi prišli naivné a po obsahovej stránke nekompatibilné s moderným vnímaním ľudí inej etnickej príslušnosti. Plánujem si zhliadnuť aj sfilmovanú verziu. Čo sa samotných postáv, veľmi pekne je tu ukázané, že dobré hodnoty si vieme zobrať od Vinnetoua aj od Old Shatterhanda, aj keď sa zo začiatku zdali ako úhlavní nepriatelia.

Kniha končí zaujímavo, necháva čitateľa v napätí až do poslednej strany. Veľmi sa teším na ďalšie diely tejto legendárnej série.

9 28.12.2020

(SPOILER) Prečítané v rámci povinného čítania na strednej škole. Trvalo mi však celkom dlho, kým som sa k tomu dokopal.

Nakoniec som rád, že som štúdiu tejto poviedky venoval čas. Hoci mi to prišlo niekedy celkom zdĺhavo napísané, táto klasika slovenskej literatúry má peknú a celkom hlbokú myšlienku. Ide o prvý príbeh od Martina Kukučína, ktorý som si prečítal. Podobne, ako aj pri Macovi Mliečovi od J. G. Tajovského, páčili sa mi dobové opisy prostredia, vykreslené charakteristiky postáv a samotný dej. Okrem autorovej kritiky zemianstva mi príde, že taktiež istým spôsobom odkazoval aj dočasnosť všetkého v ľudskom živote.

Nech bolo, ako chcelo, ale od pána Aduša nikdy viac nepočul známych slov:

„Keď báčik z Chochoľova umrie…“


Vskutku pekné dielo, z ktorého som si aj ja niečo odniesol.

25.12.2020

Túto poviedku som si mal za úlohu prečítať v rámci povinného čítania na strednej škole. Macovi Mliečovi sme celkovo venovali dosť študijného času, keďže sa podľa môjho názoru jedná o oveľa hlbšie dielo, ako sa môže zdať.

Ide o prvú poviedku od Jozefa Gregora, ktorú som čítal a som rád, že som začal práve Macom Mliečom. Ponúklo mi to nový pohľad na slovenskú literatúru a priblížilo mi to "historické okolnosti" začiatku 20. storočia. Autor veľmi zaujímavo opisuje a istým spôsobom kritizuje vtedajšie podmienky, no zároveň čitateľovi dáva možnosť nakuknúť do života úplne obyčajných ľudí. Charakteristiky a vlastnosti jednotlivých postáv sú výborne vykreslené.

Maco Mlieč, ako klasika slovenskej literatúry ponúka na 12 stranách realistický a možno zamysleniahodný pohľad na život tvrdo pracujúceho človeka.

25.12.2020

Pomerne neznáme dielko mi daroval otec na konci môjho 8. ročníka na základnej škole. Na začiatku leta som si ju zobral do skautského tábora, kde som ju za 2 dni prečítal. Tak nastal môj prvý kontakt s portugalskou literatúrou.

Dozvedel som sa taktiež aj o Portugalskom inštitúte, ktorý túto knihu vydal. Učím sa portugalčinu a spoznávanie kultúr portugalsky hovoriacich krajín aj po literárnej stránke určite netreba vynechať. Ide o prvú knižku od Alfonsa Cruza, ktorú som prečítal. Páčilo sa mi veľké množstvo zaujímavých a zamyslenia hodných myšlienok. Tie sú zakomponované v jednoduchom, no veľmi pútavom príbehu. Niekedy som sa mierne v deji strácal avšak jednotlivé charaktery postáv a ich vlastnosti to značne vykompenzovali. Interakcia "knižného príbehu" s "tým reálnym" nádherne ukazuje jedinečný koncept, akým je dielo napísané.

Povedal by som, že Knihy, ktoré zhltli môjho otca obsahujú veľa úvah a myšlienok na "malom" poli - 103 strán. Dielo ma inšpirovalo k dalším knihám a celkovému, novému vnímaniu sveta. Pekným doplnením je aj rozhovor s autorom a oboznámenie sa s tvorcami na konci knižky. Epilóg príbeh nádherne ukončil.

"Pretože naše telo tvoria príbehy, nie DNA a genetický kód, nie mäso a kosti a koža a mozog. Príbehy."

3 21.07.2020

Raz za mnou prišiel môj dedo so slovami ako: "Nesiem ti knižku, určite si ju prečítaj, veľmi dobré dielo." Knižka teda so mnou poputovala do skautského tábora, kde som ju za 6 dní prečítal. Môj dedo mal pravdu. Sám teraz môžem povedať, že ide o jedno z najlepších diel svetovej literatúry, románov a cestopisov/miestopisov vôbec.
O 100% pravdivosti rozprávania by sa síce dalo diskutovať, no ako cestopisný román ide o knižku napísanú veľmi jedinečným štýlom. Potulky s Charleym/Po Stopách Ameriky je zároveň prvá kniha od Johna Steinbecka, ktorú som si prečítal. Ako cestovateľa ma veľmi inšpirovala, ponúkla úplne nový pohľad na cestovanie samotné, prístup k životu, zážitky a vnímanie okolia a ľudí. Páčila sa mi úprimnosť, prirodzenosť textu a celkovo forma, akou spisovateľ vykreslil príbeh čitateľom.

Umelecké opisy s takým veľkým množstvom jedinečných umeleckých prostriedkov som si hádam ešte v žiadnej inej knižke nevšimol. Obrovské množstvo úvah - filozofických myšlienok, ktoré ma nútili zamyslieť sa tiež považujem za obrovský plus. Dielo podľa mňa nemá žiadne výrazné negatíva. Potulky s Charleym mi predstavili unikátny príbeh napísaný ešte unikátnejším štýlom - plánujem si prečítať aj ďalšie knižky od Johna Steinbecka.

Po Stopách Ameriky mi viac pomohla pozerať sa na USA ako obrovský a stále záhadný kus Severnej Ameriky. Hovorím "pomohla" - dielo ma utvrdilo v tom, že ak chcem Ameriky zažiť všetkými zmyslami, musím sa tam sám vydať. Travels With Charley: In Search Of America ma motivovali k vlastnej ceste - k mojim potulkám Amerikou. Som za toto dielo vďačný.

5 21.07.2020

Nádherný príbeh, ktorý som už počul mnohokrát, no knižku som si prečítal až ako 14-ročný. A som za to rád. Myšlienku som určite pochopil lepšie ako pred 5 rokmi.

Antoine de Saint-Exupéry sa zapísal navždy do svetovej literatúry ako jeden z najväčších velikánov a spisovateľov noviel a kníh pre deti a mládež. No Malý princ povie jednoznačne mnoho každému čitateľovi. Avšak isté rôzne veci v rôznom vekom. A v tom je tá neskutočná nadčasovosť tohto skvostu francúzskej literatúry. Dokazuje, že tématika vesmíru a detí - detského hrdinu sa pojať aj úplne inak, než by si niekto mohol myslieť.

Príbeh, ktorý Saint-Exupéry napísal vychádza z jeho vlastnej skúsenosti. Kebyže neobsahuj toľko silných a zamyslenia hodných myšlienok, išlo by najskôr o prazvláštnu rozprávku pre deti. A vlastne, je to zvláštne. Zvláštne a krásne zároveň.

Po druhom prečítaní:
Anglické vydanie knižky sa mi podarilo vyhrať na olympiáde z anglického jazyka a som za to rád. Dalo mi to veľa. Páčila sa mi príležitosť prežiť tento silný emocionálny príbeh ešte raz, tentokrát v jazyku, v ktorom bol príbeh pôvodne vydaný. Zlepšil som sa o niečo v angličtine a som veľmi rád, že mi druhé prečítanie názor na knihu ani tak nezmenilo. Len považujem Malého Prince (The Little Prince) za vzácnejší a citovejší príbeh ako doteraz.

14 21.03.2020

Túto knihu mi jedného dňa podala mama. Že si ju mám prečítať. Položil som ju na poličku a dlhú dobu sa s ňou nič nedialo.

Po istom čase som si ju zobral do školy a počas niekoľkých vyučovacích prestávok a hodín som ju mal prečítanú. A veru stála za to.

Neskutočne obdivujem autora za to čo dokázal dať do 64 stránkového príbehu. Svetová literatúra toho skrýva veľmi veľa a Muž, ktorý sadil stromy je presne jedna z tých, hlboko filozofických poviedok duchovnej literatúry. Áno, ten príbeh JE JEDNOZNAČNE NA ZAMYSLENIE.

Stromy v Provensalsku ako hlavné objekty boli zvolené autorom Jeanom Gionom ako skutočne nádherný symbol. Avšak NIE LEN symbol. Vytrvalé zalesňovanie a prístup, ktorý mal Elzéard Bouffier - hlavná postava príbehu je skutočne hodný inšpirovania sa. Poukazuje na to, ako je skutočne starostlivosť o životné prostredia a téma ekológie dôležité a, že ako je možné pokojnou vytrvalosťou a odhodlaním dosiahnuť obrovské veci. V tomto príbehu to bolo vytvorenie lesa, v našom svete možno jeho záchrana.

Sfilmovanú verziu si určite čoskoro pozriem a dúfam, že tento príbeh odohrávajúci sa vo Francúzsku 20. storočia bude inšpirovať každého k odovzdanosti a odhodlania ísť za dobrým cieľom.

14 21.03.2020

Toto je presne knižka, akú som hľadal.

Som veľkým milovníkom záhad a tajomna a tak, keď som našiel túto knihu v poličke môjho deda, potešil som sa. Kolektív autorov veľmi zaujímavou a hlavne nenásilnou a teórie nevnucujúcou formou zozbieral a prehľadne zadelil najväčšie záhady sveta. Skutočne, kniha je veľmi prehľadá a dobre sa v nej orientuje, čo mi veľmi pomáha pri štúdiu jednotlivých príbehov.

V tejto dobe sa akoby vytráca záujem o duchovnú literatúru. Aj keď by som túto knihu za dielo spadajúce pod tento žáner veľmi nezaradzoval, má to s tým veľa spoločného. Tajomné stopy ľudstva poukazujú skutočne seriózne na to, že EXISTUJÚ veci mimo ľudského chápania. Príbehy, skúsenosti, miesta či bytosti, ktorým jednoducho človek nedokáže stopercentne porozumieť. Je ich mnoho a určite stojí za to hľadať odpovede. Veľa z nich nájdeme práve v tom duchovnom vnímaní ako napríklad osobný vzťah s Bohom, ktorý je pre rímskokatolíka (ktorým som aj ja) veľmi dôležitým. Čo sa týka takej ezoteriky, tu si už treba dávať pozor. Nemám nič proti skúmaniu neprebádaných tajomstvá bytia, no využíva to mnoho klamárov a falošných podvodníkov, ktorý sa to snažia zneužiť pre svoj prospech. Veľa vecí s nálepkou "ezoterika" môže byť bludných a nebezpečných. Táto kniha sa k tomu stavia neutrálne. Rieši to ako serióznu vec (aj keď nie veľa) a ponúka vážne vysvetlenia. Taká astrológia, to je trochu iné. Túto pavedu síce niekto môže považovať za zaujímavú, no reálne si nemyslím, že ide o dôstojné "skúmanie". Astrológovia sa snažia zistiť budúcnosť a úplne odkopávajú Boha tým, že hľadajú akési riešenie vo hviezdach. S reálnou vedou to nemá takmer nič spoločné. Okultizmus je však úplný a najnebezpečnejší spôsob vyznávania možnosti nadprirodzeného spojenia s posmrtnými javmi pomocou mágie. Mágia je sama o sebe reálne avšak nesmierne nebezpečná praktika. Zahrávanie sa s tým už zničilo životy mnohým ľuďom a niektoré príbehy si možno prečítať aj v tejto knihe.

Určite je odporúčam každému, koho by tajomstvá ľudstva zaujímali. Je napísaná veľmi pútavo, prehľadne a hlavne nestranne a na rovinu podáva fakty a najnovšie zistenia.

03.03.2020

S Luciou som mal možnosť sa stretnúť na jednej z jej prednášok, odkiaľ mám aj jej knihu. Som za to neskutočne vďačný.

151 dní Pacifickou hřebenovkou – Dobrodružství Holky s bucket listem je jednoducho úžasná kniha. Som veľký fanúšikom cestovania a tento cestopis/miestopisy ma ešte viac utvrdil v tom, že cestovať sa oplatí.

Súbor skutočných príbehov sa stal nie len na poli českej literatúry, "špeciálnym prameňom". Prečo "prameňom"? Lebo sa z nej môže čitateľ doplna napiť inšpirácie. To, čo Lucia prežila je niečo, z čoho sa môže poučiť každý. Veľa som sa naučil aj ja. Napríklad, knižka ma ešte viac naučila si vážiť maličkosti a veci, ktoré by niekto mohol považovať za úplne bežné. Naučila v každej veci vidieť aspoň malinký zázrak, niečo, kvôli čomu sa tento moment oplatí naplno prežiť. Taktiež - užívať si život. Som človek, ktorý má s týmto pomerne často problém a viem, že je to mnohokrát náročné. Lucia mi ukázala, že aj to sa dá.
Dá sa všetko. Doslova. Keď človek naplno verí a ide za tým.

Knižku som začal čítať na nemocničnom lôžku a sprevádzala ma niekoľkými týždňami. Na konci sa mi chcelo plakať. Jednoducho, príbehy Lucie Kutrovej majú v sebe neskutočne silný emočný základ, ktorý čitateľ úplne vtiahne do je putovania. Už aj ja začínam rozmýšľať na PCT aj napriek všetkým ťažkostiam, ktoré prináša. Som si istý, že Pacifická hrebeňovka je púť, ktorá cestovateľa úplne zmení. Mňa zmenili hoci len príbeh z nej, čo to musí byť v realite...

Skrátka 151 dní Pacifickou hřebenovkou – Dobrodružství Holky s bucket listem ma odnaučil zbytočne fňukať, že sa mi nechce, nevládzem atď.

Tešiť sa zo života, plniť si s vierou svoje sny a vážiť si všetky svoje skúsenosti je to najdôležitejšie v živote.

Ďakujem Goldielocks.

4 03.03.2020